Teológ Jozef Pavlovič: Obetí ako Bezák je na Slovensku viac

Jozef Pavlovič (57) bol kňazom, je teológ a jazykovedec. Pracuje na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity. Kritizuje pomery v cirkvi a má trochu iný pohľad na odstúpenie pápeža. Na kňazstvo sa pripravoval tajným štúdiom teológie u biskupa Felixa M. Davídka v Brne, ktorý ho aj vysvätil. Po revolúcii učil na viacerých bohosloveckých fakultách a pôsobil v gréckokatolíckej farnosti v Bratislave a Nitre. Koncom 90. rokov bol postupne vylúčený z Prešovskej univerzity, z centrálnej farnosti pre Bratislavu a Západoslovenský kraj a napokon úplne prepustený.

„Dôvod pre odvolanie Bezáka musel byť pre Vatikán veľmi dôležitý a silný, keď riskol dôveru veriacich na Slovensku,“ tvrdí bývalý kňaz.

Stále sa špekuluje, prečo prednedávnom odstúpil pápež Benedikt XVI. Čo si myslíte vy? Prečo?
Musíme zájsť do minulosti – Ratzinger nastúpil po Jánovi Pavlovi II., ktorý bol veľmi populárny smerom navonok. Smerom dovnútra cirkvi až taký populárny nebol.
 
Ján Pavol II. nebol populárny v cirkvi?
Nie veľmi, napríklad v západných krajinách množstvo kňazov malo deti a chceli byť čestní, postarať sa o ne. Nechcel ich pochopiť. Mali na výber – buď odídu a budú sa starať o deti, alebo ostanú, no starať sa o ne nesmú okrem platenia výživného. Na Západe chceli kňazi zostať v ľudských väzbách, takže odchádzali. Poľský pápež bol dovnútra cirkvi konzervatívny, o niektorých témach úplne zakázal diskutovať.
 
O ktorých?
Napríklad o svätení ženy. Viete si predstaviť v dnešnej dobe zákaz o niečom rozmýšľať a rozprávať? Ale smerom navonok mal imidž cestovateľa, priateľa. On bol ten, čo sa páčil. Po ňom nastúpil racionálny Nemec Ratzinger, ktorý nikdy nerobil veľké všeobecné gestá. Medzi davmi prechádzal skromne, prosto, akoby išlo len o nevyhnutnosť chôdze. Je to múdry človek, profesor, ale zároveň rebel! V sedemdesiatych rokoch sa ako mníchovský arcibiskup dal pre médiá fotografovať v saku a kravate. To si na Slovensku ani po štyridsiatich rokoch nedovolí žiaden cirkevný hodnostár. Vedome porušoval uniformitu cirkvi. Vtedy sa vážne povrávalo, že Nemecko sa odtrhne od katolíckej cirkvi, keďže tamojší profesori rozmýšľajú „protivatikánsky“. Jedným z nich bol Joseph Ratzinger.
 
Ako sa potom mohol dostať do Vatikánu?
Vatikán urobil šikovný ťah – profesorov, ktorí šírili „liberálne“ myšlienky, urobil biskupmi. Aby rebelujúcich zaťažil funkciou. Určite to zanechalo stopy na jeho profile. No keď sa neskôr stal pápežom, urobil veľa malých krokov, ktoré posúvali cirkev vpred, hoci navonok pôsobil konzervatívne. Napríklad kondóm. Bol už dosť starý, ale bol to on, čo za istých okolností uvoľnil používanie kondómu... Ako pápež rád zostával neatraktívny, pôsobil nenápadne. Jediné veľké gesto bolo odstúpenie. Ukázal, že vie, kedy je koniec, kedy sa ide do dôchodku.
 
Pohľad, o ktorom hovoríte, nikdy nezaznel. Naozaj si myslíte, že odstúpil preto, aby ukázal, ako sa to robí?
Áno, podľa mňa sa zachoval ako profesor a veľký teológ – postavil sa a povedal: Odstupujem. Tým zrušil mýtus o pápežstve. Ján Pavol ho posilnil, Benedikt, naopak, zrušil. Jeho pragmatické nemecké zmýšľanie išlo smerom k demýtizovaniu pápežstva. Ukázal, že je to iba funkcia, do ktorej je človek zvolený na určité obdobie. Že pápež nie je nijaký zbožštený faraón, a tak nemusí sedieť na stolci ako zoslabnutý trasľavý starček, kým nezomrie. Benedikt XVI. urobil odstúpením skutočne veľmi silné gesto, ktoré pôsobí ako nepriame učenie niekdajšieho nemeckého profesora.
 
