Sv. Rastislav a jeho odkaz pre súčasnosť

Dňa 28. októbra zaplnili priestory kinosály Domu kultúry v Snine ľudia, ktorí si prišli uctiť pamiatku nášho najvýznamnejšieho slovanského panovnika, vojvodcu, ktorého aj jeho najväčší nepriatelia Frankovia s úctou nazývali Rex - kráľ, politika, ktorého byzantský cisár prirovnával ku Konštantínovi I., vizionára, ktorý pozvaním Cyrila a Metoda na územie Velkej Moravy položil základy slovanského písomníctva a určil vývoj duchovnej i svetskej kultúry Slovanov na celé stáročia - sv. Rastislava. Slávnostnú akadémiu zorganizovala Pravoslávna cirkevná obec (PCO) v Snine v spolupráci so Združením vysídlencov Starina a MsKaOS Snina.

Dušou celého podujatia bol duchovný správca PCO v Snine o. Igor Kerekanič, dramaturg, scenárista a zároveň konferencier koncertu, ktorý svojimi vstupmi priblížil divákom osobnosť tohto významného slovanského dejateľa. Vynikajúco mu v tom sekundovala jeho spolu konferencierka Irena Kurťáková a réžiu programu zabezpečovala Irena Maliničová. Zároveň s duchovným slovom sa odvíjala aj kytica duchovného i ľudového spevu v podaní pravoslávnych cirkevných zborov zo Sniny, Humenného a Spišskej Novej Vsi, gréckokatolíckeho a rímskatolíckeho zboru zo Sniny, speváckych skupín Kyčara, Starinčanka a ZUŠ zo Sniny a speváckej skupiny FS Chemlon Humenné - Hačurov z Humenného. Obohatením boli tanečné kreácie Detského FS Chemloňáčik z Humenného a FS Vihorlat Snina, ktoré pracujú pod Súkromným CVČ Ptičie. Vynikajúce výkony vyššie uvedených kolektívov v kontexte s uhrančivým konferansom za pomoci vďačného publika vytvorili vynikajúcu atmosféru a neskutočný zážitok, ktorý ešte i teraz rezonuje v dušiach nielen divákov, ale i účinkujúcich.

Kto ale bolo knieža Rastislav?
Takže pre tých menej informovaných a históriou podkutých by som uviedol pár myšlienok z konferansu Mgr. Igora Kerekaniča: Sv. Rastislav sa stal Veľkomoravským kniežaťom v roku 846 po smrti svojho strýka Mojmíra. Zo všetkých síl sa snažil, aby jeho ľudia žili v mieri a verili v jediného skutočného Boha a Jeho Syna Isusa Christa. Veľmi skoro vybudoval z Veľkej Moravy mocný a slobodný štát. Vymanil sa spod nadvlády Frankov a hoci tí proti nemu viedli vojny, sv. Rastislav vždy ubránil svoju zem a svoj národ.

Bol to práve sv. Rastislav, ktorý si uvedomil význam cirkvi, ktorá slúži Bohu, vlastnému štátu a národu. Uvedomil si potrebu slovanského národa rozumieť sv. Evanjeliu, cirkevným bohoslužbám a učeniu Cirkvi. Preto v roku 862 píše byzantskému cisárovi Michalovi III.: "Napriek tomu, že náš ľud odvrhol pohanstvo a drží sa kresťanského zákona, nemáme takého učiteľa, ktorý by nám vyložil v našom jazyku pravú kresťanskú vieru, aby aj iné kraje, keď to uvidia, nás napodobnili. Tak nám, vladár, takého biskupa a učiteľa pošli, lebo od vás vždy vychádza do všetkých krajín dobrý zákon." Práve na podnet Rastislava prišli na Veľkú Moravu sv. Cyril a Metod. On bol iniciátorom veľkomoravskej misie a vďaka nemu dnes oslavujeme 1150. výročie príchodu vierozvestcov na naše územie. Samotný byzantský cisár Michal III. k tomuto aktu napísal sv. Rastislavovi takéto slová: ,Boh, ktorý chce, aby každý dospel k poznaniu pravdy a usiloval sa o vyššiu hodnosť, uvidel Tvoju vieru a snahu, učinil to i teraz za našich čias a zjavil pre Váš jazyk písmená. To sa nestalo už dávno, iba v prvých rokoch, aby ste sa aj Vy priradili k veľkým národom, ktoré oslavujú Boha svojim jazykom. A tak sme Ti poslali toho, komu ich zjavil, muža ctihodného a zbožného, veľmi vzdelaného a filozofa. Teda prijmi dar väčšia hodnotnejší ako všetko zlato a striebro, drahé kamene a pominuteľné bohatstvo. Snaž sa spoločne s ním upevniť reč a z celého srdca hľadal Boha. A nezanedbávaj ani všeobecnú spásu, ale povzbudzuj všetkých, aby nelenili a nastúpili cestu pravdy Aby si aj Ty, keď ich svojim úsilím privedieš k poznaniu Boha, prijal za to svoju mzdu v tomto i budúcom živote. Za všetky tie duše, ktoré uveria v Christa Boha nášho odteraz až do skonania, a tak zanecháš svoju pa¬miatku ďalším pokoleniam podobne ako veľký cisár Konštantín."

