Svedectvo spred tridsiatich rokov...

Aktivity o. Mariána Jána Potaša

Bardejovské novosti vo svojom 12. čísle z 21. marca 2006 na tretej strane priniesli článok rodiny Krajčiovej pod názvom „Bol významným rehoľným gréckokatolíckym kňazom - Za charizmatickou osobnosťou." Priblížil širokej verejnosti známu osobnosť Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku o. JUDr. Mariána Jána Potaša OSBM. Štyri písmená za priezviskom OSBM znamenajú Ordo Sancti Basilii Magni - v preklade Rád svätého Bazila Veľkého. Označuje najstarší rehoľný rád východnej Cirkvi založený arcibiskupom kapadócjeh Cézarey sv. Bazilom Veľkým. Pre mníšsku komunitu aj zostavil Pravidlá, ktoré sa stali základom rehoľného života v Cirkvi.

20. storočie v dejinách rehoľnej komunity baziliánov na Slovensku boli veľmi pohnuté. Práve v roku 1939 sa na pozvanie vtedajšieho prešovského biskupa Pavla Gojdlča OSBM vrátili na Slovensko. Svoju činnosť rozvinuli v Medzilaborciach. V živote tejto rehoľnej komunity sa v uplynulých desaťročiach stal o. Marián Potaš vzácnou a výraznou osobnosťou. Načrtáva to aj uvedený článok. Práve v Medzilaborciach prijal o. Marián Potaš 12. februára 1943 kňazskú vysviacku z rúk biskupa Pavla Gojdiča. Pri povolaní do rehole i kňazskej dráhe zohral kľúčovú úlohu tento biskup, ktorý medzi veriacimi bol pomenovaný biskup zlatého srdca. Napokon další rehoľný a kňazský život o. Mariána Potaša bol spätý s biskupom Pavlom Gojdičom OSBM.

Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa po zlikvidovaní gréckokatolíckej cirkvi dostal o. Marián Potaš na desať rokov do tvrdého žalára, kde bol spoluvázňom tohto biskupa. O. Marián Potaš prešiel aj dvoma rokmi nútených prác. Po obnovení gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 sa s jeho príslovečným elánom pustil do obnovenia pôsobenia tejto cirkvi v našej vlasti. V tom istom roku mu bola zverená dôležitá úloha znovuvybudovať farskú komunitu v Prešove so zriadením farského úradu. Vpád okupačných sovietskych vojsk nenechal pokojne plynúť tento sľubný proces. Ostať v Prešove a venovať sa apoštolátu medzi mládežou a rehoľnej formácii bolo rizikom. Na svoju vlastnú žiadosť odchádza za správcu fary do vzdialeného kúta Gréckokatolíckeho biskupstva vo Vyšnom Orlíku v roku 1970. Vyšný Orlík v tom čase počítal 330 veriacich. K tomu podliehali ešte šesť filiálok: Hutka. Jurkova Vôľa, Kečkovce, Nižný Mi-rošov, Nižný Orlík a Roztoky, Ďalších približne 1 600 veriacich. V súčanosti gréckokatolícka farnosť vo Vyšnom Orlíku má jedinú filiálku Jurkovu Vôľu a pridruženú obec Nižný Orlík. Z niektorých filiálok kvôli lepšej pastorácii veriacich vznikli samostatné farnosti.

Plných dvadsať rokov o. Marián Potaš so svojím príslovečným úsmevom a pokojom vychádzal pravidelne z Vyšného Orlíka za mládežou, za novými rehoľnými a kňazskými povolaniami, za teologickou formáciou laikov. Popritom húževnato zbieral materiály o svojom prominentnom spoluväzňovi biskupovi Pavlovi Gojdičovi OSBM. Tým vykonal neoceniteľný diel práce na procese jeho beatifikácie, o ktorej bol po tie desaťročia neslobody skalopevné presvedčený.

Nie náhodou venujem pozornosť pôsobeniu o. Mariána Potaša vo Vyšnom Orlíku takú detailnú pozornosť. V jeho osobnom cestopise mal Bardejov pevné miesto. Boli to jeho pravidelné cesty do zariadenia sociálnych služieb pre mentálne postihnuté deti, ktorý bol umiestnený v niekdajšom kláštore františkánov. Medzi zdravotníckym personálom pôsobili od roku 1968 sestra Rádu sv. Bazila Veľkého. Práve z iniciatívy a apoštolskej horlivosti o. Mariána Potaša tu vznikol za veľmi sťažených podmienok tajný noviciát. K rehoľným sestrám v tradičnom rehoľnom šate postupne pribúdali sestry v civilnomodeve. Ich počet dosiahol 15 (!).

Pred tridsiatimi rokmi som osobne zažila atmosféru duchovnej formácie o. Mariána Potaša v podobe tajného teologického F štúdia. V rokoch 1976 - 1977 sme sa schádzali v jednom z bytov na Nábrežnej ulici. Bližšiu špecifikáciu majiteľky bytu ponechávam na inú príležitosť. Dnes už neviem presne uviesť cestu, ktorá ma doviedla do tejto skupiny. Stretnutia boli pravidelné. O. Marián Potaš vždy precízne pripravený nás vovádzal do teologickej disciplíny, ktorá sa zaoberala sviatosťami. " Doklad o absolvovaní tejto formácii si starostlivo uchovávam. Na týchto stretnutiach bola príležitosť cez osobnosť o. Mariána spoznať osobnosť biskupa zlatého srdca. Štedro rozdával príbehy a svedectvá z jeho života a osobitne z obdobia väzenia. Jasne charakterizoval dôvody, pre ktoré biskup Gojdič je práve tým svedkom viery, ktorý určite bude beatifikovaný. Aj s odstupom toľkých rokov sa nedá zabudnúť na atmosféru týchto stretnutí. Vymenovať mená účastníkov týchto formácii je už zložitejšia úloha. Za všetkých spomeniem sestru Atanáziu (Máriu) Holubovú, rodáčku zo Svetlice, ktorá je Bardejovčanom, ba aj na celom Slovensku známa svojou neúnavnou katechézou a apoštolátom rómskej mládeže.

Vyššie uvedená činnosť o. Mariána Potaša OSBM plynula nebadane, vytrvalo. Ostala tak v úzadí iných hlučnejších aktivít, ktoré priniesol vývoj po roku 1989, V Bardejove kuriózne sa dostalo ocenenia v podobe Ceny primátora osobe veľmi aktívne spätej so združením Pacem in terris v náväznosti na komunistickú moc (in: Pašteka s kol.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, str. 1011). Osobnosť o. Mariána Potaša pozornosti unikla. Avšak sme si istí, že o. Marián je dnes už v dome Otca, kde prijal odmenu za celoživotné dielo. A to je viac.

Silvia Fecsková