Kým bol Benedikt XVI. pápežom, zdalo sa, že Slováci k nemu majú chladnejší vzťah ako k Jánovi Pavlovi II.
Samozrejme, že Slováci Benedikta XVI. nemajú veľmi radi, lebo slovenské prežívanie viery je mytologické. Veď koľkých ľudí obral o ilúzie. Napríklad rehoľnicu, ktorá celý život spomína, že prijala sväté prijímanie z rúk pápeža, zrazu olúpil o výsadu, poučil ju, že nie ruky pápeža sú dôležité, ale to, čo prijala. Nech by to hneď bolo z rúk miništranta. A čo vykonal ľuďom bažiacim po zázraku navštevujúcim všelijaké „omilostené“ miesta! Vraj zázrakmi sa netreba zaoberať, zázrak je to, že ľudia tvoria spoločenstvo a počúvajú Božie slovo. Lenže bigotným veriacim by sa viac páčilo, keby napríklad korunoval sošky Panny Márie.
 
Jeho nástupca František sa javí ako skromný človek. Hneď po zvolení za pápeža nevystúpil v predpísanom kompletnom rúchu, potom sa viezol v obyčajnom aute, nie v limuzíne a podobne. Je naozaj taký, alebo je to hra?
Dal si meno František, symbol chudoby podľa Františka Assiského. Chce byť akoby personifikovanou odpoveďou na to, čo predtým otriasalo cirkvou.
 
Čo myslíte?
Odkrytie škandálov vo Vatikánskej banke, nechutné transakcie, rôzne cirkevné kauzy. Tesne pred jeho voľbou cirkev prežívala tieto problémy. František hneď od začiatku veľmi dôsledne presadzoval výraz chudoby. Lenže ísť obyčajným autom namiesto limuzíny môže byť naozaj prázdne gesto. Veď ak pápež takto zmení program, tak ochranka má ešte viac práce, čo je v konečnom dôsledku drahšie.
 
Ako keď bývalý slovenský prezident Schuster urobil gesto, že išiel do Košíc vlakom, lebo chcel ušetriť, ale v skutočnosti to bolo drahšie, lebo popri vlaku musela ísť limuzína s ochrankármi a ďalší ochrankári sedeli vo vlaku?
Je to podobné. Pápež je štátnik, a keď chce prejsť po ulici, musia ho ochraňovať, čo stojí peniaze. Mne sa tie jeho gestá nezdali šťastné. Robiť v treťom tisícročí niečo, čo robil kedysi svätý František, mi pripadá ako anachronizmus. Navyše Schuster chcel urobiť populistické gesto, ale nechcel tým povedať, že je chudobný. František týmito gestami chce pretromfnúť neblahú minulosť cirkvi. Len nesmie ostať pri gestách a slovách.
 
Ale veď on sa aj predtým prezentoval skromne. A boli to činy. Ako kardinál si sám nakupoval a sám si varil...
To ma teda nenadchýna. Skôr by ma oslovilo, keby chodil napríklad do cirkevnej školy do jedálne a tam by jedol to čo študenti. Kardinálsky čas je príliš vypočítaný a cenný na to, aby sa ním plytvalo, akože uvar si sám. Naozaj sa mi to nezdá ako pozitívna črta, skôr je to divný individualizmus.

Akým bude pápežom?
Vyzerá konzervatívne, hoci niektoré jeho výroky dosť zazneli. Musíme však odlišovať to, čo povedal pred pontifikátom, od toho, čo hovorí teraz. Okrem toho, slová už nestačia, čaká sa na činy. V tom podľa všetkého nebude veľkým „vypúšťačom“ priehrady.
 
Aké sú vôbec právomoci pápeža? Môže on sám rozhodovať o závažných zmenách?
Je najvyššou autoritou, má posledné slovo, ale nerozhoduje sám. A cirkev je silno tradicionalistická. Keď sa niečo zásadné mení, zvyčajne to nepresadzuje pápež svojou osobnosťou. Cirkev je často doslova dotlačená občianskou spoločnosťou k zmenám. Ján Pavol II. si myslel, že niečo zakáže a nebude sa o tom hovoriť. Dnes to už neplatí. Človek je taký slobodný a vyspelý, že nechce slepo poslúchať.
 
