TEODOR KORIATOVIČ

Teodor Koriatovič z Podolia, známy aj ako Fedor Koriatovič, po rusínsky Федор Коріятович (* 1331 – † 1414, Mukačevo), bol kniežaťom Podolia, ktoré v tom čase patrilo Litve. Po usadení sa v Mukačeve niesol titul:
Theodorus Koriatovich, Princes Ruthenus, Dei gracia dux de Munkach (Teodor Koriatovič, z Božej milosti knieža z Mukačeva).

Pochádzal z litovského rodu veľkokniežaťa Gedimína. V roku 1393 však musel opustiť svoje panstvo v Podolí a hľadať nový domov v Uhorsku. Uhorsko ho pod vedením kráľa Žigmunda (1387–1437) privítalo s otvorenou náručou a kráľ mu daroval mukačevské panstvo. Teodor na tomto území vládol až do svojej smrti v roku 1414. Výrazne podporoval kláštory a mníchov baziliánskeho rádu. Jeho ľudia sa usadili v riedko obývaných oblastiach dnešného severovýchodného Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny, ako aj v južnej časti Zemplína. Noví osadníci, ktorí prišli s ním, založili viac ako 300 osád. Koriatovič sa usiloval ochrániť Rusínov pred uhorskou šľachtou a na Zemplíne nechal raziť malé strieborné mince s cyrilským písmom.

Podľa historika Joannika Baziloviča zohral významnú úlohu v Uhorsku a medzi východnými kresťanmi. V tom čase bolo bežnou praxou, že mocní a bohatí šľachtici zakladali pri svojich panstvách kláštory, aby sa za nich mnísi či mníšky modlili. Kniežatá sa venovali svetským záležitostiam, ako je organizácia panstva, zatiaľ čo v kláštore sa mnísi modlili za ich duše.

Teodor Koriatovič zomrel v roku 1414. Po jeho smrti až do svojej smrti spravovala hrad Palanok v Mukačeve jeho vdova, Olga.

V roku 1922 bol natočený československý film "Korjatovič" (v hlavnej úlohe Theodor Pištěk), ktorý je dnes považovaný za stratený.

wp