Ťažobná spoločnosť sa chce v Smilne vyvarovať chýb z Oľky

Spoločnosť Alpine Oil and Gas prekvapuje odpor východoslovenských obcí proti ťažbe ropy a plynu na ich území. Aj keď súhlas na prieskumné vrty nepotrebujú, boj o verejnú mienku sa pritvrdzuje.

 

BARDEJOV/SMILNO. Z Oľky pri Medzilaborciach sa ťažiari minulý týždeň presunuli do Smilna pri Bardejove.

 

Do prieskumov investovali za posledných desať rokov na severovýchode už 17 miliónov eur.

 

Štátu platia za prieskum pol milióna ročne, obci sľubujú opravu poľnej cesty a päť percent z ceny vyťaženého produktu. Smilňanov zatiaľ nepresvedčili. Starosta pripravuje verejné diskusné fórum.

 

Pri cene ropy 55 eur (67 dolárov) za barel, vyťaženom objeme 15 kubíkov denne  a 250 pracovných dňoch ročne by potenciálny zisk ťažobnej spoločnosti Alpine Oil and Gas v Smilne bol 1,3-milióna eur ročne, štátu by firma musela odviesť 65-tisíc.

 

Osem rokov ťažby by za takýchto podmienok znamenalo takmer 10,5-milióna eur pre Alpine Oil and Gas a 520-tisíc eur pre štát.

 

Koľko z tejto sumy by išlo do obce Smilno, je otázne.

 

Odpor v Oľke

Mediálny rozruch vyvolala otázka prieskumných vrtov a potenciálnej ťažby v obci Oľka pri Medzilaborciach, kde ťažiari narazili na tvrdý odpor verejnosti. Občania dokonca spísali proti ťažbe petíciu, proti bol aj starosta.

 

Oľčania sa obávali sa znečistenia zdrojov pitnej vody, zničenia miestnej komunikácie, blízkej vzdialenosti vrtu pri rodinných domoch a nebezpečenstva výbuchov.

 

Podľa geológa a konateľa spoločnosti Alpine Oil and Gas, s. r. o., Stanislava Benadu, boli výber miesta v obci Oľka aj celá komunikácia projektu zvolené veľmi nešťastne.

 

„Bolo tam niekoľko pokusov sa dostať čo najbližšie k obci. Verím, že v Smilne sa toto opakovať nebude, pretože plánujeme vŕtať mimo intravilánu a naozaj neponúkame nič, čím by sa malo životné prostredie v obci zhoršiť. Naopak, chceme opraviť cestu a veci v obci dokonca zlepšiť,“ dôvodil.

 

Skúmajú už desať rokov

Firma hľadá ropu a zemný plyn na severovýchodnom Slovensku od roku 2006 a vlastní tri koncesie na prieskum územia a hľadanie nových nálezísk.

 

Po nezdare v Oľke plánuje v najbližšom čase nad Smilnom urobiť prvé prieskumné vrty.

Zástupcovia Alpine Oil and Gas sa minulý týždeň zišli v Smilne so starostom a poslancami na prvom oficiálnom stretnutí.

 

Stanislav Benada vysvetlil genézu a charakter ťažiarskeho zámeru v Smilne a vedenie obce uistil o bezpečnosti a minimálnych rizikách projektu.

 

Podľa neho svetové štatistiky hovoria, že úspešný je jeden z piatich vrtov, ktoré sa robia na územiach vybraných na základe seizmického prieskumu.

 

Ten firma na tomto území spravila pred niekoľkými rokmi.

 

Čisto, ticho, bezpečne

„Hľadáme tu konvenčné ložiská plynu alebo ropy. Prvá fáza vŕtania by mala trvať 14 dní, išlo by o územie asi 60 x 80 metrov, pracovať sa bude 24 hodín denne. V prípade, že nenarazíme na žiadne ložisko, celú plochu uvedieme do pôvodného stavu podľa súčasných banských predpisov,“ uviedol Benada.

 

Ak bude vrt úspešný, rozhodne sa o priebehu čerpacej skúšky, na základe ktorej sa určí objem nájdených zásob.

 

Potom sa musí začať správne konanie, ktoré je rozhodujúce pre ťažobný priestor a jeho súčasťou je aj územné rozhodnutie. K nemu sa vyjadruje aj obec prostredníctvom starostu.

 

Ak sa na základe toho ťažba povolí a ložisko bude dobré, je predpoklad, že by sa mohlo ťažiť šesť až osem rokov.

 

Po vyťažení sa podľa Benadu pozemok kompletne vyčistí, zrekultivuje a vráti pôvodnému majiteľovi a účelu.

 

Cisterna denne

„V tom prípade by sa mohlo ťažiť 10 až 20 kubíkov ropy denne. Reálne by to vyzeralo tak, že na kopci by stáli tri veže s troma vrtmi, ktoré by ložisko ťažili. Ropu by sme predávali do najbližšej rafinérie, pravdepodobne v Poľsku, a štát by mal z predaja podľa zákona 5 percent,“ konštatoval Benada.