Za Ratzingera bol odvolaný slovenský arcibiskup Bezák. Dodnes nik poriadne nevysvetlil prečo...
Nevidím dovnútra, ale dôvod musel byť pre Vatikán veľmi dôležitý a silný, keď riskol a naďalej riskuje dôveru veriacich na Slovensku, keďže Bezák bol populárny, veriaci ho milujú.
 
O čo mohlo ísť?
Môžeme iba špekulovať. Napríklad že pred ním bola diecéza vhodným prostredím, aby sa v nej vytvorili nekalé transakcie. Niektoré z nich dal Bezák prešetriť štandardnými metódami. Poveril osobu so skúsenosťami, ktorá preverovala krok za krokom. Nám sa to páči. Ale niekomu sa to nepáčilo. Vieme len, že preverovanie sa zastavilo po odvolaní Bezáka. Ťažko tomu uprieť logický súvis. Keby nebol zničený, iba preložený, vec by mohla pokračovať. On musel byť jedným seknutím zlikvidovaný.
 
Kto urobil seknutie?
Vysoký úradník Vatikánu? Keby sme to vedeli, nemuseli by sme tu sedieť. Ale zločinci sa pod svoje činy nepodpisujú. Pápež to určite nebol.

Prečo je Bezák ticho? Čo mu zatvára ústa?
Podľa mňa je úprimne veriaci človek. Ako ten Jób, čo všetko stratil a povedal: Pán Boh dal, Pán Boh vzal. On sa v tom nachádza ako trpiteľ a vie, že sa už ničoho nedovolá. Možno verí, že keď zachová, čo od neho Vatikán vyžaduje, azda ho ešte nejako použijú. Zaujímavé je, že nedostal od cirkvi priestor, aby sa morálne očistil z krivých obvinení. Ale nepotrebuje to. Ešte som nestretol človeka, čo by povedal: „Dobre mu tak.“ Naopak. Počúvam samé prejavy priazne, a to aj medzi neveriacimi!
 
Ale z občianskeho hľadiska by mohol zverejniť informácie o šafárení, ktoré by mali trestnoprávny dosah.
Nie, máme zmluvu s Vatikánom, podľa ktorej štát nemá právo na kontrolu finančných tokov cirkvi. V tom je pointa – museli tu byť isté podmienky v osobe na čele diecézy pred Bezákom a zároveň vo Vatikánskej zmluve.
 
Nie je najvyšší čas na odluku cirkvi od štátu, keď ju štát nemôže kontrolovať? Veď cirkvám idú peniaze zo štátneho rozpočtu, čiže od všetkých ľudí, aj od neveriacich.
Spravodlivé by bolo, keby cirkev platili veriaci, a nie všetci. Tak ako napríklad v Rakúsku či Nemecku.
 
Navyše, keď si cirkev uplatňuje napríklad výhradu vo svedomí a podobné veci...
Výhrada vo svedomí poškodila mnohým ľuďom. Viem o človeku, ktorý bol riaditeľom cirkevnej nemocnice. Tá má lekáreň a riaditeľ chcel, aby bola ako všetky ostatné. Tak v nej predávali aj antikoncepciu. Trval na svojom, tak ho vyhodili. Pre mňa je výhrada vo svedomí len prostriedok na posilňovanie mocenskej štruktúry. Zbytočné zaťažovanie hriechom. Získavanie bodov v niektorých politických stranách... Škoda. Po páde socializmu sme si mysleli, že cirkev bude duchovnou baštou, ktorá bude pomáhať slobode, demokracii. A dnes čoraz častejšie vidíme to hrozné vybíjanie energie na nezmyselných taľafatkách.
 
Vráťme sa ešte k Bezákovi. Na verejnosť prenikli nejaké kusé informácie, ale vyzerali, akoby ich vymyslela slovenská cirkev...
Obvinenie Bezáka prebehlo v médiách, aby sa dalo lavírovať – keď treba áno, aby bolo áno, keď nie, aby bolo nie. Obvinenie má eštebácku štruktúru, sú v ňom protirečenia. Zdravo rozmýšľajúci človek ich ľahko odkryje.
 
