Svidnícky Folklórny súbor Makovica reprezentoval Slovensko v ďalekej Číne

Čínska ľudová republika, najľudnatejšia krajina na svete, sa na sedem dní rozrástla o 20 Slovákov zo Svidníka, ktorí sa rozhodli stráviť viac ako 12 hodín v lietadle a navštíviť tak mestá Šanghaj a Hangzhou.

Hneď po prílete sa členovia Folklórneho súboru  Makovica predstavili, na pozvanie slovenského Konzulátu v Šanghaji, na otvorení výstavy známych slovenských výtvarníkov - Ondreja Zimku a Miliny Zimkovej. Toto podujatie bolo spojené aj s predstavením knihy „100 rokov slovenskej diplomacie,“ ktorá sa stretla s veľkým záujmom zo strany prítomných hostí. Doslova „pozdvihnutie“ prítomných vyvolalo aj voľné tanečné kolečko svidníckych mladíkov a šanghajských dám.

Mesto Hangzhou, na čínske pomery len turistické mestečko s 9,3 milióna obyvateľmi, zas naopak hostilo „The 4th World Leisure Expo“ a „Hangzhou Citizens' Leisure Festival.“ Na týchto podujatiach sa okrem Slovákov predstavili tiež zástupcovia z Thajska, Maďarska, Srí Lanky, Česka, Kórey, Ruska a Uzbekistanu - pestrosť tak bola zaručená.

Ako sme už spomínali, mesto Hangzhou je jedným z najväčších turistických centier v Číne, o čom svedčí aj jedno staré čínske príslovie: „V nebi je raj a na zemi Hangzhou a Suzhou.“ Medzi hlavné turistické atrakcie patrí Západné jazero, ktoré je zhruba 3 km dlhé a najkrajšie je pri východe a západe slnka, kedy sa na jeho brehoch strácajú a zjavujú nespočetné altány a pavilóny. Jazerom je možné sa aj plaviť v maličkých loďkách, čo sme, samozrejme, nevynechali ani my. Taktiež sme navštívili budhistický kláštor Ling-jin, kláštor „Odpočinku duše,“ ktorý pochádza pôvodne zo 4. storočia a kedysi v ňom žilo až 3 000 budhistických mníchov.

Samostatnou kapitolou v Číne je gastronómia. Niekomu sadla a niekomu nebola tak úplne po chuti a nevyskúšal tak všetky variácie ryže, rezancov, morských plodov, mäsových kombinácií a rybích polievok. No všetci sme museli vyskúšať jedenie čínskymi paličkami. Niekto mal na to trpezlivosť len pár minút a hneď sa vrátil k „európskemu“ príboru, ale väčšina z nás svoje umenie narábania s paličkami pilovala kde sa len dalo až dosiahli úrovne, že dokázali bez problémov nabrať arašid z omáčky či jediné zrnko ryže.

Väčšina ázijských turistov, ktorých stretávame v Európe, sú známi tým, že si všetko radi a neustále fotia... ale naozajstný „zážitok z fotenia“ prichádza v momente, keď si muž fotí obal fotoaparátu muža, ktorý fotí ženu, ktorá si na mobil fotí nás, ako sa my postupne fotíme pri budhistickom chráme, javisku alebo len tak pri prechádzke mestom.

Na záver našich spomienok nám dovoľte poďakovať sa všetkým rodičom za podporu a tiež poďakovať Prešovskému samosprávnemu kraju za finančnú podporu spojenú s čiastočnou úhradou cestovných nákladov.

(mš)