Svidníčan Ladislav Macko má zborník autorských piesní

Piesne mojej duše

Piesne mojej duše - takýto názov nesie zborník autorských piesní Svidníčana Ladislava Macka. Spomínaný zborník vydal Umelecký klub Prospecta v spolupráci s Podduklianskym osvetovým strediskom vo Svidníku s finančnou podporou Úradu vlády SR z programu Kultúra národnostných menšín. Zborník pokrstili nedávno v priestoroch SNM-Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Ladislav Macko zborníkom prezentuje svoju tvorbu - autorské rusínske a šarišské piesne.

 

Prvý kontakt s piesňou

Ladislav Macko sa narodil v malej rusínskej dedinke Rakovčík v roľníckej rodine. Prvých päť rokov chodil do základnej školy doma a potom štyri roky do Šarišského Štiavnika. „Prvý kontakt s pesničkou si pamätám už v útlom detskom veku, lebo moja nebohá mamička vedela veľmi pekne spievať,“ povedal Ladislav Macko a zaspomínal si aj na svoje detské časy. „Hudobný nástroj sme síce doma nemali, no o šesť rokov starší brat Milan sem tam požičiaval akordeón zo školy a tak som si potajomky spomínaný deväťdesiatšesť basový akordeón s námahou vyberal z kufra a skúšal prvé tóny až som sa pomaličky naučil prvé pesničky. Neskôr sa otec zľutoval a aj z toho mála peniažkov čo zarobil nám kúpil prvý akordeón a bolo to radosti.“ Od tretieho ročníka v škole robieval prvé doprovody spolužiakom pri speve. Nuž a s pribúdajúcim vekom sa rozvíjala aj jeho hudobná kariéra. Na základnej škole totiž fungoval veľký súbor, kde sa tancovalo, spievalo a hralo. Neskôr začal Ladislav Macko hrávať na svadbách. „Už ako pätnásťročný som mal tu česť hrať prvú svadbu s ľudovou kapelou. Bola to drina a zároveň veľká škola pre môj talent. Pochytil som veľké množstvo nových ľudových piesní, ktoré mi dodnes ostali v pamäti.“

 

Práca s mládežou

Väčšina Svidníčanov pozná Ladislava Macka ako majstra odbornej výchovy a vychovávateľa na školskom internáte v odevnom učilišti. Ani tu hudbe nezostal nič dlžný. V popoludňajších hodinách sa venoval mládeži, ktorú po speváckej a hudobnej stránke pripravoval na rôzne súťaže. Postupne prichádzali úspechy, ocenenia, množstvo diplomov. „Veľmi pekné obdobie vo svojom živote som mal vtedy, keď som pracoval s Editkou Takáčovou z Detského domova vo Svidníku. Bola veľmi talentovaná s výborným sluchom a citom pre spev. Hoci pochádzala z Petržalky, nesmierne milovala naše rusínske piesne. Získala veľa ocenení a je mi veľmi ľúto, že sa naše cesty zrazu rozišli,“ dodal Ladislav Macko. Ešte aj dnes, keď si spomenie na dojímavý spevácky prejav tohto dievčaťa z Detského domova, na tele má zimomriavky. Piesne, napríklad o chýbajúcej mame, neraz rozplakali celé publikum.

Dcéra ide v šľapajach

 

S manželkou Máriou vychovali dve dcéry - Moniku a Eriku. Staršia z dcér kráča v jeho šľapajach, je učiteľkou spevu na svidníckej Základnej umeleckej škole. Spevácke nadanie dcéry ho motivovalo k tomu, aby písal viac a viac piesní. „Vzhľadom k tomu, že začala spievať aj moja dcéra Erika, potreboval som viac a viac pesničiek. Na súťažiach sa neustále požadoval výber neznámych ľudových piesní a vtedy ma to zrejme zlomilo, lebo som mal problém pohľadať také množstvo piesní, ktoré som potreboval a tak som sa pustil do prvej piesne pre dcéru Eriku a Ivanu Vaňkovú s názvom „Ťažko sja rozvije, bez vody topoľa“, lebo v tom čase spievali duet. Prvou mojou porotou bola Anička Vaňková, lebo ona mi doporučila túto pieseň pustiť na okresnú súťažnú prehliadku Makovickej struny a ona mi postúpila až do Bardejova,“ ozrejmil Ladislav Macko. Odvtedy sa skladaniu a textácii piesní Ladislav Macko venuje až dodnes, kedy je už na invalidnom dôchodku. Množstvo jeho piesní zaznelo na festivaloch po celom kraji, na Makovických strunách po okresoch i mimo Slovenska. Pri piesni spoznal množstvo priateľov, dnes spevákov zvučných mien. Prezraďme, že okrem skladania piesní sa Ladislav Macko venuje aj koníčku a tým je ladenie akordeónov. „Momentálne som už siedmy rok na invalidnom dôchodku a tak mi môj zdravotný stav nedovolil ďalej pracovať. Kvôli tomu sa už nevenujem svojim obľúbeným aktivitám ako je príprava spevákov či kapela, a tak sa môžem doma naplno sústrediť na komponovanie nových piesní. Pomáham s piesňami aj dcére Erike, ktorá pôsobí na Základnej umeleckej škole. Teším sa z každého dňa, čo prežijem. Hlavné je to, že sa nemám čas nudiť. Vnučka Juliana chodí na spev, vnuk Jakub na klarinet, vnuk Tomáš na akordeón a škôlkár Matej pôjde možno na husle, najmenší Tadeáš snáď na kontrabas a kapela je na svete a dedo Macko jej vedúci. A tak mám pre koho žiť, mám sa z čoho tešiť.“

Zborník s pesničkami splnil jeho sen

 

Vydaním vlastného zborníka s pesničkami sa mu splnil sen. Nielenže prezentuje svoju bohatú tvorbu, ale aj svoj vzťah k piesni, jej výpovednej hodnote. „Mojím snom bolo vydať vlastný zborník s pesničkami, čo sa mi aj splnilo, za čo som povďačný riaditeľke Podduklianskeho osvetového strediska Márii Pajzinkovej, že má oslovila a napísala projekt cez Umelecký klub Prospecta a ten bol schválený.“

 

Ako sa taká pieseň rodí? Ladislav Macko ich zložil desiatky, ba až stovky. „Námety na piesne čerpám z každodenného života či už svojho alebo iných ľudí. Stále tých námetov je dosť a nedajú sa vyčerpať.“ Jeho piesne tak znejú na súťažiach, v rozhlase, nahrávajú ich hudobné a spevácke skupiny v celom Prešovskom kraji.

 

Za svoju doterajšiu prácu získal množstvo ocenení. Mimoriadne ho teší ocenenie dcéry Eriky a Ivany Vaňkovej, ktoré s jeho autorskou piesňou „Holuboňky na nebi litajut“ získali titul Laureátov Makovickej struny v Bardejove. Na svojom konte má aj množstvo diplomov a cien, spomeňme napríklad diplom Za najkrajšie autorské piesne na 27. ročníku Makovickej struny v Bardejove, Cenu generálneho riaditeľa Národného osvetového centra za vynikajúcu prezentáciu ukrajinskej kultúry, Cenu primátora mesta Svidník pri príležitosti 57. výročia oslobodenia Svidníka, Ďakovný list Úradu Prešovského samosprávneho kraja za významný kultúrny, profesionálny a ľudský prínos v oblasti rozvoja kultúry, Cenu od riaditeľa Podduklianskej knižnice - Hudobná osobnosť nášho regiónu.

 

(ks)