Aké protirečenia?
Napríklad, že mal veľmi blízke kontakty s nejakou ženou. Na druhej strane sa v obvinení objavilo, že sa stýkal s homosexuálnymi kňazmi. Protirečivé... Jedno aj druhé – nech si každý vyberie. Zlo a špina sa vrhne - a krysy berte si z toho, čo komu vyhovuje. Je v tom aj veľa primitívností, napríklad že sa nejako pochybne sprchoval. Alebo mu vyčítali, že športoval. To je predsa veľmi pozitívna vec. Z dejín cirkvi je známe, že napríklad Ján Bosco viedol mladých k športu. Obvinenia mali z Bezáka urobiť obyčajného hriešneho a svetského. Ale napriek všetkému ma jeho príbeh osobitne nedojíma.
 
Prečo?
Lebo poznám vnútro cirkvi a viem, že taký spôsob bezprávia sa priamo odvíja z hierarchickej štruktúry. Vyšší má vždy pravdu. Ľudia ani netušia, koľko smútku je v príbehoch bohoslovcov vyhodených bez udania príčin. Ale aj mnohí kňazi sa často stávajú obeťami tých, ktorí majú moc. Bezák je teda len jeden z mnohých. Pravda, na arcibiskupskom poste je to skôr výnimka. Naposledy to bol v našom okolí tuším sv. Metod, keď ho zavliekli do Nemecka na cirkevný súd v prítomnosti kráľa Ľudovíta. Pasovský biskup Hermanrich ho prišiel vypočúvať v jazdeckom odeve a s bičom v ruke sa mu zaháňal do tváre. Traja biskupskí spolubratia ho zvrhli a poslali do väzenia. Veľmi mi to pripomína „jednomyseľné“ vyhlásenie Bezákových spolubratov, že všetko je v poriadku. Ako v stredoveku alebo ako za totality.
 
Je dobre, že s Bezákom pozametali, čím sa odhalili pomery v cirkvi?
Nie, ale akoby šťastnou vinou vedľajšieho pôsobenia tohto príbehu sa ukázalo, že v cirkvi nevládne len láska, ale o vládnutie sa uchádzajú aj mocenské záujmy a peniaze. Malé odkrytie môže byť začiatkom veľkých reforiem, aj keď možno bolestivých.
 
Odvolaný arcibiskup Bezák mlčí. Podľa teológa možno dúfa, že ho cirkev ešte nejako použije.
Hrajú financie úlohu pri obsadzovaní fár?
Vo veľkých cirkvách áno. Sú lepšie a horšie fary, takže „neposlušného“ kňaza môžu za trest preložiť na horšiu faru, napríklad do dediny s menším počtom obyvateľov.
 
Aký je rozdiel medzi menšou a väčšou farou? Keď je menej ľudí, farár má predsa menej práce...
Ale funguje princíp, že čím má viac ľudí, tým má viac peňazí.
 
Farár osobne má viac peňazí?
Samozrejme. Má viac sobášov, pohrebov, krstov, posvätení domu a iných úkonov, za čo ho ľudia osobne môžu honorovať.
 
Sú teda farári dobre zabezpečení?
V menšinových cirkvách sú odkázaní iba na plat, ktorý je asi na úrovni platu učiteľa. Vo väčšinových sa kňazi majú omnoho lepšie: bývanie a energie zadarmo plus vedľajšie príjmy. Taká stredná vrstva.
 
Jeden politik z kresťanskej strany však hovoril, že starostlivosť o kňazov ustrnula a sú to chudáci s nízkymi príjmami.
To nikdy nebola pravda. Dovolím si povedať, že je to vyslovená lož. Pre niektorých veriacich je hanba dať kňazovi iba pár eur, štandard sú papierové honoráre.
 
Sú to nezdanené peniaze pre farára osobne?
Podľa zmluvy s Vatikánom cirkev nemusí zdaňovať svoje príjmy. Takto to zariadili slovenskí politici a žiadna politická strana to len tak ľahko nezmení, lebo politici sa boja, že v prípade nelojálnych postojov sa cirkev postará, aby mala strana vo voľbách menej hlasov...
 
