Svidnícky amfiteáter na Rusínskom festivale rozospievali Kandráčovci 

27.05.2024


Rusínsky festival má za sebou úspešný 12. ročník. Jeho program vyvrcholil počas víkendu v areáli amfiteátra vo Svidníku. Hlavnou hviezdou boli Kandráčovci

Už od pondelka však boli na programe sprievodné podujatia. Spomeňme pondelkové slávnostné otvorenie v priestoroch Podduklianskeho osvetového strediska, utorkové divadelné predstavenie Soľ nad zlato v podaní prešovského Divadla Alexandra Duchnoviča, stredajšiu prednášku a besedu v Podduklianskej knižnici, či štvrtkový Festival Viery v miniamfiteátri Cirkevnej základnej školy sv. Juraja vo Svidníku.

V piatok sa už program Rusínskeho festivalu, ktorého organizátorom je Okresná organizácia Rusínskej obrody Slovenska vo Svidníku na čele s Milošom Stromčekom, presunul do areálu amfiteátra. Piatkový podvečer patril 5. ročníku hudobnej prehliadky autorskej rusínskej hudby Orfeus a od siedmej večera sa na javisku predstavil po dvanástykrát v rámci Rusínskeho festivalu prešovský PUĽS. Po ňom ľudí zabával Billy Barman a dievčatá zo SĽUK-u, no a vyvrcholenie bolo určené skôr mladšej kategórii. Hviezdou bol raper Samey a po ňom, Cailibri Gang alebo po rusínsky rapujúca dvojica spevákov z nášho regiónu. V sobotu vystúpili deti z Klenovej pri Snine, rusínsky spievajúci básnik Vladimír Sivý, ale aj spevácka skupina Kalina zo Stropkova a Folklórny súbor Dúbrava z Prešova. O pol deviatej už bolo hľadisko amfiteátra poriadne zaplnené. Javisko patrilo Kandráčovcom a koncert v ich podaní bol bezosporu najväčším lákadlom tohtoročného Rusínskeho festivalu. Ondrej Kandráč so svojou kapelou a hosťom, mladým Svidníčanom Jozefom Kopčom hrajúcim na ústnej harmonike, rozospievali, ale aj roztancovali celý amfiteáter. Po Kandráčovcoch ešte ľudí bavila kapely Nocadeň. No a v nedeľu patril program festivalu deťom, teda domácim kolektívom a hosťom, medzi ktorými bola napríklad aj Spevácka skupina Svidníčanka. Po vyžrebovaní výhercov zakúpených permanentiek bol záverečným koncert obľúbeného detského speváka Mira Jaroša.

Dodajme, že tohtoročný Rusínsky festival sa konal v nádhernom počasí a organizátori počas troch dní zbierali podpisy pod petíciu za premenovanie svidníckeho Múzea ukrajinskej kultúry na Múzeum rusínskej kultúry.

(ps)

/krátené/ 

foto: Kandráčovci na festivale 
zdroj: FB

Aktuality

Zobraziť všetky
04.05.2025

Zabudnutý Cibere

Pozvánka Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.04.2025

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu

Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine 

Dejiny Podkarpatskej Rusi kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine  История республики Подкарпатская Русь  24. Дискриминация русинской нации в Украине  po rusky TU Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere

PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY Pavel Cibere (1914 - 1972) Zatčen 10. září 1947 Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.04.2025

Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu

Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše autor: Adam Drda Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Hluboka nič. Vasyľ prychodyť domiv pjanyj. Vyzul sja i tychota. Paraska molčiť, i vin molčiť. Perejde pjať mynut a Vasyľ u temnoťi:
-Ne mohla by jes cholem začaty grjavčaty na mene, žeby jem mih postiľ najty...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať