Takto žijú mladí v strednej Európe

„Slovensko je mentálne o jednu generáciu za nami“

Tomasz Mateusiak

Betka má 23 rokov a býva v slovenskom Poprade. Pracuje v nákupnom centre, ale sníva o tom, že si rýchlo založí rodinu. Mateusz pochádza z malej dediny neďaleko Sieradzu. Končí externé štúdium a hoci dnes pracuje v logistickom sklade, chcel by sa stať športovým novinárom. Hanka z okolia českej Ostravy sa práve presťahovala z rodnej dediny do mesta. Pracuje ako čašníčka, ale zapísala sa na kurz pre letušky, pretože sníva o cestovaní. Onet zisťoval, aké životné perspektívy majú dnes dvadsiatnici v strednej Európe.

Takto žijú mladí v strednej Európe. Ako vyzerá ich práca? Aké sú ich sny a túžby? Zisťovali sme názory mladých ľudí v Poľsku, Česku a na Slovensku.

Podľa prieskumu „Ekonomické perspektívy mladej generácie“ z roku 2023 si viac ako polovica mladých Poliakov myslí, že majú veľmi dobré vyhliadky na dospelý život vo vlastnej krajine. Len necelých 10 % dvadsiatnikov je opačného názoru a šancu „niečo dosiahnuť“ vidí iba v emigrácii. To znamená, že 20 rokov po vstupe Poľska do Európskej únie sa naša krajina z pohľadu mladých ľudí stáva miestom, kde sa oplatí žiť.
Vybrali sme sa do Česka a na Slovensko, aby sme zistili, ako optimisticky sa mladí ľudia pozerajú na svoju budúcnosť. Ukazuje sa, že ich perspektívy sa môžu výrazne líšiť.

Český sen o ďalekých cestách
„Mám 23 rokov a v júni tohto roku som ukončila štúdium v odbore cestovný ruch. Kým som študovala, živili ma rodičia. Posledné dva mesiace sa snažím žiť na vlastné náklady,“ hovorí Hanka. Dievča spoznávam, keď od nás prijíma objednávku v reštaurácii v českej Ostrave. Keď počuje, že som novinár z Poľska a prišiel som sa do Česka porozprávať o tom, aké perspektívy tu dnes majú dvadsiatnici, ochotne súhlasí s rozhovorom.
Hanka – ako si želá, aby som ju volal – pochádza z dediny Fulnek. Jej rodičia tam majú malé hospodárstvo. Mama pracuje v miestnom obchode ako predavačka. Otec si privyrába ako mechanik poľnohospodárskej techniky. Dievča je jedináčik, ale ani ju nenapadne zostať „na hospodárstve“. Vysvetľuje, že študovala cestovný ruch, pretože sníva o spoznávaní sveta.

„Hovorím veľmi dobre po nemecky,“ chváli sa Hanka. „Veľa ľudí mi radí, aby som odišla do Nemecka alebo Rakúska a tam si usporiadala život. Ale ja nechcem. Emigrácia nie je pre mňa. Na druhej strane nechcem bývať ani s rodičmi na dedine. Preto sme si s kamarátkou prenajali byt v Ostrave a pred dvoma mesiacmi sme sa sem presťahovali. Vo veľkom meste je život zaujímavejší. Je tu veľa obchodov, sú tu skvelé kluby, kam sa dá ísť zabaviť, ľahšie tu spoznáte fajn chlapcov a hlavne je tu ľahšie nájsť si prácu. Ja som sa na začiatok zamestnala ako čašníčka. Mám túto prácu rada a dokážem sa z nej uživiť. Snívam však o tom, že sa čoskoro stanem letuškou v nejakej leteckej spoločnosti. Najprv by som lietala po Európe a neskôr možno po celom svete. To by mi umožnilo navštíviť exotické krajiny. Inou možnosťou je zamestnať sa v jednej z cestovných kancelárií. Odtiaľ by ma mohli niekam poslať ako delegátku,“ hovorí.

