Ťažba ropy v rusínskych obciach? Bola by pridrahá, tvrdí expert

Prieskumy nálezísk a otázka možnej ťažby ropy na severovýchode Slovenska vyvolali v posledných mesiacoch veľa diskusií. Na jednej strane je záujem ťažobných firiem, na strane druhej protesty miestneho obyvateľstva. Aby sme problém objasnili v širších súvislostiach, požiadali sme o rozhovor energetického analytika Karla Hirmana.

 

Aké sú možné riziká ťažby ropy v podmienkach terénov, ktoré sa vyskytujú na severovýchode Slovenska – mohli by ste ich stručne vymenovať a popísať? 

Riziká osobne nevidím ani tak v súvislosti so samotnou ťažbou. Nie je problém sa o tom presvedčiť aj v súčasnosti na doteraz funkčných ťažobných sondách na poľskej strane Karpát. Riziká môžu nastať pri prieskumných vrtoch, keď dôjde k nevyhnutným zásahom v teréne, napríklad pri výstavbe prístupových ciest, pri výstavbe a vystrojení prieskumných vrtov a súvisiacej infraštruktúry. Najväčším problémom však bude preprava ropy. Keďže oblasť má nedostatočnú infraštruktúru a je vzdialená od priemyselných oblastí, bude nutné ju dodatočne vybudovať, čo bude určite znamenať aj nemalý zásah do krajiny. Nie však v spojení s únikom ropy, ale s výstavbou prepravných trás, či už dopravných – pre autocisterny, alebo pre potrubia. Toto bude závisieť už od objemu ťažby, ak by bol, samozrejme, prieskum úspešný. 

 

Nakoľko by bola ťažba v tejto oblasti efektívna? Jej výhodnosť v tejto oblasti je údajne dosť problematická.

Výhodnosť ťažby sa vždy v konečnom dôsledku odvíja od ceny suroviny. Takže pri súčasných cenách ropy by bola neefektívna – už aj vzhľadom na nemalé vstupné náklady, vrátane výstavby spomínanej prepravnej infraštruktúry. 

 

Ale, ako vieme, ropa sa na východnom Slovensku už ťažila v katastri obce Miková v polovici 20. storočia. Aké sú tam geologické predpoklady pre ťažbu?

Ropa sa vyskytuje v karpatskom flyši. Zo slovenskej strany je však jeho geológia oveľa zložitejšia než z poľskej, takže aj geologický prieskum je oveľa zložitejší a riskantnejší. To je dôvod, prečo zo slovenskej strany doteraz neboli objavené také významné ložiská uhľovodíkov ako z poľskej. Je vysoko otázne, či sa to aj podarí. Jednoducho z našej strany je flyš natoľko „poškodený“ a „narušený“ geologickými procesmi, že tu je menšia pravdepodobnosť zachytenia ropy vo vhodných štruktúrach, v tzv. pascách. Tie sa totiž týmito procesmi zdeformovali.

 

Aká je podľa vás výslednica zo sumára negatív a pozitív v súvislosti s možnou ťažbou? Ak by sa realizovala, prevažujú skôr negatíva alebo prínosy?

Z pohľadu súčasných cenových podmienok na trhu s ropou, hoci akýkoľvek odhad jej budúcej ceny je vždy neistý, možno aj s pravdepodobnými očakávanými perspektívami len veľmi ťažko predpokladať taký cenový nárast, že by sa možná ťažba v slovenských Karpatoch oplatila. Na cenu ropy bude mať minimálne strednodobo limitujúci vplyv ťažba z bridlíc v USA. A tá je efektívna pri značnej časti ložísk už pri cene 40 – 60 USD za barel. Toto je však cena pre potenciálnu „karpatskú“ ropu ešte asi príliš nízka vzhľadom na očakávané vysoké vstupné náklady na prieskum a výstroj ložísk, na prepravnú infraštruktúru a pravdepodobnú malú výkonnosť týchto ložísk. Ak sa vôbec podarí nájsť priemyselne ťažiteľné objemy. Takže zatiaľ skôr prevažujú negatíva.

 

Ak by sa ťažba začala, je možné odhadnúť, koľko pracovných miest by sa tým získalo? Sú podľa vás opodstatnené protesty miestnych obyvateľov proti prieskumu a prípadnému zavedeniu ťažby?

Vznik nových pracovných miest si netrúfam odhadnúť. Ale je fakt, že ťažba z ropných sond už ich veľa nevytvára. Skôr práce spojené s prieskumom a výstavbou prepravnej infraštruktúry, ale tie majú zväčša len dočasný charakter. Podľa môjho názoru by vzhľadom na charakter samotnej aktivity a prírodných podmienok viac práce – dlhodobo udržateľnej aj z ekologického hľadiska – priniesol pre tento región systematický rozvoj využitia lokálnej biomasy v lokálnej energetike tamojších obcí a miest. Samozrejme za rešpektovania prírodných podmienok. Ešte viac to platí o turistickom ruchu, ktorý by využíval jedinečný charakter tohto územia z celoeurópskeho hľadiska. To by sa však museli miestni obyvatelia, samosprávy a ochranári snažiť aspoň tak aktívne ako pri protestoch proti ťažbe ropy. 

 

(run)

 

 

Foto: Karel Hirman 

Foto: archív

http://kosice.korzar.sme.sk/c/5756934/stat-poslal-do-kosickej-teplarne-kontrolu.html#ixzz3xdDRFwZh