Tichý Holos Rusyna

Nedávno sa zástupcovia Rady Európy stretli v Bratislave so zástupcami národnostných menšín, ktorí žijú na Slovensku, vrátane zástupcov Rusínov. Medzi hlavné body, ktoré boli na stretnutí akcentované, zdôrazňované európskymi predstaviteľmi, bola podpora štátu rozvoju nášho školstva a skutočnosť, že Rusíni nemajú svoj denník. Keďže vydávanie vlastného denníka je teraz pre nás samotných nepredstaviteľné, došlo sa v diskusii  k záveru, že vláda by mala vytvoriť  také podmienky, aby sme mohli vydávať aspoň týždenník. Myšlienka je to pekná, len odkiaľ na to zobrať peniaze...      

Vydávanie týždenníka si vyžaduje profesionálnu redakciu, v ktorej sú ľudia honorovaní tak, že môžu túto robotu robiť na plný úväzok. Ani v jednej redakcii dnes vydávaných novín a časopisov na Slovensku taká situácia nie je. Noviny sa robia ľudovo povedané "na kolene"  a tomu zodpovedá aj ich kvalita a periodicita. Navyše v roku, keď Rusíni dostali z rozpočtu o niekoľko desiatok tisíc eur viac, ako v minulom roku, ani jedny noviny a ani časopis Rusín, si finančne neprilepšili. Práve naopak. Naše periodiká dostali menej peňazí, ako po roky minulé. Ale aj podľa slov Márie Jedličkovej, poverenej plnením úloh splnomocnenca pre národnostné menšiny, na zasadnutí Okrúhleho stola Rusínov v máji tohto roku vo Svidníku, úrad urobí všetko preto, aby od nového roku také podmienky pre rusínsku tlač boli vytvorené a Rusíni by mohli opäť mať  týždenník. Opäť, lebo Narodňi novynky (Ľudové noviny) už kedysi týždenníkom boli. Pokiaľ by to bola len požiadavka Rusínov, tak by to až také horúce nebolo, veď napokon sa to dá ilustrovať na číslach, koľko vyčlenila komisia na tlač v tomto roku. Ale teraz to už požaduje aj Európa!  A to je kvalitatívne iná situácia!

Preskočme všetky problémy, ktoré sú spojené s vydávaním týždenníka, napríklad zloženie redakcie z novinárov, ktorých nemáme alebo problém s čitateľmi, ktorí radšej zbierajú huby alebo spievajú, len nečítajú noviny, ale povedzme si, že máme len jeden problém a to ten, odkiaľ zobrať peniaze na to, aby týždenník fungoval a fungoval na profesionálnej úrovni. Samozrejme, zbytočných projektov, ktoré boli podporené a nemuseli byť, by sme našli dosť. Ale peniaze by sa dali nájsť aj v projektoch, ktoré slúžia k podpore periodickej tlače. On sa volá  Holos Rusyna (Hlas Rusína).  Áno,  to je ten časpis, o ktorom ste buď v živote nikdy nepočuli, alebo ste ho videli len v elektronickej podobe na internete, alebo patríte k 54 ľuďom, ktorí aspoň raz v živote zažili ten krásny pocit, že ho mohli zobrať aj fyzicky do ruky.  Bizarný projekt, bizarného Svetového kongresu Rusínov (SKR), ktorý mal byť novým tlačovým orgánom SKR. Existuje od roku 2011, ale skôr pripomína snežného muža Yetiho, o ktorom sa veľa hovorí, ale nikto ho ešte nikdy nevidel. 

Obsahovo tiež neplní svoje poslanie, lebo o Rusínoch, rusínskych komunitách v Amerike som tam ešte v živote nevidel článok a z Lemkoviny je tam príspevkov ako povestného šafranu. Periodicita toho projektu je asi jedenkrát za rok. Kvalitu, úroveň a aktuálnosť informácií radšej prejdeme bez komentára, mlčaním. Nakoniec, to je problém SKR.     

Čo však už nie je problém iba kongresu, je to, že organizácia je registrovaná na Slovensku a každý rok žiada peniaze na tento "prepotrebný" časopis z programu, ktorý je pridelený na aktivity Rusínov na Slovensku. A tak časopis, ktorý nie je nič iné, ako samoprezentačné  "self promo" (keby aspoň kvalitné),  míňa zdroje, ktoré by mali slúžiť na blaho Rusínov Slovenska. Ktorá iná krajina, ktorá je členom SKR, takto veľkoryso rozdáva peniaze zo svojich programových zdrojov na blaho všetkých rusínskych spolkov SKR?   Samozrejme, sme jeden národ a treba si pomáhať, ako sa len dá. Ale treba si pomáhať v takých oblastiach,  ktoré majú zmysel, Holos Rusyna zmysel nemá. Na informovanie o Rusínoch vo svete stačí jeden dobrý informačný portál. Určite by bol aktuálnejší ako časopis, ktorý vyjde sotva raz za tri mesiace. Ale keď si zástupcovia členských štátov SKR myslia, že časopis je potrebný a má zmysel, nech potom presvedčia svoje materské organizácie, aby sa poskladali po päťsto eur a časopis môže naďalej existovať. Dokonca v takomto prípade by  mal aj väčší rozpočet, ako mu dáva  slovenský  úrad vlády. No, ale to by už asi bolelo - dať zo svojho peniaze na prepotrebný časopis.

Holos Rusyna sa nestal tým mocným hlasom, ktorý by mal informovať a mal byť spoločným časopisom všetkých Rusínov vo svete. Holos Rusyna je tichý, nevýrazný. Alebo ste o ňom nepočuli alebo ho počujete veľmi slabo. Pre koho sa tlačí, v akom počte výtlačkov a kto ho číta?  To asi nevie nikto. Takýto tichý hlas nám nie je potrebný. Keby sa podobné projekty, aké realizuje SKR, prestali podporovať, skončilo by aj plytvanie peniazmi z nášho rozpočtu. Rusíni na Slovensku by mohli konečne začať pracovať na serióznom týždenníku už od najbližšieho pondelka. Vedeli by ho reálne vyrobiť, posielať aj do zahraničia, informovať o dianí v celom rusínskom svete. Tichý hlas by sa stal mocným hlasom.

Peter Medviď,  Prešov

Článok bol napísaný ako komentár "Vstupná inventúra" pre lemkovské rádio lem.fm  a v rusínskom jazyku ho nájdete tu:  http://www.lem.fm/lem/news/tychyj_holos_rusyna,613