Svet východného kresťanstva 

Čierna Hora podpísala základnú zmluvu so Srbskou pravoslávnou cirkvou
Macedónska pravoslávna cirkev požaduje uchovanie národnej identity a litovskí pravoslávni požiadali o autonómny status.

Čiernohorský premiér Dritan Abazović v polovici júla podpísal dlho diskutovanú základnú zmluvu so Srbskou pravoslávnou cirkvou. Po niekoľkohodinovej diskusii za jej prijatie zahlasovalo 13 ministrov, piati boli proti a traja boli neprítomní.

Schválený dokument teraz musí prijať Posvätný synod Srbskej pravoslávnej cirkvi. Posledné kolo rokovaní medzi Abazovičom a srbským patriarchom Porfirijem sa konalo koncom júna v Belehrade.

Zmluva s 20 článkami predpisuje odluku cirkvi od štátu v Čiernej Hore (čl. 1). Štát uznáva „kontinuitu právnej subjektivity“ Srbskej pravoslávnej cirkvi v Čiernej Hore od roku 1219 (Preambula a čl. 2) a garantuje „nedotknuteľnosť práva cirkvi vlastniť a užívať monastiere, chrámy, budovy a iné nehnuteľnosti a priestory v jej vlastníctve“ (čl. 7).

Tieto ustanovenia sú pre Srbskú pravoslávnu cirkev dôležité, pretože v minulosti opakovane dochádzalo ku konfliktom o majetok so štátnymi orgánmi a schizmatickou Čiernohorskou pravoslávnou cirkvou. Pozornosť sa sústreďovala najmä na monastier Cetinje v niekdajšom kráľovskom a hlavnom meste Čiernej Hory.

V základnej zmluve sa ďalej stanovuje, že voľba, vysviacka a uvádzanie biskupov v eparchiách v Čiernej Hore, ako aj zakladanie, menenie a rušenie eparchií je výlučne v kompetencii Zhromaždenia biskupov Srbskej pravoslávnej cirkvi ako najvyššieho cirkevného orgánu (čl. 6).

V súvislosti s reštitúciou cirkevného majetku znárodneného v období socializmu základná zmluva stanovuje, že táto otázka by mala byť zregulovaná v „primeranej lehote“ (čl. 12).

V základnej zmluve sa priznáva aj možnosť zaviesť vyučovanie náboženstva na verejných školách (čl. 16), o čo viackrát žiadal vladyka Joanikije (Mićović), metropolita Čiernej Hory a prímorských krajín.

Srbská pravoslávna cirkev je najväčšou náboženskou komunitou v Čiernej Hore, hlási sa k nej veľká väčšina pravoslávnych veriacich v krajine.

Macedónska pravoslávna cirkev požaduje uchovanie národnej identity
Posvätný synod Macedónskej pravoslávnej cirkvi – Arcibiskupstvo Ochrid znepokojil návrh francúzskeho prezidenta v záujme urovnania konfliktu Severného Macedónska s Bulharskom. Hierarchovia vyzvali na plnú ochranu národných záujmov Severného Macedónska.

Posvätný synod očakáva, že vláda a ďalší zainteresovaní aktéri spoločne vypracujú stratégiu, ktorá „plne uchová macedónsku identitu, macedónsky jazyk, macedónsku kultúru a macedónsku históriu v rodine európskych národov“. 

Spúšťačom vyhlásenia Posvätného synodu je sprostredkovateľský návrh francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v záujme urovnania sporu medzi Severným Macedónskom a Bulharskom, ktoré ako členská krajina EÚ od roku 2020 blokuje prístupové rokovania EÚ so Severným Macedónskom.

Bulharsko požaduje od svojho suseda, aby uznal „bulharské korene“ svojho jazyka a vo svojej ústave spomínal bulharskú menšinu v Severnom Macedónsku. Macronov návrh počíta s uznaním bulharskej menšiny v severomacedónskej ústave a s jej zrovnoprávnením s ostatnými etnickými skupinami, ako aj s úpravami v knihách dejepisu a ďalšími krokmi.

V protiklade k Posvätnému synodu severomacedónsky premiér Dimitar Kovačevski označil francúzsky návrh za „vyvážený návrh“ a „pevný základ pre rozvoj zodpovedného a štátnického postoja“ k tejto otázke. Návrh podporuje aj severomacedónsky prezident Stevo Pendarovski a tamojšia vláda.

Bulharsko už vyjadrilo súhlas s francúzskym návrhom a bulharský parlament upustil od veta proti prístupovým rokovaniam EÚ so Severným Macedónskom. 

Litovskí pravoslávni požiadali o autonómny status
Pravoslávni veriaci a duchovní apelovali na litovského prezidenta Gitanasa Nausėdu, aby zastavil zasahovanie štátu do cirkevných záležitostí.

Začiatkom júla pomocný biskup vilniuskej eparchie Amvrosij (Fedukovič) odovzdal dve výzvy prezidentovým poradcom Ridasovi Jasiulionisovi a Povilasovi Mačiulisovi. Apel veriacich podpísalo 7 317 a výzvu duchovných 61 osôb.

Reagovali na snahu viacerých litovských pravoslávnych duchovných, aby tamojšia cirkev prešla pod Konštantínopolský patriarchát. Pravoslávna cirkev v Litve dosiaľ podlieha Ruskej pravoslávnej cirkvi. Duchovných, ktorý sa usilujú o zmenu jurisdikcie, verejne podporila litovská premiérka Ingrida Šimonytėová.

Biskup Amvrosij na stretnutí s poradcami prezidenta zdôraznil, že pravoslávna cirkvi v Litve naďalej ostro odsudzuje vojnu na Ukrajine. Zároveň informoval, že jeho cirkev požiadala Moskovský patriarchát o autonómny status.

Veriaci vo svojej výzve vyjadrujú hlboké znepokojenie nad „neoprávnenými útokmi“ na pravoslávnu cirkev v Litve a vyjadrujú plnú podporu vilniuskému metropolitovi Innokentijovi (Vasiljevovi), ktorý bezvýhradne odsúdil vojnu proti Ukrajine. Veriaci odsudzujú „schizmatické činy skupiny kňazov, ktorí chcú vytvoriť paralelnú cirkevnú štruktúru“.

Aj duchovní vo svojej petícii odsudzujú kňazov, ktorí chcú prestúpiť do Konštantínopolského patriarchátu. Dúfajú, že štát nadviaže dialóg s oficiálnou litovskou cirkvou, a nie s odpadlíckym duchovenstvom.

Spomedzi odpadnutých duchovných už Vitalijus Mockus, Vitalis Dauparas, Georgij Ananjev a Vladimir Seliavko boli laicizovaní metropolitom Innokentijom pre ich „kanonické previnenia“. Gintaras Sungaila prišiel o svoj kňazský stav len pred niekoľkými dňami.

Toto potrestanie vyvolalo ostrú kritiku na strane pravoslávnej internetovej verejnosti.

autor: Ján Krupa

Zdroj:
https://svetkrestanstva.postoj.sk/110442/cierna-hora-podpisala-zakladnu-zmluvu-so-srbskou-pravoslavnou-cirkvou

Foto: Patriarcha srbslej pravoslávnej cirkve Porfirije Perić
zdroj: www.vaticannews