Ťažiari zatiaľ prieskumné vrty pod Duklou nerobia

Záujem zahraničných ťažobných spoločností na čele s Alpine Oil & Gas sa sústredil na tri obce na severovýchode Slovenska. Ropu a zemný plyn hľadajú u nás už od roku 2006. Zástupca spoločnosti Ron Crow v máji tohto roka potvrdil, že do 60 až 90 dní plánujú urobiť dva z troch prieskumných vrtov v Oľke, Ruskej Porube a Smilne. Doposiaľ sa však vrty hĺbiť nezačali. Po Oľke, ktorá sa ako prvá postavila na odpor, prevzala štafetu Ruská Poruba. Ťažiari podmieňujú svoj záujem pokračovať v začatom splnením záväzku voči štátnym orgánom, obyvatelia troch obcí trvajú na svojom: neustúpime.

 

HORNÝ ZEMPLÍN. Na čele zoskupenia troch ťažobných spoločností stojí Alpine Oil & Gas. Lehotu na realizáciu prieskumov a hľadanie nových nálezísk im slovenské orgány predĺžili do 1. augusta budúceho roka.

 

Prieskumné vrty plánujú urobiť v obciach Oľka, v časti Krivá Oľka, Ruská Poruba a Smilno.

 

„Vrt bude v časti Krivá Oľka mimo intravilánu obce, v chránenom území, v blízkosti cesty. Bude hlboký asi 1 200 metrov. Potom budú nasledovať vrty v Ruskej Porube a v Smilne. Dnes ešte nevieme povedať, v akom poradí. Prvé dva plánujeme urobiť do 60 až 90 dní,“ uviedol v máji tohto roka zástupca spoločnosti Alpine Oil & Gas Ron Crow.

 

Spísali petíciu proti prieskumným vrtom i ťažbe

Doposiaľ sa ale žiadne práce v spomínaných obciach nezačali. Po odpore Oľčanov sa k nim pridali aj obyvatelia Ruskej Poruby. Spísali petíciu proti prieskumným vrtom a ťažbe.

 

„Podpísalo ju 163 ľudí. Na základe petície poslanci obecného zastupiteľstva schválili uznesenie proti geologickému prieskumu a prieskumným vrtom. Zaslali sme ho spolu s petíciou a žiadosťou o vyňatie Ruskej Poruby z prieskumného územia Snina na ministerstvo Životného prostredia SR. Žiadame aj o nepredĺženie prieskumného územia Snina, ktoré sa končí v roku 2016. Čakáme na odpoveď z ministerstva a na jej základe zvážime ďalší postup,“ hovorí člen petičného výboru Vladimír Ferko. Zdôrazňuje, že podobne postupovali v Ruskej Kajni a v Pakostove.

 

Ťažiarov cez urbárske pozemky odmietli pustiť. „Žiadali ma, aby som zvolal výbor urbariátu a prechod im umožnil. Nemáme na to mandát. O tejto veci môže rozhodnúť len výročná členská schôdza, ktorá sa zvoláva raz ročne, spravidla na jar,“ hovorí Ladislav Andrejco, predseda Dozornej rady urbárskej spoločnosti Ruská Poruba a člen petičného výboru.

Andrejco: Prosperita žiadna, riziká vysoké

Obyvatelia obce sa podľa oboch petičiarov obávajú možných negatívnych vplyvov na životné prostredie.

 

„V prvom rade znečistenia spodných vôd chemickými látkami, ktoré sa pri prieskumných vrtoch i ťažbe ropy a plynu používajú, hlavne rakovinotvorného toxického šesťmocného chrómu,“ hovorí Andrejco a odvoláva sa na odborný článok geochemika Juraja Maceka z UK v Bratislave o environmentálnych aspektoch likvidácie ropných kalov v naftovom priemysle.

 

„Samotná firma nepopiera riziká, ale hovorí, že budú minimálne, Čo to znamená? To je otvorená otázka,“ dodáva. Ferko hovorí aj o možnej zmene režimu spodných vôd, o možných zosuvoch, keďže Poruba sa nachádza v zosuvnom pásme, o zmene charakteru obce, o dopravnej záťaži.

 

Porubanom sa nepozdáva ani to, že ťažobná spoločnosť prezentuje benefity veľmi všeobecne bez záruk a termínov.

