Svidnícka farnosť - nová reality šou?

So „záujmom“ sledujem vývoj mediálnej kauzy „rusínskych veriacich“ vo Svidníku. Zámerne uvádzam slovné spojenie „rusínskych veriacich“, lebo ja osobne som presvedčený len o viere ako takej a veriacom človeku bez akýchkoľvek etnických alebo dokonca nacionalistických prívlastkov. Tie by som nespájal s vierou. Nezvyknem reagovať na podobné „akcie“ cez vstupy do novín, no tentokrát chcem uviesť pár poznámok. Reagujem preto, lebo mnohí ľudia sa pýtajú na môj názor. Reagujem aj preto, lebo vývoj tejto kauzy ukazuje, že ide o niečo viac. Cítim sa byť členom gréckokatolíckeho spoločenstva vo Svidníku a doma rozprávam prevažne rusínsky. No podľa mňa ide o získanie neadekvátneho vplyvu laikov na vývoj v gréckokatolíckej cirkevnej komunite. Reagujem preto, lebo som v politike a viem čo znamená to vnášanie neistoty a napätia medzi ľudí a neskôr o využitie pre individuálne ciele ľudí, ktorí sa predvádzajú na stránkach novín, v rozhlase, televízii a internete. To je podľa mňa najväčšie nebezpečenstvo pre jednotu gréckokatolíkov a nielen vo Svidníku.

Kauza mediálne naberá ako snehová guľa. Od legitímneho a kompetentného rozhodnutia o preložení kňaza až po posledné medializované výstupy smerujúce k vzniku biskupstva. Všetko v línii, keď nám nedáte, tak to poženieme ďalej. Petičný výbor a zástupcovia občianskych združení nerokujú, oni si nárokujú, keď sa ich požiadavky nesplnia tak kričia! Koho však zastupujú? Nie toto totiž charakterizuje život vo farnosti, kde pôsobím ako veriaci gréckokatolík (aj keď život skúša!?) a kde sa snažím pravidelne navštevovať chrám - cerkov. Pre mňa je to sviatok oddychu a pokoja a načerpania duchovných síl. Snažím sa (mám v tom obrovské rezervy) byť aj aktívny a nápomocný a preto som pred troma rokmi prijal na základe volieb dôveru ľudí a pôsobím vo farskej rade. Čítajúc, pozerajúc a hodnotiac nadobúdam dojem, že mnohí vyrábajú problém tam, kde nie je. Nie je, lebo za posledné mesiace, hlavne po tom ako sa nám podarilo vstúpiť do novej cerkvi v meste sa spolu s prevádzkou chrámu na Nižnom Svidníku rozširujú možnosti pre duchovný život. Obidve cerkvi vytvárajú podmienky po akých gréckokatolíci túžili a treba pokorne uznať, že aj v dobrom závideli našim spoluveriacim z pravoslávnej aj rímskokatolíckej cirkevnej obce. Aj preto, že praktické podmienky pre slávenie liturgií sa dostali na novú úroveň, nechápem prečo teraz vznikajú „iniciatívy“, ktoré narúšajú atmosféru duchovného života. Problém je v osobných ambíciách ako sa zapísať do histórie! Len tak sa dá vnímať mediálna prezentácia názorov proti biskupovi a tým podľa mňa proti jednote gréckokatolíkov. Celá hystéria sa presunula do problému liturgického jazyka. V centre dekanátu vo Svidníku však žiaden problém nie je. A to sa, prosím, dá overiť. Stačí ak „mediálne star“ začnú objektívne posudzovať, alebo tí, ktorých zastupujú im to jednoducho vysvetlia. Vo Svidníku je možnosť vybrať si jazyk liturgie, slovenský alebo starosloviensky. To je fakt! Treba si vybrať čas, kedy sa liturgie chcem zúčastniť. Obrady sú rovnaké. Je na vôli a slobodnom rozhodnutí mladších, starších v akom jazyku budú počúvať obsah. Naša farnosť z môjho pohľadu nemá problém s jazykom ani obradmi a verím, že ho niektorí farníci nebudú v záujme pokoja a jednoty ani umelo vyrábať. Je evidentné, že podľa niektorých je presadzovanie rusínskych jazykových požiadaviek najlepšie robiť cez liturgický jazyk. Je to však správne ?

To, že niekto rozpráva rusínsky, slovensky, alebo aj inak, chce udržiavať kultúrne a spoločenské tradície, toto nie je problém cirkvi. Dnes cirkev musí byť o viere a evanjelizácii, o tom ako žiť vo viere. Som presvedčený, že veľká väčšina gréckokatolíkov vo Svidníku vie, že cirkev potrebuje jednotu. Vedia sa oprieť o svojich kňazov, môžu s nimi komunikovať aj v rusínskom aj v slovenskom jazyku. Dokonca viem, že môžeme u nich mnohé veci presadiť. Nám netreba nové farnosti a biskupstvá na národnostnom princípe, nám treba mať jednotu a vieru. Toto je podľa mňa o cirkvi. Ak máme prosby a myšlienky ako niečo zmeniť a upraviť tak diskutujme, argumentujme, ale aj prijímajme argumenty z inej strany a počúvajme. Vnímajme a uznajme slová kňazov a biskupa, ktorí tiež vnímajú svojich veriacich - to je podstata cirkvi, ktorej verím.

Takto to funguje v gréckokatolíckej farnosti vo Svidníku. Naša farnosť dúfam, že nebude o mediálnych bombách, ani o Rusínskej obrode (ktorú aj ja podporujem pri jej kultúrnych a spoločenských aktivitách, lebo v tom vidím jej opodstatnenie) a ješitnosti pred bránami nunciatúry, o petíciách a iných politikách. Dúfam, že naša farnosť bude o živote vo viere, o podpore nášho biskupa a kňazov, o príklade jednoty aj pre iné spoločenstvá gréckokatolíkov, lebo o tom je pre mňa Cirkev.

Jaroslav Ivančo, člen hospodárskej rady farnosti