Takže kňaz na dobrej fare v bohatom regióne s množstvom ľudí si zarobí stovky eur navyše?
Zárobok je individuálny. Keď som ja sobášil, vtedy boli ešte koruny, tak som dostal od bohatšej rodiny napríklad tisícku. Za jeden hodinový výkon, čo v tom čase nik za hodinu nezarobil. Rodina ocenila individuálny výkon kňaza. Neviem, čo je na tom pravdy, ale podľa tlače si nejaký kňaz vytvoril tarifu a dal ju veriacim. Existuje aj „uzuálna“ tarifa. Keďže pohreb, sobáš alebo inú udalosť má rodina zopár ráz za život, kňaz nedostane drobné ako čašník či taxikár. Treba si však uvedomiť, že kňaz peniaze nežiada, slúži aj zadarmo. Jednoducho je to zvyk, že dostane peniaze pre seba osobne. V niektorých farnostiach sa možno ešte rozdelí napríklad s kostolníkom alebo miništrantmi.
 
Takže keď biskup môže preložiť kňaza, kam chce, v podstate má nad ním moc aj z finančného hľadiska.
To hej, dá sa to tak povedať. Myslím však, že u nás nie je zaujímavá otázka, aké peniaze majú kňazi. Ľudia radi podporia kňaza, najmä keď je obľúbený. Skôr je pre nich dôležité, či ich kňaz spolucíti s ich chudobou.
 
Môže biskup ľubovoľne prekladať farára?
Podľa cirkevného práva biskup menuje farárov. Ak by farára chcel preložiť, ten sa môže odvolávať a proces by mohol trvať aj niekoľko rokov. Preto u nás biskupi neradi menujú farárov. Lepšie sa manipuluje so správcami farnosti, ktorí sú „pohnuteľní“ zo dňa na deň. Lenže tak to bolo za komunistov, aby eštebáci mohli manipulovať s kňazmi a prekladať ich. Zvyk si ponechali.
 
Ako pracujú farári? Majú riadnu pracovnú zmluvu?
Majú menovací dekrét a pracovnú zmluvu, ale to nie je zaujímavé. Normálna administratíva.
 
Platia riadne odvody do poisťovní?
Z oficiálneho platu áno. Všetko ostatné sú dobrovoľné dary súkromných osôb.
 
Dostávajú potom dôchodok zo Sociálnej poisťovne?
Áno.
 
Prečo v katolíckej cirkvi stále existuje celibát? Súvisí to s tým, že farár si za život aj nahonobí nejaký majetok, ale keby bol ženatý, tak ho zdedí manželka a nejde cirkvi?
Celibát je v rímskokatolíckej cirkvi od 12. storočia a naozaj súvisel aj s nedelením cirkevného majetku. Ale súvisí aj s určitým mentálnym nastavením. Raz som sa pýtal jedného Američana, ako je to u nich, a vravel, že sami ľudia chcú, aby bol kňaz iný. Aby muž stojaci za oltárom bol akousi éterickou asexuálnou bytosťou. Oni vedia, že sa im podobá, ale zároveň chcú, aby bol iný. Keby sa zrušil povinný celibát, dosť podstatne by sa zmenila štruktúra katolíckej cirkvi.
 
Prečo?
Spadol by kartový domček, kňazstvo by už nebolo ničím zvláštne. Keby ľudia videli, že kňaz má rovnaké problémy ako oni – deti, rieši základné starosti, tak by už nebol „iný“.
 
Prečo na Slovensku cirkev stále zasahuje do vecí ako sex, antikoncepcia?
V mníšstve sa kedysi mnísi zriekli sexuality a tá sa potom stala predmetom istej fascinácie, ako nejaké zlo. Bolo a pretrvalo také myslenie v cirkvi, že sexualita a vôbec hmotný svet sú niečo nízke a hriešne. Časom sa stala aj mocenským nástrojom, lebo ak ovládate človeka vo veciach, ktoré sú preňho dôležité, tak je moc pevnejšia. Keď je človek veriaci a viazaný vo svedomí, bojí sa. Duchovná moc mu aj v manželstve reguluje, čo smie a čo nesmie. V minulosti napríklad kňazi karhali veriacich, keď žena bola pri súloži navrchu. Takého kňaza som poznal ešte aj ja.
 