 

„Prieskum beží od roku 2006. Nikto z obyvateľov prácu nedostal. Sľúbených 5% zo zisku zo zákona nejde obci, ale na štátny účet,“ hovorí Ferko. „Keď som sa na zhromaždení obyvateľov obce so zástupcami spoločnosti opýtal, z akej sumy bude 5 percent, odpovedali: nevieme. Je dosť možné, že dostaneme 5 percent z nuly,“ dopĺňa Andrejco.

 

„Žiadnu firmu sme tu nepozývali, aby na našich pozemkoch vykonávala prieskumy a ťažbu. Prečo si náš štát nechráni svoje nerastné bohatstvo? Úradníci, ktorí rozhodujú o nás bez nás, nebudú piť vodu z našich studní, ale my áno. Sme presvedčení o tom, že činnosť ťažobnej spoločnosti nám prosperitu neprinesie, ale riziká sú vysoké,“ dodáva Andrejco.

 

„Prijali sme uznesenie proti prieskumu a inú alternatívu nepripúšťame. Obyvatelia obce sú vo svojom stanovisku neoblomní,“ uzatvára Ferko.

 

Ščerba: Chceme vidieť, ako to funguje inde

Oľčania od svojho zamietavého stanoviska neustúpili ani o piaď. Ticho okolo vrtov ale podľa slov starostu obce Vladimíra Ščerbu (Smer) ich ostražitosť neotupilo. „Momentálne je ticho. Nič sa nerobí, spoločnosť nevyvíja žiadne aktivity. Nevidíme ich tu,“ hovorí.

 

Obyvatelia obce v minulosti spísali petíciu proti prípadnej ťažbe, teraz k tomu pridali aj list. Adresovali ho ministerstvu životného prostredia. „Nedostali sme žiadnu odpoveď, ani na petíciu, ani na list,“ dodáva.

 

V obci sa mali pôvodne robiť dva prieskumné vrty – v lokalite nad obcou a v časti Krivá Oľka. „Obidva by mali byť v blízkosti domov. Aj preto je to neprijateľné,“ myslí si starosta.

 

Ťažiari ich podľa jeho slov svojimi tvrdeniami o bezpečnosti ťažby a absencii negatívnych vplyvov na životné prostredie a kvalitu života v obci nepresvedčili. „Zatiaľ to len tvrdia, ale nám to nedokázali. Požiadali sme ich, aby nám všetko vysvetlili. Aby nás vzali na nejaké miesto, kde sa už ťaží, aby ľudia videli, ako to funguje v praxi. Doteraz nám nepredložili, aké materiály budú používať na výplachy, na odkaliskách pri frakovaní, ktoré je v mnohých krajinách zakázané,“ hovorí.

 

Myšlienku, že by ťažba predsa len mohla regiónu priniesť prospech, zavrhuje. „Určite nie. Žiadne pracovné miesta tu nevzniknú, akurát nám ešte viac dokatujú prírodu,“ dodáva. Tvrdenie, že ide len o hŕstku odporcov ťažby, odmieta. „Nie sú to jednotlivci, je to názor celej obce. Petíciu podpísalo 98 percent obyvateľov obce. Budeme sa proti tomu stavať všetkými možnými prostriedkami,“ uzatvára.

 

Benada: Musíme pokračovať

Zástupca spoločnosti Alpine Oil & Gas Stanislav Benada hovorí, že proces vybavovania sa predlžuje a papierová vojna pokračuje.

 

„Naša spoločnosť dokončuje vysporiadanie povolení vrtov. Proces sa predlžuje. Mrzí nás to, ale byrokracia, ktorá sa na to vzťahuje, je rozsiahlejšia ako sme očakávali. Etapa prípravy vrtov sa neustále predlžuje,“ zdôrazňuje.

 

Cesta späť však podľa jeho slov neprichádza do úvahy a vzdať sa svojich zámerov firma nemieni. „Máme záväzok voči ministerstvu životného prostredia, aby sme prieskum zrealizovali. Očakávajú, že výsledky odovzdáme štátu, takže nemôžeme od projektu odísť. Plánované vrty budú nejakým spôsobom dokončené. V tomto roku sa nám to už nepodarí,“ hovorí.

