Systémové zlyhania v organizácii vysokých škôl na Slovensku

 
Prvého septembra 2011 kvôli sviatku Ústavy SR už ako obvykle nezačne nový školský rok, ale vstúpi do platnosti novelizovaný zákonník práce. V novom akademickom roku potvrdí v súlade so zákonom o vysokých školách diskrimináciu vysokoškolských učiteľov a pracovníkov vedy, výskumu a vývoja oproti ostatným zamestnancom v SR. Oba zákony nariaďujú týmto zamestnancom pracovné zmluvy iba na dobu určitú, no tieto sú pre vysoké školy dvojsečnou zbraňou. Dynamizujú ich rozvoj a zároveň ho brzdia. Zákonite tak zapadajú do mozaiky systémových zlyhaní vo fungovaní vysokých škôl na Slovensku po roku 1990.

V prvom rade v organizácii slovenských vysokých škôl zlyhal systém tvorby vedenia fakúlt a univerzít akademickými senátmi. Čo sa narušilo na začiatku demokratického vývoja slovenského vysokého školstva? Priama voľba dekanov a rektorov učiteľským zborom fakúlt a univerzít, ktorá po roku 1990 fungovala rok, mohla na našich vysokých školách 21 rokov eliminovať vytváranie klientelistických sietí v akademických senátoch. Tieto siete začali parazitovať na vcelku zdravom organizme vysokých škôl už v 90. rokoch. Nekontrolovateľné bujnenie vzájomných zaviazaností za rôzne neviditeľné služby medzi vedením akademických senátov a vedením fakúlt či univerzít prerástli v normu najmä v prvom decéniu 21. storočia. Splácanie dlhov v týchto neprehľadných sieťach vzájomných záväzkov vytvára voľným okom neviditeľné podhubie pre korupciu. Každodenný pracovný život na vysokoškolských pracoviskách je však dostatočným mikroskopom dovoľujúcim zaostriť na tieto siete, ktoré sa prejavujú rozlične. Od vymenúvania na vedúce posty, cez svojvoľné a utajované určovanie osobných hodnotení a odmien podriadeným zamestnancom, predlžovanie alebo nepredlžovanie pracovných zmlúv učiteľom, udeľovanie skúšok študentom na príhovor kolegu či za úplatu, korumpovanie pri prijímaní študentov na vysoké školy, až po výber interných doktorandov či asistentov za úplatu. Vymenované situácie nie sú generálne, sú skôr náhodnými javmi, no neznamená to, že zriedkavými.

V druhom rade za systémové zlyhanie organizácie nášho vysokého školstva možno považovať pracovné zmluvy pre učiteľov vysokých škôl a pracovníkov vedy a výskumu iba na dobu určitú! Na jednej strane by sa mohlo zdať, že práve takéto zmluvy dynamizujú rozvoj vysokých škôl, pretože nútia učiteľov na sebe pracovať a akademicky i vedecky rásť. Na druhej strane však môžu byť a aj bývajú funkcionármi niektorých univerzít, fakúlt či katedier zneužívané na vybavovanie si účtov s nelojálnymi podriadenými. Vysokoškolský zákon od svojich počiatkov a zákonník práce od 1. 9. 2011 nariaďujú pre učiteľov vysokých škôl a vedeckých pracovníkov SAV pracovné zmluvy iba na dobu určitú. Pre všetkých ostatných zamestnancov zákonník práce umožňuje „predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu v rámci troch rokov najviac trikrát“. Ešte donedávna hovoril zákonník práce o dvoch rokoch a dvoch možných predĺženiach. Ide o zjavnú diskrimináciu učiteľov vysokých škôl a dnes i ich akademických kolegov SAV.

Konečne, medzi systémové zlyhania, ktoré neodstránila ani ostatná novela vysokoškolského zákona, možno zaradiť paralelné plné úväzky učiteľov na rozličných vysokých školách. „Lietajúci“ docenti či profesori namiesto zvyšovania úrovne daného pracoviska sledujú hlavne vlastný finančný prospech. Situáciu na pracoviskách nemôžu poznať, keďže „lietajú“ z jednej školy do druhej. Mnohí slovenskí docenti i profesori pracujú na plný úväzok na dvoch až troch vysokých školách, na verejných i súkromných. Sú známe prípady, že i na piatich až ôsmich. Ktoré školy ukracujú? Súkromné či verejné? Koľko to stojí štátny rozpočet? Stačí si virtuálne prelistovať zoznamy členov katedier na viacerých verejných i súkromných vysokých školách SR zverejnených na stránke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Daný trend potvrdzuje nedávne rozhodnutie vlády SR, ktorá v auguste tohto roku schválila ďalšiu súkromnú vysokú školu a povolila existenciu siedmej novinárskej školy, a to Akadémie médií, odbornej vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave. Ján Füle, ktorý ju povedie, priznáva, že budúcimi pedagógmi na novej súkromnej vysokej škole budú zväčša učitelia katedry žurnalistiky UK v Bratislave. Na úkor kvality ktorej školy budú pedagógmi?

Premenu slovenských vysokých škôl z výberových v 90. rokoch 20. storočia na mnohé náborové v prvom decéniu 21. storočia ovplyvnili uvedené zlyhania. Umožnili totiž mrhať naším najcennejším kapitálom, a to ľudským talentom. Talentom najnadanejších študentov a niekedy i talentom učiteľov. Na úkor našej budúcnosti.

Ľuba Kráľová, bývalá vysokoškolská učiteľka