Svidníčan Ivan Čižmár vydal unikátnu publikáciu o svadbách Rusínov

Súčasťou aj CD s autentickými nahrávkami

V uplynulých dňoch svetlo sveta uzrela zaujímavá publikácia s názvom Ľudová svadba Rusínov východného Slovenska, ktorej autorom je sedemdesiatnik Ivan Čižmár (IvanCizmar@zoznam.sk ; +421 907 359012) zo Svidníka. Publikácia obsahuje okrem opisu ľudovej svadby Rusínov z východného Slovenska z druhej polovice 20. storočia, aj okolo 250 ľudových piesní (s nápevmi), dobové fotografie a na CD-disku autentické nahrávky ľudových hudieb z Bardejova, Beňadikoviec, Vyšného Orlíka, Vyšného Orlíka, Vyšného Mirošova, Krajnej Bystrej, Krajnej Poľany, Kurimky, Kyjova, Ladomirovej, Medzilaboriec, Pstrinej, Poráča, Torysiek, Sniny a Jakubian.

Spomínaná publikácia chronologicky zachytáva celý priebeh obdobia pred svadbou, svadobný ceremoniál ako aj zvyky po skončení svadobného obradu. Vydať publikáciu sa podarilo vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR.

Etnograf, hudobný folklorista a fotograf Ivan Čižmár pozná a má svadobné zvyky doslova v malíčku. Nečudo. Veď už od svojej mladosti hrával na svadbách, pričom už videl desiatky neviest i ženíchov. „Na dedine bolo zvykom, že rodičia na svadby a krstiny vodili so sebou aj svoje deti. Tu som sa rád započúval do muziky primášov, kontrášov a cimbalu, okukával ich spôsob i techniku hry. Keď som podrástol, skúšal som hrať na hrebeň a na ústnej harmonike. Otec, aby uspokojil môj záujem o muziku, urobil mi husle z vŕbového dreva. Na nich som zahral prvú pieseň A na medži čerešenka...,“ priznáva Ivan Čižmár. S pribúdajúcimi rokmi Ivanovi Čižmárovi pribúdali nielen vrásky na čele, ale aj množstvo zozbieraného materiálu. Teraz keď dosiahol sedemdesiatku, splnil sa mu sen - vydal publikáciu o svadbách.

Autor publikácie rád spomína na to, ako mu rodičia kúpili prvé husle. Akoby to bolo včera. „Kúpili ich od cigána za kus slaniny a hus. V trinástich rokoch som na nich hral na prvej svadbe. Keď som hrával na zábavách a svadbách častejšie, začal som zapisovať ľudové piesne, aby som rozšíril svoj repertoár. Ľudová pieseň bola a je pre mňa neustálym zdrojom inšpirácie.“ Pri koncepcii opisu svadobného obradu Rusínov východného Slovenska vychádzal Ivan Čižmár z materiálov, ktoré boli získané počas jeho celoživotnej aktívnej činnosti, ako hudobníka hraním na svadbách v rokoch 1952 - 1999 a terénnych výskumov na úseku kultúry národnostných menšín. Zaujímavosťou je, že niektoré obce, v ktorých autor robil výskum svadobného obradu, v súčasnosti sú už pred zánikom. Napríklad, taká Driečna. Dnes tu stabilne žijú iba traja obyvatelia, v Suchej, Príkrej a Šarbove okolo sedem. V mnohých iných obciach počet obyvateľov takisto stále ubúda. „Už z tohto aspektu pokladám za nevyhnutné získané autentické folklórne materiály týmto publikovaním zachrániť nielen pre nás, ale aj pre budúce generácie,“ dopĺňa Ivan Čižmár.

Dodajme ešte, že významnú časť publikácie tvorí farebná a čiernobiela fotografická dokumentácia získaná pri výskumoch v teréne počas konania svadobných obradov, ale i v súkromných zbierkach starostov, či svadobných rodín. Ako sme už spomínali, milovníci folklóru si na svoje prídu aj pri započúvaní sa do ľudových hudieb, ktoré sú na multimediálnom CD. Autor publikáciu venoval „všetkým Rusínom, ktorí sú životným osudom zaviati do celého sveta, i tým všetkým, čo mi pieseň zaspievali, na husličky zahrali, tanec zatancovali a niekedy niečo i do ucha pošepkali.“ Zároveň sa Ivan Čižmár poďakoval všetkým, ktorí mu dali potrebné informácie, odborne poradili, pomohli materiálmi a morálne podporili vydanie knihy. „Ďakujem ženíchom, mladuchám, starejším, zástavníkom, svatom, svatkám, družbom, družičkám a hudobníkom za piesne, tance, za rozprávania na stovkách svadieb, na ktorých som hral. Ďakujem rodičom za materinské mlieko, za prvú pieseň, za prvé kúpené husle, ale i za slová - Pamätaj v živote chlapče, že...
...každá palica má dva konce...
...koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj...
...nie je ten silný, čo bije, ale ten, čo drží...
...cudzie nechci a svoje drž, šanuj a nezabúdaj...

Možno aj tieto slová podnietili Ivana Čižmára k vydaniu publikácie. Nechcime cudzie zvyky, držme si svoje, šanujme a nezabúdajme. Veď svadba je jedným z najkrajších okamihov v živote človeka.

(ks)