ŤAŽBA ROPY A PLYNU V OĽKE NARAZILA NA SILNÝ ODPOR ĽUDÍ

 

„Na ťažbu u nás zabudnite, domovinu si zničiť nedáme!“

Začiatkom mája tohto roku oznámila ťažobná spoločnosť Alpine Oil & Gas, že do troch mesiacov urobí prvý prieskumný vrt v katastri obce Oľka v okrese Medzilaborce. Obyvatelia Oľky však svoj nesúhlas voči prieskumným vrtom a aj ťažbe ropy alebo plynu vyjadrili v petícii. Sú pobúrení, že zahraničné spoločnosti prichádzajú do obce s povoleniami a pečiatkami z ministerstva a aj úradov, ale na názor ľudí na environmentálne dopady ťažby v ich obci sa doteraz neprišiel opýtať žiadny slovenský úradník.  Ťažobnej spoločnosti odkazujú, že ak chcú vydrancovať ich zem, nech sa vrátia, odkiaľ prišli. Pre ľudí z Oľky je najväčším bohatstvom príroda a tú si budú brániť do posledného dychu. Predstavitelia Alpine Oil & Gas budú o svojich zámeroch tento týždeň hovoriť s obyvateľmi obce Smilno v okrese Bardejov a aj s obyvateľmi Ruskej Poruby v okrese Humenné, ktorá leží neďaleko Oľky.

 

 OĽKA/KRIVÁ OĽKA. Samospráva obce Oľka v okrese Medzilaborce je striktne proti vykonaniu prieskumných vrtov a následnej ťažbe ropy alebo zemného plynu v katastri obce. Podľa obyvateľov je nemorálne, aby slovenské úrady nezaujímalo, aký názor na zámery zahraničných ťažobných spoločností majú miestni obyvatelia.

 

Cesta krásnymi chotármi

Minulý týždeň sme sa vybrali do obce Oľka v okrese Medzilaborce. Predstavitelia spoločnosti Alpine Oil & Gas totiž v máji tohto roku avizovali, že v nej do troch mesiacov urobia prieskumný vrt. A tak sme chceli vedieť, čo na to miestni obyvatelia. Oľka leží na juhozápade Laboreckej vrchoviny. Cesta z Humenného cez Ohradzany bola sama o sebe veľkým zážitkom. Veľkolepý dojem z nádhernej krajiny ešte umocnila opravená cesta. Čisté upravené dediny s obrobenými políčkami a záhradami, ktoré sme míňali, signalizovali spojitosť miestnych ľudí s prírodou. Kam sme sa pozreli, videli sme udržiavané lúky a pekné lesy. Na obecnom úrade nás čakal nový starosta Oľky Vladimír Ščerba s miestnymi obyvateľmi Vladimírom Drozdom a Rolandom Nogom.

 

Ľudí držala v Oľke práca na družstve

„Ľudia tu dokázali žiť aj počas II. svetovej vojny. Vtedy ich tu žilo 880. V 70-tych rokoch tu žilo 800 obyvateľov. Boli dve Oľky. Vyšná a Nižná Oľka. Jedna mala okolo 400 a aj druhá okolo 400 obyvateľov. Ľudia dokázali žiť z pôdy a z lesa. Našou silnou stránkou bolo vždy poľnohospodárstvo, drevovýroba,“ uviedol starosta. „Teraz máme 290 obyvateľov. Prečo tak málo? Lebo padla poľnohospodárska výroba. Padlo družstvo, ktoré zamestnávalo 400 ľudí. Bola tu u nás pridružená výroba, bola poľnohospodárska výroba. Väčšina ľudí z obce pracovala v poľnohospodárstve. Tu sa budovalo. Ja som skončil vojenčinu, prišiel som domov, zamestnal som sa na družstve. Dali sa hneď od štátu dostať nenávratné pôžičky, mladí ľudia si tu hneď stavali domy. V 90-tych rokoch to začalo klesať. Ľudia odchádzali do Humenného, Medzilaboriec, Vranova, Stropkova. Každý išiel za robotou. Už tam sa zamestnali, lebo to tam ešte ako-tak fungovalo a ešte aj byty boli celkom lacné. Naše poľnohospodárske družstvo niekedy malo svoje byty na Sídlisku pod Sokolejom v Humennom, tak ich prideľovalo zamestnancom zdarma, keď 10 rokov odpracovali v družstve,“ povedal. „Teraz je v obci prevaha dôchodcov. Väčšina ľudí pracuje mimo obce, dodal.