Podľa Hanky sú jej sny a životné plány na dosah ruky. Momentálne ju trápi len to, že ako letuška by okrem nemčiny mala lepšie ovládať aj angličtinu. „S tou som na tom zatiaľ priemerne, ale zapísala som sa na zrýchlený kurz,“ hovorí mladá Češka a po chvíli dodáva, že si možno do životopisu napíše, že ovláda základy poľštiny. „Naša dedina bola tak blízko hraníc, že televízor chytal aj poľské kanály. Naučila som sa z neho pár slov,“ žartuje.
Hanka sa zamyslí, keď sa jej pýtame, či si myslí, že dnes „svet leží pri nohách“ všetkým Čechom v jej veku. „Určite to nie je tak, že by naša generácia dostala niečo zadarmo. Ani v najvzdialenejšej budúcnosti neuvažujem o tom, že by som si kúpila vlastný byt. Ich ceny sú mimo môjho dosahu a pravdepodobne to tak ešte dlho zostane. Na druhej strane, vlastniť nehnuteľnosť pre mňa nie je otázkou života a smrti. Veľa ľudí zmýšľa podobne. Dnes to majú mladí Česi oveľa ľahšie ako ich rodičia. Tí si museli veľa vecí „odpracovať“ a veľmi chceli dohnať životnú úroveň na Západe. My mladí už nemusíme nič doháňať. Nebudeme mať byt, tak si ho budeme prenajímať. S takýmto zmýšľaním sa nám ľahšie sebarealizuje. Pokiaľ je niekto pracovitý a nebojí sa výziev, v živote si určite poradí,“ hovorí čašníčka.

Slovensko. „O veľkej kariére som nikdy nesnívala“
Pavel je slovenský Goral zo Spišskej Belej. Je to mestečko ležiace 40 km od hraníc s Poľskom v Jurgove pod Tatrami. Muž má 25 rokov a tri roky pracuje v Poprade. Do práce každý deň dochádza 16 km. Je zváračom-montérom v popradskej továrni Tatravagonka. Prácu si veľmi chváli.
„Nikdy sa mi nechcelo učiť, tak som skončil odbornú školu. Tam mi ukázali, ako zvárať, lebo som vedel, že s touto zručnosťou si vo svojom okolí ľahko nájdem prácu,“ hovorí mladý Slovák. „A skutočne, už tri mesiace po skončení školy som dostal prácu v Poprade. Odvtedy ma dvakrát povýšili. Zarábam dobre, dokonca veľmi dobre, keď sa pozriem na to, koľko dostane v čistom môj starší brat po vysokej škole v jednej z korporácií v Košiciach. Môj plat je okolo 1 500 eur, čo je viac ako slovenský celoštátny priemer. Jasné, že by sa dalo zarábať aj viac, ale... nesťažujem sa. Bývam s rodičmi, takže nemám veľké náklady. Dosť si odkladám a asi o rok plánujem začať stavať dom na pozemku, ktorý som dostal od budúcich svokrovcov. Plány už máme. Najprv nás však, samozrejme, čaká svadba. Tá je naplánovaná na máj 2025.“

Pavlovou vyvolenou je Betka. Dievča má 23 rokov a pochádza z Popradu. Denne pracuje ako predavačka v obchodnom reťazci medzinárodnej odevnej firmy, ktorá má svoju predajňu v popradskom nákupnom centre Fórum.
„Svadba, založenie rodiny a narodenie detí sú momentálne moje hlavné ciele na najbližšie roky,“ hovorí Betka. „O veľkej kariére som nikdy nesnívala, hoci som sa vždy veľmi dobre učila. Asi by som sa mohla stať aj právničkou alebo lekárkou, ale taký život pre kariéru ma nikdy nelákal. Chcem mať jednoducho šťastnú rodinu. Profesijne, možno sa mi raz podarí otvoriť si internetový obchod s oblečením. Boli sme nedávno s Pavlom na výlete v Istanbule. Spoznávali sme, prechádzali sa. Videla som, koľko je tam odevných tovární, ktoré šijú krásne veci. Možno raz začnem dovážať tie veci v malých sériách a predávať ich na Slovensku. Ale ako hovorím: prioritou sú deti a dom.“
Podľa slovenského páru, s ktorým sme sa rozprávali, je Slovensko dnes dobrým miestom pre život. Pavel a Betka tvrdia, že pred 20 rokmi to tak nebolo. Aby si mladí ľudia nejako usporiadali život, museli odchádzať do Bratislavy, českej Prahy alebo emigrovať do zahraničia. Teraz sa to podľa našich respondentov zmenilo. Tvrdia, že práce je dosť aj doma a dá sa v nej zarobiť toľko, že „sa z toho dá vyžiť“. „Aspoň zatiaľ, lebo na druhej strane životné náklady rastú veľmi rýchlo,“ hovorí Betka.

Chcú od života viac. „O 30 rokov sa vidím, ako jazdím na mercedese“
Mateusz má 25 rokov a pochádza z malej dediny neďaleko Sieradzu. Jeho rodičia sú zamestnaní a majú po šesťdesiatke. Väčšinu života boli pomerne chudobní. Až v posledných rokoch sa začali rýchlo „zlepšovať“. Zrekonštruovali dom, kúpili dve takmer nové autá. Začali chodiť na dovolenky do zahraničia.

