Synovec Andyho Warhola: Môj strýko rebeloval voči umeleckej elite!

Donald Warhola, synovec slávneho Andyho Warhola, prišiel do rodiska svojich prarodičov po prvý raz v roku 1992. V chráme v Mikovej pri Medzilaborciach ho zarazilo, že počuje staroslovienčinu, liturgický jazyk, ktorý poznal z Ameriky.

 

Prezrel si expozície o živote slávneho strýka a prarodičov. Donald so synom Andrewom pri soche strýka Andyho. V medzilaboreckom múzeu uchovávajú stovky cenných diel Andyho Warhola.  

 

Na Slovensko zavítal vtedy rok po otvorení Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, ktoré vzniklo ako prvé na svete a ešte je stále jediné v Európe. Jeho otec John Warhola, Andyho brat, mal ako viceprezident Nadácie A. Warhola pre vizuálne umenie v New Yorku značnú zásluhu na vzniku múzea.

 

Po jeho smrti úlohu v nadácii prebral Donald, ktorý ako člen rodiny pokračuje v podpore Andyho hlavného odkazu: Pomáhať mladým umeleckým talentom a nezárobkovým organizáciím zaoberajúcim sa vizuálnym umením.

 

V týchto dňoch prišiel na Slovensko znova, zagratulovať k 25. výročiu múzea, ktoré dobrým chýrom o svojej činnosti prekročilo aj hranice Európy.

 

Donaldova mama bola Slovenka, on si vzal za manželku Češku Jarku. Pracuje ako realitná agentka, majú syna Andrewa (10).

 

Volajú ho Andy, po slávnom strýkovi. Hovorí plynule česky, má výtvarné nadanie, ale on sa najradšej venuje športu. V kraji svojich predkov sa mu páči, najmä jedlo.

 

Čo hovoríte na snahy preložiť toto múzeum do niektorého z väčších miest?

"Je dobrý pocit vidieť, že táto inštitúcia je v rodnom kraji Andyho rodičov a cez múzeum sa vrátila pomoc, z ktorej mohli profitovať miestni umelci a mohli rozvíjať vlastnú kreativitu. Nie som tu iba na reprezentáciu, ale zastupujem aj pittsburgské múzeum. Vnímame a vážime si prácu, ktorú múzeum vykonáva, pozorne ju sledujeme a tešíme sa z jej výsledkov."

 

Myslíte si, že by mohli vznikať ďalšie pobočky?

"Bolo by zaujímavé vidieť filiálky tohto múzea aj v iných častiach Slovenska. Andyho je dosť na to, aby boli aj iné obsadené. Som hrdý na to, čo dosiahol môj strýko a ako sa rozvíja jeho odkaz v tomto regióne. S veľkou pokorou som vnímal, aká veľká osobnosť to bola. V dobrom rozvinul svoje rusínske gény."

 

Viete po slovensky alebo po rusínsky?

"Môj otec vedel. Ja nie. Manželka rozpráva po česky, no ja som už pristarý na to, aby som sa začal učiť. Naši rodičia nás po rusínsky nenaučili preto, aby vedeli medzi sebou komunikovať a aby sme im nerozumeli. Nechceli sa zbaviť výhody, keď medzi sebou komunikovali o niečom, čo sme my nemali vedieť. Ja viem iba zopár nadávok. No držím si ich v láske a úcte. Napríklad patkaň (potkan), durak (hlupák), dupa (zadoček), kamaráti, krajani, dej pokoj."

 

Poznáte rusínsku kultúru?

"Dávam si ju do súvisu s tým, ako som poznal mojich starých rodičov. K najobľúbenejším patrí jedlo a špecifický humor, ktorý som poznal aj u svojho strýka. Pri mojej prvej návšteve Slovenska v roku 1992 ma prekvapilo, keď som vstúpil do kostola a počul som liturgický jazyk, ktorý bol identický s tým, ktorý som počúval v chráme v USA. Cítil som sa, ako keby som bol doma." 

 

Existuje ešte Andyho tvorba, ktorá doteraz nebola prezentovaná?

"Podľa mojich informácií nie. Možno potencionálne by sa mohla objaviť u jeho spolupracovníkov, lebo v tomto smere bol aktívny."

 

Kde pracujete?

"Som zamestnaný v nadácii A. Warhola. Po otcovi som prebral členstvo v predsedníctve a akéhosi styčného dôstojníka medzi nadáciou a múzeami. Bolo to jeho želanie aj moje a som rád, že môžem propagovať odkaz Andyho ako člen rodiny. V rámci múzea v Pittsburgu pracujem v oblasti vzdelávania pre mladší školský vek, mám skúsenosti s prácou s deťmi so špeciálnymi potrebami. Takže vo svojej práci nevyužívam iba ten fakt, že som príbuzný Andyho, ale aj svoje vzdelanie."

 

Ktoré Andyho obrazy sa vám páčia?

"Jeho autoportréty z neskoršieho obdobia. Keby sme symbolicky rozobrali jeho autoportrét na čiernom pozadí, kde vidieť jeho hlavu, tvár a účes. Akoby to symbolizovalo, že to je to, ako vidíte Andyho Warholu na povrchu. Ale je v ňom aj niečo vo vnútri, čo je skryté akoby za tým pozadím. A bližšie o tom viem ja, ako jeho synovec."

 

Ako si na strýka spomínate?

"Keď som v múzeu a vidím niektoré jeho obrazy zo série Oxidácia, mi to pripomína štýl jeho humoru. Pre tých, ktorí o tom nevedia, vysvetlím, že môj strýko maľoval s farbami na kov a potom požiadal svojich známych, aby na to aplikovali moč. Je to spôsob, akým rebeloval voči umeleckej elite. Spôsobom, akým prezentoval umenie, že je to niečo ako odpadový materiál, nazlostil vtedajšiu umeleckú elitu. Poukazuje to na výchovu, akú dostával od mojich starých rodičov. V tom zmysle, že život je ten najväčší dar a všetko ostatné a materiálne je druhoradé. Určite s tým svojim zmyslom pre humor sa smial, ako dokázal odpad pretaviť na peniaze."

 

Máte aj nejaké spoločné príhody?

"Spomínam si na situáciu, keď som mal 12 rokov a ostal som doma s ním sám. Dostal nápad, že pôjdeme na nákupy. Vytiahol 100 dolárovku a dal mi ju. To u neho nebolo zvykom, bolo to pre mňa veľké prekvapenie, lebo on nerád púšťal poľahky peniaze. No on len chcel vidieť moju reakciu, aké veľké oči vyvalím, keď prvý raz v živote uvidím takýto veľký peniaz.To bola taká materializácie jeho spôsobu humoru, ktorý mal. Ďalšia situácia bola, keď štyri mesiace po veľkonočných sviatkoch k nám prišiel a daroval nám, svojim synovcom, veľkého čokoládového zajačika. Chcel nás pozitívne prekvapiť a toho zajačika si uchovával mesiace, aby nám urobil radosť. Taký to bol človek. Bol to nežný, láskavý strýko a zároveň vynikajúci umelec."

 

 

Autor: Ingrid Timková

 

Zdroj: 

http://www.pluska.sk/regiony/vychodne-slovensko/synovec-andyho-warhola-moj-stryko-rebeloval-voci-umeleckej-elite.html

Foto:

Prezrel si expozície o živote slávneho strýka a prarodičov.

Autor: Ingrid Timková