 

O tom, aká bude budúcnosť Oľky, majú jasno

Oľka rozhodne nie je ospalým zapadákovom. „V prvom rade chceme obec zatraktívniť, zlepšiť infraštruktúru. Budujeme kanalizáciu. Naplánovali sme rekonštrukciu obecného vodovodu. V auguste by mali vyjsť výzvy, pripravujeme projekt, aby sme na nich mohli reagovať,“ povedal starosta. „Budeme rekonštruovať obecné bytovky a stavať obecné byty, lebo jedine tak sem pritiahneme mladých ľudí. Ponúkli by sme im ich za rozumnejšiu cenu ako v meste. Samozrejme, chceme to zatraktívniť prácou. Zintenzívniť poľnohospodársku výrobu a robotu v lesoch, ktoré tu máme pekné,“ uviedol. „Oživujeme konskú turistiku na trase Poľsko - Orzechowa - Miková - Víťazovce. Pracujeme na projekte cykloturistickej trasy – Radvaň - Oľka. Vybudujeme pri nej studničky, odpočívadlá. Naši ľudia vedia turistom poskytnúť ubytovanie na súkromí. Plánujeme vytvoriť turistickú ubytovňu pre 20 ľudí v budove bývalého zdravotného strediska,“ povedal starosta. „Chceme v obci otvoriť vývarovňu. V budove súčasného obecného úradu bude denný stacionár. Sálu bude využívať mládež na kultúrne a športové aktivity. Zamestnajú sa tam 3 - 4 ženy z obce. Obecný úrad zriadil eseročku, chceme zamestnávať ľudí z obce v drevovýrobe. Obec má tiež svoje pozemky, chceli by sme na nich hospodáriť. Niekoľko ľudí tu má pripravené projekty, čakajú na výzvy.Obecný úrad sťahujeme do obnovenej budovy bývalého pohostinstva v centre obce.Ľudia z miest si v Oľke kupujú domy na chalupárčenie. Za ten čas, čo som tu starosta, si tu kúpili štyri staré domy. Máte dojem, že nevieme, ako žiť na mieste, kde žili po stáročia naši predkovia?“ vysypal na nás starosta.„Sme proti prieskumným vrtom a aj proti ťažbe. Trváme na tom. Nechceme otrasy zeme, znečistenie vody, nárast dopravy. Hlavne sa obávame zamorenia podzemných a aj pitných vôd. Pri ťažbe by sa používali chemikálie. Doteraz nám nikto nepovedal aké,“ dodal.

 

Domov

„Mám poľnohospodársku školu, v Oľke som robil na družstve. Potom som tu robil v sklárskej firme. Mám štyri deti, plánujem si život tu. Predstavujem si, že tu budeme mať s manželkou prácu, deti budú študovať a budeme si tu žiť. Ja chcem pracovať v poľnohospodárstve, v lese,“ povedal nám Vladimír Drozd, ktorý podpísal petíciu proti ťažbe. Ďalším, ktorého meno figuruje na petícii, je Roland Noga. „Žijeme s rodinou v Oľke.  Gazdujem ako môj dedo, pradedo. Snažím sa dopestovať si jedlo, aby som vedel, čo jem. Nekupujem modifikované potraviny. Jeme len také, ktoré majú silu, energiu a sú čisté. Chcem mať svoje mlieko. Pokiaľ vládzem, tak to budem robiť, ako to robil môj dedo.  Sú tu huby, divočina. Tu sa cítim byť súčasťou kruhu. Ja som prvý raz videl v živote vlka až tu. Sú tu orly. Ja som tu šťastný,“ vyznal sa nám.

 

 

O nás bez nás

„Ako som zistil, v našej krajine nie je problém získať pečiatky. Tu sa niečo robilo o nás bez nás. Veď to je šialené. My sme boli postavení pred hotovú vec, že o dva týždne začínajú prípravné práce na prieskumný vrt, o ktorom sme absolútne netušili, že čo to je, o čo ide. To je to najšialenejšie, že sme nemali žiadne informácie. Je to predsa neprípustné. Ľudia žijú v krajine, investujú si svoje peniaze, majú svoje sny, plány a zrazu príde Američan a povie: Odíď. Idem tu ja. Chcem ropu. Na všetko, o čom si sníval, zabudni,“ povedal Noga. Bol som na verejnej schôdzi, kde mi povedali, že oni tu idú vŕtať. Položil som im množstvo otázok, no nedostal som skoro žiadnu konkrétnu odpoveď. Keď sme prišli z prezentácie, zadali názov spoločnosti, tak všade nám vyhadzovalo, že idú po bridlicovom plyne. Ozvali sme sa Čechám. Hovorili sme s pánom Jiřím Malíkom, ktorý viedol odpor proti ťažobnej spoločnosti. On nás varoval, aby sme si dali veľký pozor,“ uviedol. „Nám ide o to, aby už nikto nič neodklepával od nejakého stola tak, aby sme nič nemohli povedať. Ako skončíme? Budeme si tu kupovať vodu v plastových fľašiach?“ zamyslel sa Noga. „S nami nekomunikuje absolútne žiadny Slovák. Nikto nám z našich slovenských úradníkov neprišiel povedať, o čo tu ide. Oni si tu prídu, jeden hovorí česky, druhý poľsky a tretí anglicky. Žiadny Slovák. A my sa musíme našich úradníkov pýtať, o čo tu ide. Musíme si dávať žiadosti na každý úrad na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, aby sme sa čo-to dozvedeli. Aby sme vedeli, o čo tu ide. V našej vlastnej krajine, kde žijeme a tvoríme hodnoty. Zdá sa vám to v poriadku?“ dodal Noga.

