Svidnícke knižnice na kolesách prejazdia denne asi 80 kilometrov

Dva žlté bibliobusy brázdia cesty nášho regiónu už jedenásty rok a na celom Slovensku sú výnimočné. Knižnice na kolesách boli do prevádzky uvedené v roku 1993 vďaka podpore holandskej vlády i Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a dnes ich služby využíva 75 obcí z okresov Svidník a Stropkov, a jedna obec z okresu Medzilaborce. Denne prejazdí jeden bibliobus asi 80 kilometrov a na cestách strávi priemerne šesť hodín. V jednotlivých obciach stojí podľa presne určeného časového harmonogramu a my sme si to overili, keď sme štvrtkové popoludnie strávili spolu s osádkou jedného z bibliobusov.

Málokto však vie, akej obľube sa tieto špeciálne upravené autobusy tešia, hlavne v malých obciach. Pre obyvateľov niektorých obcí je to niekedy jediná možnosť, ako sa pravidelne dostať k prísunu kníh a časopisov. Nárast cestovného ovplyvnil možnosť pravidelného cestovania do knižníc v mestách, hlavne u nezamestnaných obyvateľov a dôchodcov. V tomto prípade neraz platí príslovie - ak mohamed nejde k hore, hora príde k mohamedovi, teda ak človek nejde do knižnice, knižnica príde k nemu. "Obyvatelia jednotlivých dedín presne vedia, kedy prídeme k ním. Tešia sa na nás. Máme používateľov rôznej vekovej kategórie - od škôlkárov až po dôchodcov. Najstarší používateľ bibliobusu má nad 80 rokov," hovorí nám cestou do Kračúnoviec knihovníčka jedného zo svidníckych bibliobusov Svetlana Hajduková. Návštevníci bibliobusov si požičiavajú knihy, časopisy, videokazety, najčastejšie si tu však príde školopovinná mládež vyhľadať povinnú literatúru. Ak sa však v spomínanom autobuse nenachádza nejaký žiadaný knižný titul, pracovníci ho ochotne privezú zo svidníckej knižnice na objednávku. Zaujímavosťou je, že bibiliobusy okrem klasických služieb poskytujú aj donášku kníh domov pre imobilných používateľov a dokonca aj donášku zvukových dokumentov pre zrakovo postihnutých ľudí. To je aj prípad Kračúnovčanky Márie Makarovej, ktorá si z bibliobusov pravidelne požičiava audiokazety pre svojho zrakovo postihnutého syna. "Ja tieto služby bibliobusu vítam. Mám doma syna, ktorému je lepšie počúvať zvukové kazety pre zrakovo postihnutých, ako čítať. A práve k týmto kazetám sa dostanem počas návštevy bibliobusov. O tejto možnosti som povedala aj iným mamičkám našej obce, ktoré majú podobné problémy so svojimi deťmi. Ja sama tiež služby bibliobusu využívam, pretože veľmi rada čítam." Pracovníci bibliobusov častokrát vedia už vopred povedať, akú knihu či časopis si jednotliví občania vyberú. "Za tie roky, počas ktorých navštevujeme jednotlivé obce medzi nami a našimi čitateľmi vznikajú určité vzťahy. Niekedy už vopred viem, akú knihu mám komu pripraviť a odporúčať. Naši čitatelia nám dokonca pomáhajú s tým, že časopisy, ktoré si kúpia a majú už prečítané, nám donesú do bibliobusu, aby si ich mohol požičať aj niekto iný. Vedia, že nákup literatúry a časopisov je finančne náročný," dopĺňa S. Hajduková. Bibliobusy tak podporujú rozvoj vzdelanostnej a kultúrnej úrovne obyvateľov, i keď niekedy dostať sa k nim do obce je náročné. Úzke cesty a široký autobus nejdú veľmi k sebe. "Sem-tam sa nám stane nejaká menšia kolízia. Problémy so zjazdnosťou ciest sú hlavne v zime, ale vážnejšiu nehodu sme nemali. Iba raz sme pre nepriazeň počasia nemohli vyraziť na pravidelnú trasu," spomína šofér bibliobusu Peter Rešetár. Na netradičné autobusy si obyvatelia nášho regiónu zvykli. Dokonca ľudia z obcí, kde boli zástavky bibliobusov zrušené, dochádzajú k najbližším zastávkam bibliobusov na bicykli. Poniektorí si život bez ich služieb už nevedia predstaviť a veria, že v tomto smere zostane náš región výnimkou a žlté bibliobusy z našich ciest nevymiznú.