Svidníčana Vladimíra Sekeru vysvätili za grécko-katolíckeho kňaza

"Moja túžba stať sa kňazom, sa odvíja už od detstva. Keď som ako malý chlapec prichádzal do chrámu, tak sa mi páčilo, že farár kázal a moji rodičia ho počúvali. Tak som si povedal, že chcem, aby aj mňa tak počúvali, tak sa stanem farárom. Bol som však veľmi malý, no moja túžba sa napokon predsa len naplnila," začal rozprávanie o svojej ceste k Bohu grécko-katolícky novokňaz Vladimír Sekera zo Svidníka. Začal miništrovať, jeho túžba stať sa kňazom, sa prehlbovala a po absolvovaní Gymnázia v rodnom meste sa rozhodol podať jednu prihlášku na vysokú školu - na teológiu. Absolvoval Grécko-katolícku bohosloveckú fakultu Prešovskej univerzity - odbor teológie a učiteľstva náboženskej výchovy. V nedeľu 19. septembra ho v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove tamojší grécko-katolícky biskup Ján Babjak vysvätil za kňaza. O týždeň na to, v nedeľu 26. septembra Vladimír Sekera slávil slávnostnú primičnú liturgiu v novopostavenom grécko-katolíckom chráme vo Svidníku. "Je to prvé verejné vystúpenie kňaza pred veriacimi. Od kňazskej vysviacky po primičnú liturgiu má kňaz povinnosť sláviť liturgiu, ale slávi ju väčšinou v skrytosti alebo v kláštore, a tak ako sa Ježiš Kristus pripravoval na svoje prvé verejné vystúpenie, tak aj ja som sa pripravoval na prvé verejné vystúpenie, teda na primičnú liturgiu." Na slávnostnej primičnej liturgii Vladimíra Sekeru sa okrem rodinných príslušníkov, priateľov, známych a niekoľkých stoviek veriacich zúčastnil aj poslanec Národnej rady Jaroslav Ivančo. Novokňaz Vladimír Sekera v tej chvíli už vedel, že jeho pôsobiskom bude Vranov nad Topľou, kde nastúpil 1. októbra ako kaplán. "Stále som hovoril, že je mi to jedno, akú farnosť dostanem. Základom je túžba šíriť Božie slovo, a to je potrebné všade. Ak k tomu prirátam dobrú manželku, tak s tým nikdy nemôžem mať žiaden problém." Vladimír Sekera uzavrel sviatosť manželstva v už spomínanom prešovskom grécko-katolíckom chráme 14. augusta, kde ho sobášil riaditeľ Biskupského úradu Ľubomír Petrík. "Mám tri ciele: ohlasovať Božie slovo, sláviť Eucharistiu a slúžiť ľuďom. To sú moje ciele, s ktorými do Vranova odchádzam.Za to, že to môžem napĺňať, ďakujem manželke Janke, mamke, otcovi, starým rodičom, bratovi, ujkovi a krstnej zo Svidníka, mamke, otcovi, švagrinej a starým rodičom z Ľubotíc. Rovnako moje slová vďaky patria o. Ľubomírovi Petríkovi, o. Jánovi Karasovi, o. Marekovi Pulščákovi, učiteľom, kurátorom, kantorke, mladým v našej farnosti a zboru pod vedením p. Loziňákovej a p. Prokopa, ako aj mnohým ďalším za formovanie môjho kňazského povolania. Nesmierne však ďakujem všetkým veriacim, ktorí prišli sláviť Eucharistiu spolu so mnou a vytvorili tak úžasné spoločenstvo lásky na oslavu Boha." Vladimír Sekera teda zo Svidníka odchádza do Vranova nad Topľou. Nelúči sa navždy, no ako novokňaz vraví: "Všetkým vám žehnám, žehnám tomuto mestu a udeľujem novokňazské požehnanie."