 

Nepopulárni „Ropáci“

„Seizmický prieskum? Netušili sme, že ho robia! Cítili sme divné silné vibrácie, zvieratá sa báli. Ich druhý krok bolo lietadlo, ktorým robili prieskum. Menšie dopravné lietadlo s anténami, sto metrov nám lietalo nad hlavou tak, že som videl pilota. Všetky zvieratá sa nám zo strachu rozutekali. Volali sme na políciu, pýtali sme sa, čo tu robia. Odpovedali, že o ničom nevedia,“ zaspomínal Noga na prelom júna a júla 2012. „Zástupcovia Alpine Oil & Gas prišli za mnou na obecný úrad, začali so mnou hovoriť. Ja som navrhol verejnú schôdzu. Nech to vysvetlia ľuďom. Po nej to bolo jasné. Naša obec stojí proti nim. Postavili sme sa im, chránime si naše bohatstvo, ktoré máme. Chránime si našu prírodu,“ zdôraznil starosta. „Žijeme na  jednom z posledných veľkých území, kde nie je žiadna environmentálna záťaž. Nie sú tu žiadne fabriky. Med, ktorý tu vyrábame, je liek. Tieto devízy, ktoré tu máme, sú obrovské. Pracujeme na rozvoji našej obce a okolia. Nemôžeme predsa dovoliť, aby tu prišiel niekto cudzí a povedal: Nie, nie, bude po mojom, lebo ja chcem,“ vysvetlil Noga. Rozhovor sme prerušili. Starosta išiel po ľudí, ktorí v rámci aktivačných prác od skorého rána kosili v Krivej Oľke. Práve tam je pozemok, kde chce Alpine Oil & Gas urobiť prieskumný vrt. A tak sme tam išli s ním. Chcel nám ukázať nielen pozemok, ale aj domy, ktoré ľudia opustili po mohutnom zosuve pôdy v roku 1977. V Krivej Oľke momentálne žije 12 obyvateľov.

 

Parcela 106

„Som proti  ťažbe, lebo je tu zem, ktorá sa tu po ťažbe ropy zosunula. Ak tu do toho budú vŕtať, tak zletí celá Krivá Oľka. Tu zostalo po zosuve veľa opustených domov,“ povedal Jaroslav Hrač z Oľky, keď s chlapmi nakladali do auta kosačky. „Nesúhlasím s ťažbou. Všetko tu zničia. Neverím, že nám dajú robotu. Oni majú svojich ľudí,“ dodal ďalší z koscov Štefan Sitár. Starosta nás zaviedol na miesto, odkiaľ vidno chátrajúce rodinné domy. Vysvetlil, že pred viac ako sto rokmi v obci ťažili ropu na hornom konci blízko zvonice. Ľudia sú presvedčení, že masívny zosuv roku 1977 bol následkom tejto ťažby. Starosta nám ukázal pozemok, kde Alpine Oil & Gas plánuje prieskumný vrt. O nejakých 150 metrov ďalej stojí dom a hospodárstvo 87-ročného Michala Mjachkého. Vo februári mu zomrela manželka, do rodičovského domu ho preto prišiel z Humenného opatrovať syn Miroslav. „Moji starí rodičia tu v tomto dome bývali od roku 1922. Vtedy prišiel dedo z Ameriky, dal si tu Židom postaviť tento dom,“ povedal Miroslav. Uviedol, že pozemok, kde sa má ťažiť, od nepamäti vlastnila a užívala jeho rodina. „Toto všetko bolo naše, tam dole, ako rastie breza, je ešte dubový kolík,“ povedal.Len nedávno však zistili, že parcela 106 v roku 2000 prešla na LESY SR. Dokazovanie vlastníctva je pre rodinu Mjachkých ťažké. „Cez vojnu  nám všetko zhorelo. Dedina v roku 1944 v povstaní celá vyhorela a s ňou aj všetky dokumenty, ktoré sme mali,“ vysvetlil Michal Mjachký. Ani jemu nikto nič o ťažbe na parcele 106 nehovoril.„Jeden deň tu prišli na 15 autách Poliaci, poťahali káble, trubky, zameriavali tu a bez slova odišli. Okrem nich tu nebol nikto a naraz sa na konci minulého roku dozvieme, že na tejto parcele chce niekto ťažiť  ropu alebo plyn a urobí tu prieskumný vrt. Ja s tým jednoznačne nesúhlasím. Oni najprv skúmali na mieste poniže, kde sa láme les. Ten je súkromný. Ja neviem, prečo sa tu vopchali na túto lúku, veď tu ani nič nemerali. Nikdy sme tam nevideli na zemi ani fľak od ropy.“ povedal Miroslav. „V tých miestach je navyše okrem lesného potoka aj židovský cintorín. Otec si pamätá, ako tam v roku 1943 počas II. svetovej vojny pochovali posledného Žida z Oľky. Cintorín bude pár metrov od miesta ťažby?“ opýtal sa.

