SVIDNÍCKEHO HERCA VLADA ČEMU LÁKA SVET A FILMOVÉ PLÁTNO

 

Svidníčan Vladimír Čema sa „našiel“ vo svete filmu a divadla, účinkuje aj v seriáloch. V poslednom čase sa na televíznych obrazovkách objavuje v projekte Rodinné prípady, najbližšie ho uvidíme aj v dvoch nových filmoch. Okrem toho sa plaví na mori.   Vlado je absolventom Filozofickej Fakulty PU v Prešove, kde vyštudoval psychológiu. Od roku 2008 začal pôsobiť v prešovskom Divadle Alexandra Duchnoviča, kde dnes už len hosťuje. „Ako študent na vysokej škole som dostal ponuku od šéfa činohry, či by som nechcel prísť na konkurz do divadla. Keď sa organizoval, pozvanie som prijal s radosťou a s celkom príjemným pocitom, že ma niekto niekde chce, tak som tam išiel a odvtedy som v divadle,“ spomína. Tvrdí, že to bola veľká herecká škola, v ktorej bol náhle a bez prípravy „hodený“ do vody. „Začiatky sú ťažké vždy a všade. Ani moje v divadle neboli iné, aj keď boli krásne. Prvých pár rokov to bolo okrem tvorby nových hier o naštudovaní množstva existujúcich hier a absolvovaní záskokov za hercov.“ 

Ešte počas strednej školy mal možnosť zahrať si v krátkom historickom dokumente Pavla Dvořáka, ktorý režíroval Milan Homolka s názvom Vasko nevinny. „To bola moja prvá herecká skúsenosť pred kamerou. Zahral som si tam zbojníka Fedora Hlavatého,“ spomína si Vlado.   

 

DIVADLO POVAŽOVAL ZA NAJLEPŠIU ŠKOLU 

Veľkou dilemou pre Vlada kedysi bolo, či má ísť študovať psychológiu alebo herectvo. Dodnes má vzťah k obom oblastiam. Oproti študentom herectva mal podľa vlastných slov veľkú výhodu. Svojich kolegov považoval za pedagógov a divadlo za najlepšiu školu. Okrem hereckého remesla sa vďaka nim naučil intenzívnejšie vnímať umenie. Jedným z jeho „učiteľov“ bol aj Eugen Libezňuk, s ktorým si zahral i v seriáli „Divoké kone“. „Herectvo som neštudoval, som tá výnimka. Učil som sa ho priamo na javisku. Som presne to, čo povedal jeden náš režisér, že to je dôkaz, že talenty nepotrebujú chodiť do školy. Ale nie je to tak celkom pravda, pretože som herectvo študoval v divadle a je to dobrá škola. A som presvedčený, že talent nie je dar. Od divadla a ľudí v ňom som veľa dostal. Moji starší kolegovia z javiska ma neustále učili niečo nové a stále mi v hre pomáhali zdokonaľovať sa. Medzi nimi boli aj veľmi dobrí režiséri, s ktorými som trávil oveľa viac času ako trávi študent v škole,“ hodnotí. 

Dnes učí aj psychológiu športu, ktorej sa už niekoľko rokov výskumne venuje. Priznal však, že radšej hrá ako učí. „Pravidelne pomáham športovcom so zvládaním záťažových situácií spojených s predštartovými stavmi. Psychológia sa dá využiť aj pri hraní, zostavovaní si úlohy a na samotnom type postavy.“ 

 

Z JAVISKA NA OBRAZOVKY 

Okrem divadelných si vyskúšal už aj televízne roly. Zahral si v seriáloch Druhý dych, Rodinné prípady, V mene zákona, Divoké kone či Kriminálka Staré mesto. Momentálne ho môžeme často vidieť hrať v Rodinných prípadoch. K čomu inklinuje viac? „Podľa mňa je to náročné asi rovnako, len k tomu divadlu mám väčší vzťah ako k filmovému herectvu. Je to aj preto, že sa dá tá postava lepšie prepracovať a v divadle sa mi aj preto páči viac, lebo je to v dnešnej dobe posledné médium, kde sa človek stretáva so živým človekom. V tejto pretechnizovanej a virtuálnej dobe, ktorá dnes nastala, to bude o chvíľu zrejme veľká vzácnosť a toto sa mi na ňom páči najviac,“ hodnotí. Priznal, že ľahšie sa mu stvárňujú negatívne postavy. „Stále je ťažšie zahrať dobrého ako zlého, lebo vo svete je toho zlého strašne veľa a človek to vidí všade, kam sa len pozrie a toho dobrého je bohužiaľ veľmi málo,“ myslí si. 

Najväčšiu radosť mu robia diváci, ktorí mu po predstavení poďakujú za dobré predstavenie. „Viac ma poteší, keď ma niekto pozná hlavne z divadelného predstavenia, ako keď ma vidí v seriáli,“ vraví. 

 

PLNÍ SI „NÁMORNÍCKY“ SEN 

Herec z DAD sa v poslednom čase mení na kapitána lode. Plní si tým sen, ktorý začal snívať pred dvoma rokmi. Odvtedy sa túži plaviť po svete a spoznávať iné krajiny. „Rozhodol som sa, že budem trochu cestovať a objavovať nové miesta na lodi, ktorou sa budem plaviť po moriach a oceánoch. A aby toho nebolo málo, sám sebe som dal záväzok, že budem kapitán a budem určovať, pri ktorom ostrove zakotvím alebo nie.“ Po ôsmich rokoch strávených v divadle však neľutuje ani sekundu, i keď mu vraj bolo potrebné obetovať veľa. „Od septembra už pôsobím v DAD ako hosť. Toto divadlo mi maximálne vyhovuje a ako jediné propaguje a udržiava pri živote rusínsku kultúru. Je v ňom vždy cítiť príjemnú atmosféru. Je dobré, že je. Aj napriek tomu, že mám toto divadlo veľmi rád, momentálne nepracujem na nových projektoch DAD-u, ale iba hrám predstavenia.“ Dodáva, že si potreboval vydýchnuť a mať viac času pre seba, rodinu a na zbieranie ďalších hereckých skúseností. Tento rok ho uvidíme v dvoch celovečerných filmoch. V jeseni dostal ponuku účinkovať v novom českom filme režiséra Jána Svěráka „Po strništi bos“ a aj v jednom slovenskom, kde mal možnosť spolupracovať s režisérom Petrom Bebjakom a kameramanom Martinom Žiaranom. 

 

(mc, ver)

Autor: redakcia

 

Foto: Facebook