Mateusz so svojou priateľkou Gošou však na dedine žiť neplánujú. Obaja už päť rokov bývajú vo Vroclave. Presťahovali sa sem kvôli štúdiu. Na prednášky chodia externe a cez týždeň pracujú.
„Aby som sa uživil, pracujem v obrovskom logistickom sklade s autodielmi,“ hovorí 25-ročný mladík. „Fajn práca, fajn plat. Ale nie je to to, čo by som chcel robiť celý život. Študujem, vlastne už končím, novinárčinu a raz by som chcel písať o futbale. Ak nie v nejakej redakcii, tak možno na vlastnú päsť? Možno nejaký videoblog na internete? Čas ukáže. Moja snúbenica chce byť právničkou. Myslím, že sa jej to podarí. Celkovo sa budúcnosti nebojíme. O 30 rokov sa vidím, ako jazdím na mercedese a bývam v apartmáne v budove s vlastným bazénom a posilňovňou. Pozerám sa na to, aký skok vpred za posledné roky urobili moji rodičia. Prečo by som ja nemohol vo svojom živote urobiť podobný?“ hovorí.

Podľa Mateusza Poľsko dnes ponúka veľké možnosti, ale hlavne vo veľkých mestách. Tých je však podľa neho v našej krajine dosť na to, aby si mladí ľudia, ktorí chcú pracovať, vždy niečo našli. „Ak sa mi to nepodarí tu vo Vroclave, možno sa presťahujeme do Varšavy, Krakova alebo Poznane,“ hovorí náš respondent. „Nebojím sa zmien. Konečné rozhodnutie o mieste na život pravdepodobne urobíme, až keď sa rozhodneme pre deti. Myslím, že tie sa narodia najskôr o 10–15 rokov. Áno, štyridsiatka je dobrý vek na otcovstvo,“ dodáva.

Pre Poliakov a Čechov je dôležitá kariéra. Pre Slovákov... založenie rodiny
Podobných rozhovorov, ako sú tie vyššie uvedené, sme za posledné týždne urobili najmenej desiatky. V každej z troch krajín. A vyplýva z nich viac-menej to isté.
Pri rozhovoroch s mladými ľuďmi v Poľsku, na Slovensku a v Česku je ľahké si všimnúť, že zo všetkých srší veľká sebadôvera a optimizmus. Dvadsiatnici v strednej Európe si dnes myslia, že svet im leží pri nohách. Nemajú komplexy, ktoré sprevádzali ich rodičov.

Ako vyplýva z našich rozhovorov, mladí Poliaci sú vo svojich životných plánoch dnes veľmi podobní... Čechom. Ľudia v tomto veku z oboch krajín vidia svoju budúcnosť hlavne vo veľkých mestách, pretože si myslia, že dediny a mestečká sú zlým miestom pre rozvoj. Naši respondenti z oboch týchto krajín tiež zvyčajne ešte neuvažujú o stavbe domu, kúpe bytu alebo zakladaní rodiny. Takéto plány odkladajú na neskôr.
Úplne inak to vyzerá na Slovensku. Tu sú medzi mladými ľuďmi rodina a domov stále prioritou.

„Mám manžela Slováka a náš život delíme medzi dve krajiny,“ hovorí Dominika, úradníčka z Nového Sączu. „Môj partner pochádza z okolia Starej Ľubovne. Tam veľa mladých mužov stále odchádza za prácou do Rakúska, Česka alebo Nemecka. Ale oni sa tam vôbec nechcú presťahovať natrvalo, len si chcú zarobiť peniaze a vrátiť sa domov. Neskôr si otvoriť nejaké firmy. Preto v okolí Starej Ľubovne prebieha skutočný stavebný boom. Nové domy rastú ako huby po daždi. Ceny pozemkov vyleteli nahor. Nestavajú sa bytovky ani apartmánové domy, ale malé domčeky so záhradkou. To je dnes sen mladých Slovákov. Aj Onet nedávno veľa písal o tom, že na Slovensku sa „premýšľa inak“, a to je vidieť aj na postojoch mladých ľudí. Neviem, odkiaľ to pramení. Možno z toho, že na Slovensku jednoducho nie sú veľké mestá. U nás v Poľsku je takmer v každej časti krajiny nejaké veľké mesto, ku ktorému to z dedín nie je viac ako 100 km. A na Slovensku je Bratislava, Košice a potom už len mestečká. Pravdepodobne z toho to vyplýva.“

Ako dodáva naša respondentka, názory a životné plány dvadsiatnikov zo Slovenska by prirovnala k tomu, ako o živote premýšľali pred 20 rokmi ľudia v podobnom veku z Poľska.

„Možno je Slovensko jednoducho mentálne o jednu generáciu za nami a Čechmi,“ hovorí Dominika.

zdroj::
https://wiadomosci.onet.pl/swiat/mlodzi-czesi-porownuja-sie-do-polakow-i-boja-sie-jednej-rzeczy-moje-pokolenie-tego/lslgnvy