 

Zásobáreň zdravých potravín

Z Krivej Oľky sme sa vrátili do Oľky za mladým hospodárom Stanislavom Tomkom, ktorý sa venuje včelárstvu. „Toto je jedinečná oblasť. Severovýchod Slovenska je predurčený na včelárenie, na chov hovädzieho dobytka, kôz a na produkciu biopotravín. Bola by veľká škoda spraviť z tejto oblasti priemyselnú oblasť. Je to už posledná oblasť, kde sa príroda ešte ako tak drží,“ povedal nám po ceste k úľom. „Náš med je hlavne špecifický tým, že tu máme lúky, kde je veľká biodiverzivita liečivých rastlín. Sme oblasť, kde je veľká rozmanitosť minerálnych prvkov a štruktúry medu. Je tu veľký potenciál včelárenia. Lúky sú plné liečivých rastlín, máme bukové lesy a to ovplyvňuje kvalitu medu,“ povedal. „Ak by tu bola ťažba, bola by to nesmierna škoda. Vidíme v iných krajinách, ako ťažba mení ráz krajiny,“ podotkol. „Ľudia by mali o tom rozmýšľať, diskutovať. Ide tu o komunikáciu. Ľudia majú právo na dostatok informácií. Všetko sa zatiaľ udialo za našimi chrbtami, všetko ide od jedného stola,“ povedal. „Oni sa vyjadrili, že prečo ich nechceme pustiť do Krivej Oľky, veď tam žije iba 10 ľudí. Pre nich je to „len“. Ľudia sú pre nich čísla? Oni hovoria stále iba o sebe. Ich vrty, ich peniaze. My aj tak nič nezarobíme, žiadna pracovná príležitosť tu nebude,“ povedal nám.

 

Verejné zasadnutia v Smilne aj v Ruskej Porube

Pre záujem ťažiť žijú ako na ihlách aj obyvatelia obce Smilno v okrese Bardejov. Vladimír Baran, nový starosta obce, nám povedal, že inicioval mimoriadne celoobecné verejné zasadnutie, ktoré bude v utorok 16. júna o šiestej večer. „Hlavnou témou stretnutia bude: Prieskumné vrty a možná ťažba ropy a horľavého zemného plynu v katastri našej obce,“ povedal nám s tým, že o tak závažnej téme sa neodváži rozhodovať na vlastnú päsť. Na zasadnutie prídu predstavitelia spoločnosti Alpine Oil & Gas. Starosta obyvateľov vyzval, aby im kládli otázky, na ktoré chcú počuť odpovede. „Hlavne nemajte zábrany vyjadriť svoj vlastný názor!“ vyzval ich. Podobné zasadnutie s rovnakým obsahom bude tento týždeň aj v obci Ruská Poruba v okrese Humenné, ktorá je pomerne blízko Oľky. Starosta Demeter Ferko nám potvrdil, že aj k nim prídu predstavitelia spoločnosti Alpine Oil & Gas, aby ľuďom vysvetlili svoje zámery v obci. Do Smilna  aj do Ruskej Poruby sa na verejné zasadnutia chystajú aj členovia Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Východné Karpaty, ktorí sa takisto plánujú zapojiť do diskusie a hovoriť ľuďom o druhej strane „zlatej mince“- o možných dopadoch ťažby na prírodu a ich životné prostredie. „Odkazujeme ľuďom v ďalších obciach, že my v Oľke nedovolíme, aby ktokoľvek poškodzoval naše životné prostredie. Myslíme si, že v štáte, kde žijeme a pracujeme, by sme mali mať rozhodujúce slovo o budúcnosti našej obce my, jej občania, a nie zahraničné ťažobné spoločnosti,“ odkázali východniarom starosta Oľky Vladimír Ščerba, Vladimír Drozd, Roland Noga a Stanislav Tomko.    

 

text a foto: Anna Kornajová

 

Zdroj: http://www.slovenskyvychod.sk/sk/index.php/spravodajstvo/1435-tazba-ropy-a-plynu-v-olke-narazila-na-silny-odpor-ludi