Takmer zaniknutý chrám v Topoli sa stane známym až za hranicami

 

Po tom, čo drevenému gréckokatolíckemu chrámu v Topoli hrozilo ešte na konci 20. storočia zrútenie, začiatkom 21. storočia sa stane známym až za hranicami Slovenska. Stav viac ako 300-ročného chrámu bol tak zlý, že v roku 2004 bol zaradený do nelichotivého zoznamu 100 najohrozenejších pamiatok sveta, ktorý zostavila medzinárodná organizácia Fond svetových pamiatok (World Monuments Fund). Až na základe zaradenia do tohoto zoznamu boli zo strany štátu vyčlenené finančné prostriedky na jeho záchranu, čo sa stalo v roku 2010.

V súčasnosti, po jeho obnove, prebieha reštaurovanie vzácneho ikonostasu, ktoré bude ukončené v tomto roku. Vzhľadom k skutočnosti, že chrám sa nevyužíva na pravidelné bohoslužobné účely, bol zo strany obecného úradu spracovaný projekt na umiestnenie expozície pojednávajúcej nielen o histórii gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, histórií tunajšej gréckokatolíckej farnosti i samotného chrámu, ale predovšetkým o významnom predstaviteľovi tejto cirkvi - kňazovi, kanonikovi Alexandrovi Duchnovičovi.

 

Expozícia je trojjazyčnáv slovenskom, anglickom a rusínskom jazyku a návštevník sa z nej dozvie veľa zaujímavého - o pôvode názvu Zanastazského dekanátu; o prenášaní dreveného chrámu; o vzácnej ikone, ktorú chcela kúpiť grófka Františka Andrassyová; odkiaľ pochádza cirkevný rod Duchnovičovcov; ktorá významná Rusínka sa narodila v tom istom dome ako Duchnovič; ktorú knihu napísanú Duchnovičom najviac čítali generácie Rusínov; kde zriadil prvú verejnú knižnicu pre Rusínov; ktorý rakúsko-uhorský cisár mu vydal štyri dekréty post kanonika; ktorý československý premiér mal mať patronát nad výstavbou prvého pomníka v jeho rodnej obci; kde je pochovaný Alexander Duchnovič a ďalšie. Alexander Duchnovič bol predovšetkým gréckokatolíckym kňazom. Zároveň i najvýznamnejším predstaviteľom Rusínov na celom svete. Jeho pomníky sa nachádzajú nielen na území Slovenska a Ukrajiny, ale taktiež za oceánom, v Amerike.

 

V Topoli sa pôvodne nachádzala jeho pamätná izba zriadená ešte v období socializmu, ako vysunutá expozícia Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Tá však bola začiatkom 90. rokov 20. storočia zrušená. V súčasnosti, pre zlý stav priestorov v pôvodnej pamätnej izbe, nebolo možné umiestniť tam znovu expozíciu. Navyše, koncepčne pôvodná expozícia zodpovedala dobe jej zriadenia a nezohľadňovala množstvo nových poznatkov o Duchnovičovi. Najvhodnejším priestorom sa javil práve drevený chrám, kde bola expozícia po súhlase Gréckokatolíckeho Arcibiskupstva v Prešove na obdobie 10 rokov inštalovaná.

 

Drevený chrám je zároveň jedinou a originálnou pamiatkou na Alexandra Duchnoviča a jeho predkov v jeho rodnej obci, pretože v ňom pôsobili takmer 100 rokov. Nieje vylúčené, že počas ich pôsobenia bol i postavený. Súčasťou expozície sú i presklené vitríny na umiestnenie liturgických predmetov a bohoslužobných kníh, ktoré sa v chráme pôvodne používali. Tie budú čoskoro umiestnené v chráme, a to z Múzea rusínskej kultúry v Prešove, kde sú vo výpožičke.

 

Expozícia bola zriadená pri tohtoročnej príležitosti 210. výročia od narodenia Alexandra Duchnoviča. Vznikla vdäka finančnej podpore premiéra vlády SR v rámci programu Náš vidiek a podieľali sa na nej Obecný úrad Topoľa, Gréckokatolícky farský úrad Topoľa a nezisková organizácia Duchnovičova Topoľa.

 

Expozícia ako jediná vo svete, v krajinách, kde žijú Rusíni, podáva najkompletnejšie informácie o živote a diele Alexandra Duchnoviča. Práve táto skutočnosť má do dreveného chrámu v Topoli pritiahnuť viac návštevníkov nielen zo Slovenska, ale hlavne zo zahraničia.

 

Miroslav Búraľ