Svidník: F ako FESTIVAL versus F ako FIASKO

„Tvrdohlavo držať jeden a ten istý každoročne zapršaný termín môže len tvrdohlavec alebo hlupák“ 

 Nielen chlebom je človek živý. Opäť je leto a s ním „fesťáky“. Najmä mladí začínajú hojne navštevovať „festy“, lenže aj skôr narodení ľudia aspoň občas potrebujú trochu kultúry, aj keď tej jednoduchšej, ľahko stráviteľnej.

Keď sa Svidníčan v lete ráno zobudí a prší - je isté, že festival je tu. Niektorí svoj tohtoročný „festival“ mali predčasne - „Kráľ Boh“ alebo, keď chcete „Božský Kája“ im dodal ten naozajstný a skvelý pocit, lidi tleskali a on to mal rád. Moja mi hovorí: „Srdce mi zaplesalo, znovu po toľkých rokoch vidieť náš plný amfiteáter zaplnený takmer do posledného miestečka.“ Veru, okrem neschopných organizátorov máme v našom meste určite aj veľmi schopných ľudí. Dokladom toho je aj Ján Vook, ktorý to (a ešte mnoho iných užitočných manažérskych zázrakov) spískal. BRAVO! Tlieskam mu. Škoda len, že Svidník záhadne prišiel o vynikajúceho organizátora, ktorý do práce dennodenne cestuje do susedných Giraltoviec a tam sa presadí kvalitnou manažérskou a organizátorskou prácou, že Košičania sa chodia za ním vypytovať a učiť, možno aj Bratislava nám ho môže závidieť a deti a mládež zo Svidníka sa môže pásť - doslova. CVČ je jednoducho zrušené, budovu zrazu vlastnia zahraniční boháči a bez tejto ďalšej „sedemdesiatej bohviekoľkej“ krčmy by bolo naše mesto určite stratené... Keď chcú umelecké združenia a krúžky robiť vo voľnom čase kultúrnu záujmovú činnosť a potrebujú na to samozrejme miestnosť, mesto im to poskytne len za nekresťansky vysoké až obrovské nájomné a je mu to jedno, či je to hudobná alebo tanečná skupina a takisto nikoho nezaujíma fakt, že tieto deti nezarábajú a ich rodičia nie sú milionári. Potom je ľahké mladých kritizovať, že len pijú, fajčia a drogujú, keď im nevytvoríme normálne podmienky na skutočne kultúrne či športové záujmy a záľuby.
 

Záhadne nemáme dobrých kvalitných či úspešných organizátorov, pokiaľ sa to týka nášho festivalu. Festivalu, ktorý nám kvôli dlhšej tradícii závideli aj Slováci. Ich VÝCHODNÁ má, myslím o rôčik alebo dva, nižší ročník. Z toho, čo sa stalo z kedysi hrdého a slávneho svidníckeho sviatku za posledných desať rokov som veľmi smutný a takmer sa za to hanbím, hoci to nie je moja vina. Je to totálne fiasko. Tvrdohlavo držať jeden a ten istý každoročne zapršaný termín môže len tvrdohlavec alebo hlupák. Necivilizovaní domorodci v pralese oveľa rýchlejšie pochopili, že existuje obdobie dažďov a obdobie, keď prší menej. Problém je však oveľa širší, nespočíva len v zle zvolenom termíne festivalu. Kamarát z detstva, exSvidníčan, mi telefonuje, že aký je program festivalu, lebo chce prísť. Poradil som mu internet, ale po dlhom hľadaní tam aj tak program nevedel nájsť, ale zato mi oznámil, že hneď naďabil na ceny za miesto na stánky - bussiness is biznis. Propagácia a celková organizácia je podúroveň. Neviem načo to tu píšem, keďže už mnohé posledné roky sa situácia nemení, iba keď k horšiemu... Pani, ktorá dlhé roky pracuje ako dramaturgička, scenáristka, choreografka, režisérka a korepetítorka v jednej osobe, čiže odborníčka na folklór na slovo vzatá, mi takmer polhodinu do telefónu vysvetľuje, že takto sa to ďalej nedá, že svidnícky festival je hanba a je to veľká škoda. Zaujímavé je, že takých ľudí organizátori prehliadajú a nepodchytia. Týmto schopným, ako napr. Jánovi Vookovi nedajú šancu a namiesto toho možno nejaký pseudo-odborník (či nebodaj známy a spriaznený?) odvedie polovičatú prácu. Myslel som si, že je taká zlá doba, že sa to možno ináč nedá a že asi všade je tak. Ale čerta starého! Dá sa to a to stokrát lepšie! Po príklady a ich klady netreba chodiť ďaleko. Už dedinka Miková dávno prekonala Svidník! Nemá dokonale prepracovanú dramaturgiu, ale je veľmi úspešná lebo udrela na správnu strunu ľudí. POP MUSIC, ľudovosť aj populizmus (a aj POP ART) pochádzajú z toho istého slovného základu, koreňa - populus - ľud, popular - ľudový - medzi ľuďmi obľúbený. A na tom si postavil slávu Miško Zavacký, ktorý má dokonalý úspech medzi (jednoduchými) ľuďmi, k čomu mu nie nevýznamne dopomohlo aj meno svetovo najslávnejšieho Rusína, popartistu, ANDYho WARHOLa.