 

„Stále vedieme papierovú vojnu. Dokladáme úradom všetko potrebné, aby sa ubezpečili, že technológia je bezpečná a všetko je v poriadku. Proces je rozsiahlejší aj kvôli protestom miestnych,“ dodáva.

 

„Ministerstvo životného prostredia nám opakovane potvrdilo, že trvá na tom, aby sme prieskum dokončili. Sme pod hrozbou penalizácie, takže z neho nechceme a ani nemôžeme vystúpiť.“

 

Proti aktivitám ťažiarov je podľa Benadu aktívnych len niekoľko osôb. „Trvajú na svojom nesúhlase. Snažia sa zaštítiť petíciami, vyhláseniami v médiách a podobne. Vysvetľujeme, že naše postupy sú bezpečné a štandardné. Nedávno sa v okolí Trebišova vŕtal podobný vrt. Nemienime urobiť nič na Slovensku neobvyklé,“ zdôrazňuje.

 

Verejnosť sa obísť nedá

Ak by boli prieskumné vrty úspešné, ďalšie konanie už bez súhlasu verejnosti nebude možné.

 

„Pri správnom konaní o povolení ťažby je verejnosť, predovšetkým obce, účastníkom konania. Všetky problematické veci vydiskutujeme a štát rozhodne, či ide o nebezpečenstvo pre dané miesto. V momentálnom čase prieskumu žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Je to krátkodobá záležitosť. Jeho výsledky budú známe do niekoľkých mesiacov,“ dopĺňa.

 

Opätovne zdôrazňuje, že ich spoločnosť využíva pri prieskume najmodernejšíe technické prostriedky a skúsenosti, ktoré toto odvetvie dosiahlo v posledných rokoch. „Povolený prieskum je zameraný len na konvenčné ložiská. Toľko diskutovaný bridlicový plyn sa v Karpatoch nemôže vyskytovať. Obávané hydraulické štiepenie nebude na Slovensku robené,“ vysvetľuje.

 

Je presvedčený o tom, že ak by sa ložiská našli, občanom by to prinieslo pozitívne zmeny. „Zvýši sa šanca nájsť si prácu. Počet ľudí pracujúcich na vrtoch nebude vysoký, ale prácu ponúknu ďalšie služby – doprava, ubytovanie, stravovanie. Navyše jednotlivým obciam pritečú značné prostriedky do obecných pokladníc, a tak sa život môže zlepšiť všetkým. Ak by sa ťažilo, plyn budú spotrebúvať okolité obce a Slovensko bude zase o trochu viac „sebestačné“ a energeticky bezpečné,“ uzatvára Stanislav Benada

 

Už sa ťažilo

Známe sú prírodné ropné pramene na severe Slovenska v Smilne, Komárniku, Palote, Oľke, na začiatku minulého storočia sa ropa ťažila v Radvani nad Laborcom, Zborove a Mikovej.

 

V 70. rokoch minulého storočia boli v tomto kraji vyhĺbené jedni z najhlbších vrtov na Slovensku s hĺbkou 4 500 – 5 500 metrov pri Zboji, Smilne a Zborove.

 

Pri Zborove sa malé množstvo zemného plynu aj vyťažilo.

 

Čo napísali

Noviny Homonna és vidéke (Humenné a vidiek) z 15. marca 1914 publikovali krátku správu pod názvom Ropné vrty.

 

„Z Radvane prišla správa, že ropné vrty úspešne pokračujú. Z predbežných nálezov je možné usúdiť, že surovina má najvyššiu kvalitu a je jej v zemi veľké množstvo. Doteraz bolo vyťažených asi osem ton a kvalita je omnoho vyššia ako v poľských náleziskách. Teraz je dôležité, aby sa podarilo nájsť hlavnú panvu, a tak sa Radvaň nad Laborcom stane celosvetovo známym zdrojom ropy a petroleja.“

 

Autor: Jana Otriová

 

Zdroj: http://humenne.korzar.sme.sk/c/8059668/taziari-zatial-prieskumne-vrty-pod-duklou-nerobia.html

 

Ruská Poruba. Jej obyvatelia sa obávajú o okolitú prírodu.

Foto: Vladimír Ferko