Takmer rozprávkové príbehy

Soňa MAKAROVÁ

Aj to je história, i keď nie dávna, ale udalosti z dvadsiatych rokov 20. storočia k nej patria. A keďže sa blíži Silvester, patria k nej aj historky, niektoré takmer rozprávkové, niektoré príbehy aj komické, aspoň z pohľadu dnešného čitateľa. Ale patrili k dobe a udiali sa v tomto východnom kúte republiky.

Za pohľad na čerta chceli zaplatiť
Další prípad pripomínal rozprávku, ibaže sa skončil prozaicky. nielen východné, ale celé Slovensko sa čudovalo nad fantáziou, ktorú použil gazdovský syn Jozef Solárik z Nechval-Poľanky pre svoje obohatenie. Zamaskoval sa za čerta a so svojím spoločníkom Dinčákom spúšťal dolu komínom reťaze z voza, štrngal nimi a strašil Annu Čabajovú, že ju odnesie do pekla, ak mu nenachystá do troch dní doláre, čo jej posiela muž z Ameriky. Cestou do banky stretla našťastie žandára. Čert aj s pomocníkom skončili na košickej sedrii. Mnohí ponúkali zamestnancom sedrie peniaze za to, aby sa mohli pozrieť na čerta a striehli, keď ho budú viezť na pojednávanie. Aby neboli komplikácie, čerta odviezli do výkonu trestu do väznice v Ilave.

Boj, nie však s ozbrojenými mužmi, ale verbálny boj viedli Sečovce a Trebišov o sídlo okresu. Vláda ČSR navrhovala vytvoriť v Trebišove okres zo sečovského a novomestského, čo odôvodňovala tým, že Trebišov je pri trati a nemá nič okrem cesty. Sečovce sa odvolávali na svoje staré práva, navyše mali aj budovu slúžnovského úradu, ba aj iné, dokonca okresný súd, aj viac advokátov. Z boja sa nakoniec každému niečo ušlo a všetci sa upokojili - aj Humenné s Michalovcami. Humenné si vybojovalo meštianku a obchodnú školu, Michalovce gymnázium, Trebišov hospodársku školu. Ale aj naďalej zostali rivalmi Michalovce a Humenné.

(krátené)