Tam za lisom, tam za perelazom...

Jozef Francúz fotografuje Karpaty od roku 1975. Láska k horám a túlanie sa Poloninami priviedli autora k založeniu vlastnej cestovnej kancelárie KAMAN (Karpatská agentúra pre mladých a nestarnúcich). Cez ňu autor profesijne popularizuje túto prekrásnu krajinu, ktorá vtlačila svoju pečať jej obyvateľom - hrdým slobodným vrchárom.

V stredu 20. februára prešli početní diváci a poslucháči vo Vihorlatskej knižnici spolu s Jozefom Francúzom 300-kilometrovú trasu (v protismere) valašskej kolonizácie Karpát zo Slovenska, cez Poľsko, Ukrajinu až do Rumunska. Spod hory Gazdoraň putovali prostredníctvom fotografií a pútavého rozprávania Jozefa Francúza až do marmarošskej dedinky Borca.

Ako autor skonštatoval - končí pastierska sláva Polonín a začína sláva turistická. Poloniny sa najmä vďaka poľským a českým turistom stávajú turistickým rajom. Vrchárov, vyznačujúcich sa neobyčajnou životaschopnosťou, vysídlili (Slovensko -Starina, Poľsko v roku 1947) alebo opúšťajú kraj s vidinou ľahšieho života v nížinách. Citlivému oku pozorovateľa neunikla s tým súvisiaca zmena farieb - voľakedy žltú slnkom vysušenú pastvinu nahrádza hnedá a jej odtiene. Krajina zarastá kríkmi, burinou, bodľačím. Zriedkavejší je i symbol Polonín - hucul - "konský kamzík", otužilý a odolný voči nepriazni počasia. U nás pozornosť pútajú početné drevené kostolíky, u ukrajinských susedov slávna Koločava, rodisko legendárneho zbojníka Nikolu Šuhaja.

Posledného zbojníka v dejinách našich národov v "hladomorni Európy", ako Podkarpatskú Rus volali po prvej svetovej vojne, dnes v dedine pripomína múzeum. O jeho otvorenie sa zaslúžili českí turisti, potomkovia bývalých colníkov, četníkov, notárov a učiteľov, ktorí za prvej republiky v týchto končinách pôsobili.

- jo -