Svidoctvo nevŷsluchanŷch 

Kolo svjatkovaňa zasnovaňa 1-oj Čechoslovac’koj republikŷ ne treba zabŷvaty any na dalšu storičnic’u. Ne menše vŷznačnu pro Rusyniv. Bisida je o vŷhološiňu Rus’koj narodnoj republikŷ Lemkiv u Florynci. Tota istorična dija zistavať jak važne svidoctvo, svidoctvo nevŷsluchanŷch, no o to micniše svidoctvo.
Nit, ne budeme znova povtor’aty všŷtkŷ istoričnŷ faktŷ. Ne budeme povtor’aty čim vlastno začalo isnovaňa „minirepublikŷ“, ne budeme polemizovaty o tim, ci to bŷla dospravdova republika, a ne budeme s’a smotryty any na to, jak projekt Rusyniv na Lemkovyni skinčiv. Bo any jedno iz toho ne je osnovnŷm. Osnovnŷm je to, što vlastno odohralo s’a medži vŷhološiňom i kinc’om republikŷ.

Po tim, što odbŷlo s’a vsenarodne „viče“ 5-ho decembra 1918-ho roku, Jaroslav Kačmarčŷk jak holovna osobnosnosť – prezident, ne zistav bavyty s’a na vlastnim pisočku. Іstoričnŷ dokumentŷ jasno bisidujuť o tim, že predstavyteli Rusyniv z Florynkŷ, kontaktovaly s’a u 1919-im roci iz Antonijom Beskydom, predsedom Rus’koj narodnoj radŷ v Pr’ašovi i Grygorijom Žatkovičom, vožďom ameryc’kŷch Rusyniv i pryjaly čechoslovac’ku verziju proponovanu Amerykov, značiť žebŷ Rusynŷ pryjednaly s’a ku Čecham i Slovakam i žŷly dovjedna na jednij teritoriji. Predstavyteli iz Florynkŷ bŷly učastnŷ v maji 1919-ho roku v Užhorodi, de vŷnykla Centralna rus’ka narodna rada, kotra pidpysala vŷhološiňa o pryjednaňu rusyňskŷch teritorij do Čechoslovakiji. Predstavyteli z Florynkŷ bŷly učastnŷ v delegaciji, kotra potim rusyňskov z rezulucjiov napochodovala do Prahŷ, žebŷ toto svoje rišiňa peredaty Masarikovy. Nažaľ, Masarik bŷv sohlasnŷj, no ne zo všŷtkŷm. Lemkovyna ne bŷla pryjateľna z političnŷch pryčin i tak Rusynŷ iz Lemkovynŷ zistaly bokom, až sobi Poľšča definitivno zdobŷla svoji medživojnovŷ hranici i distala jich potverdežnŷ i mirnŷma dohovoramy.

No naperek všŷtkomu, tota korotka kapitolka iz istoriji Rusyniv je barz važnŷm istoričnŷm punktom, a i zato može dakotrŷ majuť potrebu spochŷbňovaty dnes’ republiku z Florynkŷ.
Rusynŷ z Lemkovynŷ bŷly v časach Avsto-Uhor’skoj imperiji v inšij poziciji jak Rusynŷ Pidkarpaťa ci Pr’ašivščinŷ. Rusyniv dilyla hranic’a Avstriji i Uhor’ska. Samosobov, ne bŷla to hranic’a, jaku zname z časiv komunizma, no bŷla. І usloviji, kotrŷ bŷly v Avstriji i Uhor’sku, bŷly vse dakus inšŷ. І keď ne mož bisidovaty, že kontaktŷ medži Rusynamy v jednij i druhij časty imperiji ne bŷly, bo bŷly, predci lem bŷv to dakus inšŷj svit. Zjedynyty teritoriju Rusyniv chotiv uže Adolf Dobr’aňskŷj, ne podarylo s’a. І tak, ci Rusynŷ chotily abo nit, každŷj musyv žŷty v takŷch uslovijach, jakŷ mu tota časť teritoriji davala.

Treba pamjataty, že cilŷj koncept ameryc’kŷch Rusyniv bŷv holovno o uhor’skŷch Rusynach. Jedna propozicija, kotra ne perešla, bŷla o zjedyneňu Uhor’skoj Rusy i Halyčinŷ, no i kebŷ to perešlo, Žatkovič bisidovav, že lem v tim prypadi, že Rusynŷ buduť maty avtonomiju, žebŷ bŷlo jasne, že to inšŷj narod jak Ukrajinci, nezaležnŷj na inšŷch narodach, z vlastnov istorijov, vlastnŷma političnŷma ciľamy. І što s’a stalo po floryňskim „viče“?

Tŷm, že Kačmarčŷk iz svojov radov pryjaly čechoslovac’ku verziju, do istoriji zapysaly paru važnŷch, osnovnŷch faktiv. Napryklad, že s’a holos’ať ku tomu konceptu naroda, o kotrim hovoryv Žatkovič – konceptu naroda rusyňskoho, nezaležnoho na inšŷch narodach, inšoho jak je narod Ukrajiňskŷj, z vlastnŷma političnŷma ciľamy. Do istoriji zapysaly, že keď s’a hovoryť, že Rusynŷ choťať žŷty v jednij deržavi, tak s’a to dotuľaь i jich, i zato choťať bŷty toho nedilyteľnov časťov. Do istoriji zapysaly, že Lemko je Rusyn, lem z inšoj časty Karpaťskoj Rusy.

Dnes’ mnohŷ špekulantŷ buduť provodyty dovhŷ diskusiji o tim, chto je Lemko. Ci to Rusyn, ci to Ukrajinec’, ci to okrema grupa, pidgrupa ci buďšto dalše. Robľať tak ľudy zvonka, robľať tak totŷ, kotrŷ Rusyniv choťať ukrajinizovaty, no robľať tak i ľudy zo samoho seredovyska. Pokľa chočeme najty odpoviď, ne treba nam štos’ nove vŷdumovaty, lem s’a vernuty sto rokiv nazad i posmotryty na to, ku čomu pryholosyla s’a Rus’ka narodna republika Lemkiv, choc’ skinčilo s’a to tak, jak s’a to skinčilo.

Rus’ka narodna republika Lemkiv je svidoctvo nevŷsluchanŷch. Jak raz zato, že bŷly Rusynŷ na Lemkovyni nevŷsluchanŷ, jich svidoctvo je o to micniše. Ony svojim dijaňom potverdyly, že i keď nas stovkŷ rokiv dilyly Avstro-Uhor’skŷ hranici, mŷ zistaly jeden nedilyteľnŷj rusyňskŷj narod. A dnes’, buďjakŷ bŷ ne bŷly hranici, platyť toto same.

Staťa bŷla napysana jak komentar’ „Vstupne do kontroly“ lemkivskoho radija lem.fm.

PETRO MEDVІĎ

Žridlo:
http://www.lem.fm/svidotstvo-nevyisluhanyih/?fbclid=IwAR1ip62SGVTB5A60qm6BdwdTpFSU2ob0NJlRUBcpJWipOAxUlOqVnkrOvZY