 

Podľa odborníka v Smilne nepôjde o negatívne vnímanú technológiu hydraulického štiepenia (frakovania), pretože podložie v Smilne to neumožňuje, ale štandardnú konvenčnú ťažbu, ktorá neprinesie ani nezanechá žiadne enviromantálne riziká.

 

„Ropa je dnes veľmi kontroverzná téma, ľudia na jednej strane vedia, že ak by nebola, tak sa zrúti celá civilizácia, na strane druhej tu neexistuje žiadna, ani len ideová alternatíva. A médiá zobrazujú hlavne katastrofy, havárie a potenciálne nebezpečenstvo pri je dobývaní,“ povedal zástupca Alpine Oil and Gas.

 

Obavy

Ekologička a referentka obce pre šport a kultúru Martina Bukovská je presvedčená, že prieskum a ťažba bude mať aj negatívne dopady na životné prostredie.

 

Zvýši sa zaťaženie dopravy, ťažiari môžu vyplašiť zver z blízkych lesov. V porovnaní s tým sú ponúkané benefity pre obec zanedbateľné.

 

„Čo sa týka záťaže dopravy, išlo by o zlomok kamiónovej dopravy, ktorá cez Smilno prechádza na trase do Poľska. Áno, v priebehu prvej fázy prieskumného vrtu na miesto prejde cca 50 nákladných áut s materiálom. To ale bude jednorazová záležitosť. Ako ťažba plynu, tak aj ropy je dnes šetrný a tichý proces,“ oponoval Benada.

 

Ochranár Luboš Leško z Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk vidí najväčší problém v nedostatku informácií.

 

„Pre mňa osobne je to veľký problém, aj keď žijem vo vedľajšej obci, pretože som principiálne proti tomu, aby sa tu niečo také robilo. Vnímanie ľudí je tu naozaj odlišné. Pre ľudí sú to všetko nové a zložité informácie, navyše je tu aj určitá obava z minulosti,“ komentoval zámer ťažiarov lesoochranár.

 

Benada: Nemôžeme len ustupovať

Na otázku, načo potrebujú ťažiari komunikovať s obcou, keď majú prieskum zmluvne dohodnutý s vládou do augusta 2016, a či v prípade, ak budú ľudia zo Smilna proti vrtom a ťažbe, Stanislav Benada odpovedal, že s obcou sa musia nejako dohodnúť.

 

Predovšetkým na oprave a používaní cesty a považujú za fér celý projekt vopred otvorene odkomunikovať.

 

„Domnievam sa ale, že nemôžeme ustupovať úplne všade. Preinvestovali sme tu 17-miliónov eur a sú tu nejaké výsledky, ktoré po nejakej dobe budeme musieť odovzdať štátu. Bez tejto fázy  sa jednoducho prieskum dokončiť nedá,“ dodal Benada.

 

Aké sú riziká?

Poslanec obecného zastupiteľstva v Smilne Peter Kimák (nez.) sa zástupcov firmy pýtal, aké sú riziká počas prieskumného vrtu, aké počas ťažby a aký vplyv to zanechá po ťažbe.

 

„Zatiaľ som dostal odpoveď, že žiadne, že všetko je to krásne, čisté, ide iba o výcuc ropy či plynu a nič viac. Čiže sa mi to nejako nezdá. A čo bude potom, veď objem vyťaženej ropy predsa musí zanechať v podloží nejakú stopu? Aké sú naozajstné riziká pre budúcnosť? To zatiaľ nevieme,“ povedal.

 

Ani kontrolór Smilna Marek Horbaj nebol z prítomnosti amerických ťažiarov nadšený.

 

„Pre mňa je budúcnosť čistá príroda, nič viac. To, čo rozprávajú ťažiari, je pekné, ale história hovorí niečo úplne iné. Všade tam, kde sa ťažila ropa, sú nejaké problémy. Znečistená voda, znečistené ovzdušie, ľudia tam nemôžu bývať, výskyt chorôb, o ktorých sa dnes možno ani nevie, atď. My tu chceme aj naďalej žiť, máme tu svoje deti. Ťažiari sú za to, aby sa tu niečo našlo, ja som proti tomu, aby sa tu niečo vôbec hľadať začalo,“ vyjadril sa po stretnutí Horbaj.

 

Dilema

Starosta Vladimír Baran (Sieť) a obyvatelia obce teda musia v najbližších dňoch vyriešiť dilemu, čo je pre obec  lepšie.

 

Opravená cesta v extraviláne a krátkodobá finančná dotácia z predaja ropy alebo žiadne zásahy zahraničných korporácií a zachovanie neporušeného životného prostredia pre budúce generácie.

 

„Pre mňa je prioritou životné prostredie, samozrejme, nemôžem rozhodnúť bez obecného zastupiteľstva a bez toho, aby som poznal názor všetkých ľudí z obce. V najbližších dňoch preto plánujeme k tejto otázke verejné zhromaždenie. Ak bude proti hoci 51 percent percent občanov, opakujem, mojou prioritou je životné prostredie,“ uzavrel starosta.

 

Autor: Mario Hudák

 

Zdroj: http://bardejov.korzar.sme.sk/c/7848570/tazobna-spolocnost-sa-chce-v-smilne-vyvarovat-chyb-z-olky.html