Ľudia sa zveria kňazovi, ako súložia?
Ak sú silno veriaci a chcú to mať pred Bohom v poriadku, tak áno. Je napríklad prirodzené, že mladí ľudia masturbujú, je to biologická potreba. Dodnes sú však niekedy nútení spovedať sa z toho. Je im nepríjemné hovoriť o tom, čo patrí do privátnej zóny.
 
Čo antikoncepcia?
Oficiálna náuka cirkvi je, že regulácia počatia môže byť, ale iba prirodzeným spôsobom.
 
Kus gumy je podľa cirkvi neprirodzený zásah?
Áno. Kedysi som zo špásu hovoril, že keď si chcú zavesiť obraz na stenu, tak nech pribíjajú klinec do steny prstom, nie nástrojom. Od kamennej doby, keď vznikol pazúrik, si človek vďaka mozgu vytváral nástroje, aby činnosti robil lepšie, dokonalejšie, rýchlejšie. Antikoncepcia je tiež prirodzený nástroj, lebo ju vytvorilo prirodzené ľudské myslenie. Nepíšeme predsa prstom, ale perom, klinec pribíjame kladivom, polievku jeme lyžicou.
 
Cirkev to nechce, alebo nevie pochopiť?
Súvisí to s jej tradicionalizmom, chce byť baštou istoty, preto nerada mení postoje. Ale spomínali sme už, že predchádzajúci pápež Benedikt XVI. v otázke používania kondómov uvoľnil ventil.
 

Rímskokatolícki kňazi majú dodržiavať celibát. Je verejným tajomstvom, že aj na Slovensku mnohí z nich majú deti...
Áno, niektorí majú deti. Ak nie sú pred cirkvou utajené, tak biskupstvá vedia, ktorí kňazi to sú, lebo musia platiť alimenty a v učtárni je evidencia.
 
Bolo by zaujímavé nahliadnuť do takej učtárne...
Tam sú chránené osobné údaje, takže do nej nenahliadnete.
 
Miestami sa zdá, že cirkev ako keby nestačila ísť s dobou, informácie, ktoré nám ponúka, sú často ľahko vyvrátiteľné. Môže sa cirkev zmodernizovať?
To je mýtus, nestotožňujem sa s vami, že cirkev je zastaraná. Existuje množstvo vedcov, ktorí sa hlásia k cirkvi, k viere, a najmä v minulosti bola cirkev šíriteľkou vedy. Mnohí svetoví prírodovedci, univerzitní profesori sa hlásia k náboženstvu.
 
Môžete nejakých uviesť?
Biochemik Thomas David Parks vidí za plánovitosťou vesmíru inteligenciu, ktorú nazýva Boh. Nositeľ Nobelovej ceny za mier profesor Albert Schweitzer (teológ, filozof a lekár, zomrel ako 90 ročný v r. 1965, pozn. red.) pohnutý vierou v Krista zanechal vedeckú kariéru vo Švajčiarsku, postavil nemocnicu v Gabone a zadarmo v nej liečil. Alebo Edita Steinová (filozofka židovského pôvodu konvertovala ku katolicizmu, vstúpila do rehole, zvraždená v r. 1942 v koncentračnom tábore, poz. red.), takisto profesorka, došla k presvedčeniu, že Boh človeku stačí. Fyzik Bernard Philberth r. 1970 vydal knihu Der Dreieine – Trojjediný. Píše v nej o vesmíre, v ktorom vidí stopy Stvoriteľa. Ak sa oni hlásia k viere a k tomu, čo cirkev hlása, tak ťažko môžeme hovoriť, že je zastaraná.
 
Dobre – a keby sme hovorili o klerikálnej štruktúre cirkvi?
Zrejme myslíte na imidž cirkvi a na to, ako cirkev niekedy reaguje. Je fakt, že občas aj ľudia, čo majú v cirkvi na starosti styk s verejnosťou, rozprávajú primitívne, teologicky nesprávne a neraz pôsobia skôr ako platení úradníci než ako nositelia chariziem. Ako vidieť, aj mystické Kristovo telo má svoje vredy.

Autor: Richard Filipko,  Život, vydanie 22/2013
Autor fotografie: Ivan Pastor

Zdroj: http://zivot.azet.sk/clanok/13810/teolog-jozef-pavlovic-obeti-ako-bezak-je-na-slovensku-viac.html