Svidnícky amfiteáter na Rusínskom festivale rozospievali Kandráčovci
Rusínsky festival má za sebou úspešný 12. ročník. Jeho program vyvrcholil počas víkendu v areáli amfiteátra vo Svidníku. Hlavnou hviezdou boli Kandráčovci
Už od pondelka však boli na programe sprievodné podujatia. Spomeňme pondelkové slávnostné otvorenie v priestoroch Podduklianskeho osvetového strediska, utorkové divadelné predstavenie Soľ nad zlato v podaní prešovského Divadla Alexandra Duchnoviča, stredajšiu prednášku a besedu v Podduklianskej knižnici, či štvrtkový Festival Viery v miniamfiteátri Cirkevnej základnej školy sv. Juraja vo Svidníku.
V piatok sa už program Rusínskeho festivalu, ktorého organizátorom je Okresná organizácia Rusínskej obrody Slovenska vo Svidníku na čele s Milošom Stromčekom, presunul do areálu amfiteátra. Piatkový podvečer patril 5. ročníku hudobnej prehliadky autorskej rusínskej hudby Orfeus a od siedmej večera sa na javisku predstavil po dvanástykrát v rámci Rusínskeho festivalu prešovský PUĽS. Po ňom ľudí zabával Billy Barman a dievčatá zo SĽUK-u, no a vyvrcholenie bolo určené skôr mladšej kategórii. Hviezdou bol raper Samey a po ňom, Cailibri Gang alebo po rusínsky rapujúca dvojica spevákov z nášho regiónu. V sobotu vystúpili deti z Klenovej pri Snine, rusínsky spievajúci básnik Vladimír Sivý, ale aj spevácka skupina Kalina zo Stropkova a Folklórny súbor Dúbrava z Prešova. O pol deviatej už bolo hľadisko amfiteátra poriadne zaplnené. Javisko patrilo Kandráčovcom a koncert v ich podaní bol bezosporu najväčším lákadlom tohtoročného Rusínskeho festivalu. Ondrej Kandráč so svojou kapelou a hosťom, mladým Svidníčanom Jozefom Kopčom hrajúcim na ústnej harmonike, rozospievali, ale aj roztancovali celý amfiteáter. Po Kandráčovcoch ešte ľudí bavila kapely Nocadeň. No a v nedeľu patril program festivalu deťom, teda domácim kolektívom a hosťom, medzi ktorými bola napríklad aj Spevácka skupina Svidníčanka. Po vyžrebovaní výhercov zakúpených permanentiek bol záverečným koncert obľúbeného detského speváka Mira Jaroša.
Dodajme, že tohtoročný Rusínsky festival sa konal v nádhernom počasí a organizátori počas troch dní zbierali podpisy pod petíciu za premenovanie svidníckeho Múzea ukrajinskej kultúry na Múzeum rusínskej kultúry.
(ps)
/krátené/
foto: Kandráčovci na festivale
zdroj: FB
Aktuality
Zobraziť všetky04.05.2025
Zabudnutý Cibere
Pozvánka
Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Hluboka nič. Vasyľ prychodyť domiv pjanyj. Vyzul sja i tychota. Paraska molčiť, i vin molčiť. Perejde pjať mynut a Vasyľ u temnoťi:
-Ne mohla by jes cholem začaty grjavčaty na mene, žeby jem mih postiľ najty...!

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať