Tisícky divákov sa vďaka rekonštrukcii bojov na Dukle vrátili do minulosti

Čiastočná rekonštrukcia bojov v Údolí smrti a o kótu Obšár v Nižnom Komárniku prilákala pod Duklu počas víkendu tisícky divákov. Boje počas Karpatsko-duklianskej operácie (KDO) predvádzalo 220 vojakov z 19 klubov vojenskej histórie na Slovensku aj v Čechách. Dobové uniformy, zbrane aj niektoré stroje majú členovia klubov dokonca v súkromných zbierkach a ako sme sa dozvedeli, takéto podujatia organizujú po celej Európe. Striktne vždy tam, kde sa boje reálne odohrali.

Záujem o čiastočnú rekonštrukciu bojov prejavili všetky vekové kategórie, no najmä deti. Nevšedné podujatie, o ktorom nikto v tejto chvíli nevie, či sa ešte bude opakovať, zorganizovali Klub priateľov vojenskej histórie Slovenska, Slovenská spoločnosť vojenskej histórie a strelcov z historických zbraní a Občianske združenie Chránime kraj pod Duklou. Spolupracovali s Vojenským historickým ústavom Bratislava, svidníckym Obvodným úradom a obcami, cez ktoré bojová línia prechádzala. Záštitu nad podujatím prevzal prešovský župan Peter Chudík.

Už počas pietnej spomienkovej slávnosti na Dukle sa prezident SR Ivan Gašparovič vyjadril, že dukliansky priesmyk je právom považovaný za bránu slobody. V bojovej atmosfére, keď sa útočilo, ostreľovalo z tankov aj zo zákopov, vybuchovali granáty a nechýbal ani boj zblízka, sme sa riaditeľa VHM vo Svidníku Jozefa Rodáka opýtali, čo bolo spúšťacím mechanizmom pre KDO. "Operácia nebola plánovaná a bola pripravená narýchlo. Iniciovalo ju Slovenské národné povstanie. Predstavitelia Slovenskej národnej rady, na čele s Karolom Schmidkem odleteli do Moskvy a požiadali vrchné velenie Sovietskeho zväzu o pomoc. Ešte sa z Moskvy ani nevrátili a už vypuklo SNP. Vojská boli v Karpatoch a bolo nutné konať. Tu sa začalo priame oslobodzovanie vtedajšieho Československa jednotkami Červenej armády a Československým armádnym zborom. Preto sa hovorí, že je to brána slobody."

Zaujímalo nás, ako sa v tom čase vnímala porážka Sovietov v Údolí smrti. Nemecký odpor totiž prerazili až v boji o kótu Obšár. Podľa Rodáka sa operácia takéhoto rozsahu pripravuje tri mesiace. Vtedajšia armáda na to mala necelých šesť dní a počet nemeckých síl stále narastal. V teréne vtedy mali 16 divízií živej bojovej sily a techniky. Za smolu považuje aj to, že 38. armáda bola vyčerpaná po oslobodzovacích bojoch Ukrajiny, ale na oddych nebol čas. Pripravovalo sa SNP. Podľa Rodáka KDO vôbec nebola plánovaná v teréne pod Duklou, ale severne cez územie Poľska.