Svetlo ticha - púť po srbských monastieroch

Sedem čudesných dni po srbských monastieroch a po návrate domov neschopnosť sa hned zaradiť do svetlého života. Aspoň deň "aklimatizácie". Hned ráno nasadám na bicykel smerom k Barnovej rike a v tôni stromov a potoka skladám vizuálne dojmy z púte, ako čisté tielka do skrine. Aspoň tých pár zhora sa vám budem snažiť priblížiť.

Monastier Crna reka
Malé "lastovičie hniezdo" prilepené uprostred vysokej skalnej steny v masíve Mokrej hory, ktorá sa vypína nad hlbočinou suchého koryta Čiernej rieky, plnej obrovských balvanov. To je monastier. ä skôr pustovňa pochádzajúca z 13. storočia. Niekolko malých do skaly vyhĺbených kélii (asketické obydlia pre mníchov) a tajomná cerkov zasvätená Archanjelom Michalovi a Gabrielovi, ktorá skrýva vo svojich kamenných útrobách mošči sv. Petra Korišského, ktorý tu žil pustovníckym životom. Spomína sa, že raz v jarnom, desivom hukote dravého potoka, ked sa modlil a nemohol sa sústredil na modlitbu, rozhorčene zvolal: „Prestaň už hovorť, čierna rieka!" A rieka stíchla. Pred pustovňou sa prepadla pod zem a vyviera niekoľko sto metrov za skalnou stenou. O tejto pustovni hlboko v horách, pri dedinke Ribarica, sa vie málo. Je opradená tajomstvom, mystikou a čudotvornou silou uzdravovania. Ked som prechádzala v šere jaskynnými kéliami, sledovala v skalnom žľabe po kvapkách stekajúcu vodu zo skaly, ktorá má vraj liečivé účinky, upierala hore zrak k čiernemu otvoru, ktorý slúžil ako komín pre ohnisko a napokon otvorila masívne, drevené dvere, ohúrila ma krása interiéru maličkej cerkvi s freskami zo 16. storočia. Priznám sa, neubránila som sa slzám. Nádherné výjavy z nového zákona, ktoré po toľkých rokoch nestratili nič zo svojej farebnosti, krásy a sily. V kúte ticho spieval byzantské spevy bradatý mních a pod moščami sv. Petra ležala modliaca sa mladá mamička s diefaťom prosiac o uzdravenie. V takýchto chvíľach silných emočných obrazov niet energie na fotenie. Duchovno cerkvi vás zatlačí do tmavého kúta drsnej skaly a človek prestáva racionálne myslieť.

Monastier Lešje
Autobus nás doviezol na vrch planiny Baba, tesne pred bránu manastiera. Hned naľavo nádherné kaskády s vodou a stromami, kamenný hrčovitý kríž uprostred jazierka, lavičky, miesta pre relax s upozorneniami na dôležitosť žiť v súzvuku s prírodou. Intuitívne tu cítiť korene úcty k posvätným stromom... Zdá sa mi to zvláštne, silno aktuálne. Za bránou úžasný komplex s dvoma chrámami v moravsko - rusko - gréckom štýle a zvonica s dvanástimi zvo nami a fascinujúci výhľad na dedinu a panorámu Pomoravia a Šumadivia. Všetko premyslené, dotiahnuté do posledného detailu. Proste profesionalita a harmónia. Takto by sa mali stavať súčasné chrámy, preblysklo mi mysľou. Ešte aj vypínače na svetlo boli súčasťou sakrálneho ornamentu. A potom počúvam z úst lektorky, mladej mníšky, príoeh o sedliakovi z dediny - Živanovi Markovičovi (+1972), ktorý mal vo sne zjavenie, kde sa mu prihovorila Presvätá Bohorodičkaa povedala, aby jej na planine postavili chrám, lebo tam vždy stál. Dlho sa nič nedialo až v roku 1995 sa urobil archeologický výskum a odkryli sa základy dvoch sakrálnych stavieb. Na týchto základoch sa postavili obidva chrámy zasvätené Bohorodičke a Jánovi Krstiteľovi. Výstavba sa započala v roku 2004. Ked naša sprievodkyňa dokončila výklad o tom, ako ľudia prekvapivo vo veľkom bohato prispievali na ich výstavbu, vstúpila do zvonice a všetci sme prestali „dýchať'. Hlahol dvanástich zvonov sa niesol krajinou a ja som si uvedomila tú obrovskú silu zvuku rezonujúceho v hrudi, ten „pravoslávny organ", ktorý dobrovoľne prinútil všetkých prítomných zastať a zasnene sa dívať do diaľavy k horizontom hôr. O čom asi ti všetci, stojaci, rozmýšľali?

Mužský monastier Studenica
História monastiera sa viaže k začiatku 12. storočia, kde ho Štefan Nemanja, zakladateľ stredovekého srbského štátu, budoval v rokoch 1183 - 1196. Odvtedy prekonal zemetrasenia, požiare, nájazdy a osemstoročnú nadvládu Turkov, či útlaky Austrijcov. No to, čo sa zázrakom podarilo uchovať, priťahuje množstvo turistov z celého sveta. Monastierske hradby obkolesujú dva chrámy: chrám Bohorodičky a chrám kráľa, obidva postavené z bieleho mramoru. Monastier je vychýrený svojimi cennosťami z 13. a 14. storočia. románskymi mramorovými reliéfmi a byzantskými freskami. Nachádza sa v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Okrem velkého duchovného a kultúrneho významu, bola v monaštieri zriadená prvá srbská nemocnica, založená sv. Savom, po vzore byzantského monastiera s nemocnicou. No človek ani nemusí poznať históriu, aby pri vstupe do chrámu Presvätej Bohorodičky neotváral doširoka oči. Na západnej stene nástenná maľba, „Ukrižovanie Isusa Christa" alebo "Studenické ukrižovanie" od majstra Longina, je jedna z najkrajších fresiek srbského stredovekého umenia. Farebná harmónia a majstrovský rukopis majstra zaskočia aj tých najnáročnejších. Uvoľnenosť, elegancia, obrovský talent. Napätie vyvolávajú iba tureckým vojskom vyškrabané oči niektor/ch svätcov na freskách, ktoré barbarov svojou silou vyžarovania rušili. História sa opakuje. Aj v kresťanských chrámoch na území Kosova sa stretneme s týmto postojom. Možno ešte jeden vizuálny zážitok. Pred mužským monastierom v Kovilji na nás čakal pozoruhodný obraz. Kmeň prastarého suchého stromu s bocianím hniezdom vraštený do malej kamennej kaplnky. Zvedavosť mi nedá, odpájam sa od skupiny, ktorá mieri do cerkvi a moje kroky priťahuje tajomstvo kaplnky. Ako keby som ten rozprávkový obrázok v detstve videla. Chodím dookola a neviem sa vynadívať. Vo vnútri z kôry vrašteného stromu spravený malý oltár a vôkol neho ikony, po zemi kvety, sviece, dary... zrejme pustovnícka modlitebňa. Silné emócie sa derú na povrch a ja s roztrasenými rukami fotím a fotím túto inakosť konzumného sveta.
 
A potom dalšie monastiere. Rakovac, Jazak, Krušedoľ, Novo Chopovo, Ravanica, Sisojevac, Manasija. Gradac, Žiča. Avšade úžasné kultúrne pamiatky, premodlená sila prostredia, podobenstvá svätých, ktoré umocňujú silu Božej pravdy a morálky v nás. Spasí Boh, duchovným otcom Sorokovi a Savčakovi, za zorganizovanie tejto púte.

Dr. Daniela Kapráľová