Tichý potok: Veční rivali zakopali vojnovú sekeru

Šéf vodohospodárov spolupracuje s ochranármi
Vodohospodári už striktne netrvajú na výstavbe pôvodne naplánovanej priehrady v Tichom Potoku. Ich nový riaditeľ prehodnocuje aj iné možnosti ochrany pred povodňami. Ústretový je aj k ochranárom, ich pripomienky plánuje do nového projektu zapracovať, čo v minulosti jeho predchodcovia odmietali. Výstavba priehrady v obci je naplánovaná už desiatky rokov, tento zámer vyvolal v minulosti u miestnych aj ochranárov nevôľu.

Skončilo sa rozhodovanie od zeleného stola. Priamo do terénu, do Tichého Potoka (okres Sabinov), prišiel rokovať s ochranármi nový generálny riaditeľ štátneho podniku Vodohospodárska výstavba (VV) Marián Hvizdoš. Spolu s tímom odborníkov si počas neformálneho stretnutia prezreli doterajšie alternatívne riešenia ochrany pred povodňami vybudované v obci aktivistami z mimovládnej organizácie Ľudia a voda ešte v roku 1995. Ide o zadržiavanie vody v krajine, čo je podľa šéfa spomínanej mimovládky Michala Kravčíka kľúčové pri predchádzaní pred povodňami.

Riaditeľ nevylúčil zapracovanie aj takýchto riešení do prepracovávaného projektu ochrany pred povodňami, ochrany vôd a rozvoja zdrojov pitnej vody a zásobovania obyvateľov pitnou vodou. Doteraz sa názory jednotlivých strán na riešenie týchto problémov odlišovali. Alternatívne riešenia ochranárov fungujúce už 15 rokov chce nový riaditeľ, na rozdiel od svojho predchodcu, zapracovať do aktivít podniku v T. Potoku a v širšom okolí. Teda v celom povodí.

"Pokúsime sa to zrealizovať ako pilotný projekt. Ak to bude fungovať, dáme to do širšieho rámca. My sme tu neprišli presadzovať žiadne detailné riešenie," uviedol pre Korzár M. Hvizdoš. "Konečne sa namiesto dôsledkov povodní začíname zaoberať ich príčinami," reagoval prekvapene M. Kravčík.
 

Začať chcú opačným postupom
Strach miestnych z možného pretrhnutia potenciálnej hrádze považuje M. Hvizdoš za neopodstatnený: "Za celú 50-ročnú históriu podniku nedošlo na Slovensku k deštrukcii nejakej priehrady. Táto hrádza má mať napätie tristo metrov. Samozrejme, ja tým obavám rozumiem. Musíme presvedčiť okolie, vychádzajúc z historických skúseností, že staviame takéto diela regulárne. So všetkými medzinárodnými parametrami."

Podľa neho novopostavená vodná priehrada vo forme, o ktorej momentálne rozhodujú, výrazne pomôže povodniam. "Sú dva typy zásadných opatrení. Jedno z nich je proces dlhodobý, pretože keď chceme vysadiť les, koľko to bude trvať? Päťdesiat, sedemdesiat rokov? Potom sú melioračné opatrenia, keď musíme pracovať s teritóriom a poľnohospodármi. No a ďalšie sú opatrenia, ktoré majú sploštiť povodňovú vlnu. A to sú tie priehrady. A či majú byť veľké alebo malé, či viac malých, môžeme polemizovať. Je to od prípadu k prípadu."

Dodal, že všetky návrhy vyhodnotia a je presvedčený, že to pomôže. Začať chcú v opačnom garde: "Najprv chceme urobiť leso-územné a melioračné záležitosti nad dielom a až potom, ak by tieto veci nefungovali, tak by sme na zostávajúcu potrebu vody naprojektovali veľkosť tej hrádze," uzavrel riaditeľ.
 

Chýba kvalitná pitná voda
Podľa pracovníkov VV je totiž okrem protipovodňovej ochrany kľúčovou úlohou ich aktivít v T. Potoku nízka úroveň zásobovania pitnou vodou oproti ostatným štátom únie, čo je závažným ukazovateľom poukazujúcim na životnú úroveň obyvateľov. Voda z domových studní je totiž v regióne z hygienického hľadiska nevyhovujúca, až 90 percent nedosahuje požadovanú kvalitu.
 

Miestni: Musíme sa prestať báť
Keďže sa o výstavbe priehrady v T. Potoku hovorí už niekoľko rokov, niektorí miestni prehodnotili svoj nesúhlas s výstavbou. "Štyridsať rokov je v obci kvôli tomuto zámeru stavebná uzávera. Tým zastal rozvoj obce, mladí odtiaľ zutekali. Výstavbou hrádze by sa rozvinul aj turistický ruch, postavili by sa cesty. Keď sa stále budeme báť, tak potom nemôžeme sadnúť ani do auta. Lebo aj tam nám hrozí nebezpečenstvo," povedali nám Jozef Planý a Štefan Diňa, ktorí sa stretnutia tiež zúčastnili.

Podľa nich jednou z príčin rozsiahlych povodní je klčovanie okolitých lesov.
 

Ingrid Timková