Teda cisár najvyspelejšej a najsilnejšej ríše vtedajšej Európy Rastislavov národ priradil k veľkým európskym národom. A vskutku to tak aj bolo. Slovania mali v 9. storočí preloženú celú Bibliu do svojho rodného jazyka. Francúzi, Nemci či Angličania ju prekladali v 12. až 13. storočí. Byzantský cisár uznal Veľkú Moravu ako samostatný a zvrchovaný štát. Dokonca sv. Rastislava prirovnal k veľkému rímskemu cisárovi Konštantínovi, čím sv. Rastislavovi vyjadril nezvyčajnú úctu, akej sa od Grékov (Byzantíncov) nedostalo nijakému vtedajšiemu vladárovi. Veľkomoravská misia sv. Cyrila a Metoda napriek tomu, že trvala len 40 mesiacov, mala veľký úspech. Sv. Rastislav dosiahol, po čom túžil. Ľudia rozumeli sv. Evanjeliu, väčšina z nich sa vzdala pohanských zvykov a úprimne prijala Christovu vieru. Po smrti sv. Cyrila sa sv. Metod stal moravským arcibiskupom, na Morave sa vytvorila domáca národná cirkev s domácim slovanským duchovenstvom. Tohto požehnania sa však sv. Rastislav už nedočkal. V roku 870 ho jeho synovec, nitrianske knieža Svätopluk, vierolomne zajal a vydal do rúk jeho najväčšieho nepriateľa Ľudovíta Nemca. Ten ho dal oslepiť, zavrel do temnice, kde  sv. Rastislav o dva roky zomiera.

Je paradoxom, že ten, ktorý otvoril oči nielen Moravanom, ale všetkým Slovanom, má nakoniec oči vypichnuté a zomiera slepý. Je paradoxom, že ten, ktorý cez Christovu vieru dáva slobodu všetkým Slovanom, zomiera sám uväznený v temnici. Je paradoxom, že Svätopluk, ktorý z túžby po moci vierolomne zradil svojho strýka sv. Rastislava a ktorý za krátky čas zbúral všetko, čo ten vybudoval, má v slovenskom národe väčšiu úctu ako sv. Rastislav, zbožný človek, ktorý vlastný život položil za svoju cirkev a svoj národ.

Sv. Rastislav žije naďalej v srdciach pravoslávnych kresťanov. Po celé veky sme zachovali spomienku na velké knieža, ktoré dalo svojmu národu slobodu, cez ktoré dostal nielen velkomoravský národ, ale všetci Slovania dar, ktorý je väčší a drahocennejší ako všetko bohatstvo, dar Christovej viery. Sv. Rastislav ani netušil, že priviedol do Christovej cirkvi väčšinu Slovanov. A v tom spočíva jeho obrovská zásluha. V diele, ktoré spečatil svojou mučeníckou smrťou.

Spomienka na neho dlhé veky tlela v našich srdciach, až zahorela jasným plameňom, keď dňa 28.10.1994, viac ako 1100 rokov po jeho smrti, bol vyhlásený za svätého pravoslávnej cirikvi. Týmto sme si po dlhých stáročiach konečne uctili jeho pamiatku. Aj uskutočnením koncertu sme si ho chceli pripomenúť. Dúfam, že sa nám to dôstojne podarilo a že zase trošku viac ľudí objavilo a spoznalo tohto velikána nášho národa. Lebo či spevy cirkevné, či ľudové, či naše tance, alebo verše, všetko, čo dnes máme a k čomu sa tak hrdo hlásime, či sme Slováci alebo Rusíni, to všetko začalo u sv. Rastislava.

Svjatyj, blahovirnyj kňaze Rostislave, moli Boha o nas!

Miroslav Kerekanič