Náročnejší a oveľa dokonalejší vzor by si mohli nájsť tvorcovia svidníckeho „vyvanulého“ a upadajúceho festivalu v Ždyni na Lemkowskej watre. Svidník nezachytil duch doby, nepodchytil mladých. Stačilo by, aby sa išli tvorcovia pozrieť do neďalekej Poľskej Ždyne (Zdynia, len 3 km za hraničným priechodom - z BJ smer Becherov), kde mi mladí a zároveň veľmi schopní organizátori už pred piatimi rokmi prezradili, že na začiatku tejto super tradície sa chodili učiť do Svidníka na náš festival. Tieto ich nápady, triky a postupy, ktoré sú overené dlhodobou praxou na Lemkivskej vatre fungujú perfektne a každý rok pritiahnú okolo 5 až 8 tisíc ľudí hlavne z Poľska, Slovenska, Ukrajiny, USA a Kanady! Pred pár rokmi jubilejný XXV. ročník svojou osobnou návštevou okrem iných poctil aj ukrajinský prezident Viktor Juščenko a minuloročný XXVVII. ročník bol pod patronátom nedávno zosnulého poľského prezidenta Kačinského a nášho slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča. No nestačí tam len byť a chvíľu sledovať program, prísť a vidieť, to treba precítiť a prežiť. Žiť tam a bývať v obrovskom stanovom mestečku aspoň zopár dní - od piatku do nedele, hoci tí skalní, najmä mladí tam stanujú už od pondelka. Na to, aby ste pochopili, čo myslím, je treba dôverovať tomu, čo povedal slávny pedagóg Komenský - lepšie raz vidieť a zažiť, než tisíckrát počuť o tom, takisto povedal, že to všetko je potrebné pocítiť a precítiť všetkými zmyslami, dodávam, že dôkladne a dôsledne nie povrchne. Až to, keď sa staneš drobnou súčiastkou v tomto dokonalom stroji, kolotoči, či orchestri s hrdým názvom VATRJAN, Ti dovolí vnímať to zvnútra, nie zvonku. Potom nemusíš používať slová - všetko pochopíš. VSJO JÁSNO ZAČÉM BÚKVY!
 

O ŽDYNI som chválospevy už napísal, nechcem sa tu opakovať, kto by mal eminentný záujem, môžem ho navigovať. Ale pozor je to cca 4 až 5 stranový elaborát, viem, dlhý jak guta, taká bola aj jedna webová reakcia. Sorry, ale kratšie a krajšie to opísať neviem, bola by to nedôstojná, nedokonalá a nevýstižná zrada.
 

Som Svidníčan, prepáčte, ale aj keď desať rokov po sebe nebudem na našom festivale, nebude mi vôbec, ale totálne vôbec chýbať! Vyzývam Vás: Organizátori a tvorcovia Festivalu ukrajinskych truďaščich - PREBERTE SA! ZOBUĎTE SA! Naše narodne svjato pisni tancju skinčilo v šanci! Už načisto stratilo gľanc. Stratyly zme naše svjato - už ho nit, je to veľyka škoda! A dovtodi hor sa hufni i hromadni do Ždni! - na najlipše i najvekše rusynske i ukrajinske svjato na šviti! Čekam Vas šytkych na XXVIII. Lemkivskij vatri (pjatnica - nediľa) 23.-25.  jula 2010. LemkoWATRA NAVIKY! Garantuju Vam, že uvydyte šuvnych ľudy, zažyjete neopakovateľnu atmosferu. Nebudete sja nudyty, budete ša dobri zabavaty i

dobri čuty - cityty!
 

DoDo RusnaKeSo Keselica

Dodatok:
Preplnený amfiteáter v Medzilaborciach aplaudoval folklóru i Lucii Bílej!
Sobota 26. júna večer. Preplnený amfiteáter v Medzilaborciach v rámci 48. ročníka Festivalu kultúry a športu, pestrý a mimoriadne lákavý program plný folklóru, zvykov, tradícií i modernej hudby v podaní hviezdy najväčšieho kalibru. Lucie Bílá si Medzilaborce podmanila a nielen Medzilaborce. V hľadisku bolo aj množstvo Svidníčanov a ľudí z nášho regiónu, medzi nimi aj Jozef Michališin. A veľkolepý ohňostroj či perfektnú zábavu už ani nespomíname...

(si)