Tlačová konferencia o sčítaní obyvateľstva v Maďarsku

V októbri sa po desiatich rokoch opäť uskutoční sčítanie obyvateľstva Maďarska. Po prvýkrát budú mať občania možnosť prihlásiť sa paralelne k dvom národnostiam. Občianske organizácie i Združenie celoštátnych národnostných samospráv (OKÖSZ) považujú za mimoriadne dôležité, aby vznikol reálnejší obraz o národnostiach žijúcich v Maďarsku ako doposiaľ, a preto spustili spoločnú kampaň.
 

Pestrofarebné Maďarsko
Práve tá bola témou tlačovej konferencie usporiadanej 6. septembra v kaviarni Klubu Gödör na Alžbetinom námestí. Postupne predniesli svoje prejavy traja zástupcovia kompetentných organizácií.

Ako prvá sa vyjadrila hovorkyňa Centrálneho štatistického úradu (KSH) pre sčítanie obyvateľstva Eszter Virághová, ktorá rozoberala otázku, prečo je dôležité priznať svoju národnosť. Už počas prvého sčítania obyvateľstva v Uhorsku v roku 1869 bola otázka národnostnej príslušnosti veľmi dôležitá. Vtedy sa polovica obyvateľstva hlásila k maďarskej, druhá polovica k inej národnosti. Po svetových vojnách sa tento pomer radikálne zmenil, naďalej však platí, že Maďarsko bolo vždy mnohonárodnostným štátom a každé sčítanie dokazuje, nakoľko je pestrou krajinou. V tohtoročnom sčítaní bude figurovať aj otázka o jazyku, ktorý dotyčný používa pri styku s rodinnými príslušníkmi či v inom kolektíve, čo štatistikom poskytne tiež veľavravné informácie. Ako povedala E. Virághová, k otázke národnostnej príslušnosti sa dá pristúpiť mnohými spôsobmi a myslí si, že terajšie sčítanie bude doposiaľ najkomplexnejšie z tohto hľadiska a poskytne doposiaľ najreálnejší obraz o stave národností v Maďarsku.
 

S touto mienkou súhlasil aj predseda OKÖSZ-u Mihály Hepp, ktorý sa prihovoril ako druhý v poradí. Poznamenal, že ide o senzitívnu otázku a preto v mnohých ľuďoch žijú akési obavy. Aj to je dôvodom všeobecne platného vzorca, podľa ktorého pomer počtu občanov, ktorí priznajú svoju príslušnosť k danej národnosti, a ich reálneho počtu je jedna ku štyrom. Ako ďalší dôvod uviedol príklad z oblasti chorvátskej národnosti, kde sa v jednej obci stalo, že obyvatelia jednej strany ulice sa hlásili k chorvátskej, druhej strany k maďarskej národnosti. Na jednej strane totiž navštevoval domácnosti sčítací komisár chorvátskej, na druhej strane maďarskej národnosti. Stávalo sa v minulosti, že komisári sa na túto senzitívnu otázku nepýtali, poprípade ju sami vyplnili. Preto považuje za veľmi dôležité, aby na územiach obývaných väčším počtom národností mali patričné zastúpenie aj komisári národnostného pôvodu.
 

M. Hepp ďalej vyjadril protest OKÖSZ-u proti tomu, že „štát chce využiť údaje zo sčítania proti národnostiam, čo je vo svete bezprecedentné.“ Na novinársku otázku svoj výrok odôvodnil plánovanou novelou volebného zákona, podľa ktorého nebude možné založiť národnostnú samosprávu v obci, kde sa nik neprihlásil k danej národnosti. Osobne považuje za porušenie občianskych práv, ak príslušník danej národnosti nemá právo neodpovedať na otázku o svojej národnostnej príslušnosti. Totiž v prípade, ak sa neprihlási k danej národnosti, ohrozí existenciu miestneho národnostného zastupiteľského zboru. Národnosti sa vždy aktívne podieľali na dejinách štátu tak v meruôsmych rokoch, ako aj počas svetových vojen, za čo by sa podľa neho štát mal poďakovať iným spôsobom, ako zverením zastúpenia národností na matematické vzorce. Proti tomu OKÖSZ ostro protestuje.

Ako posledný v poradí predniesol svoje názory hlavný koordinátor občianskej organizácie Patríme sem! (Ide tartozunk!) Jenő Setét. Ako hrdý príslušník rómskej i maďarskej národnosti sa zameral hlavne na otázku maďarských Rómov. Ako povedal, podľa údajov sčítania obyvateľstva z roku 2001 v Maďarsku žilo 190 tisíc Rómov, ich skutočný počet sa však odhaduje na 600-800 tisíc. Cieľom občianskej organizácie je priblížiť tieto údaje, a to hlavne osvetovou činnosťou – nie nabádaním a propagovaním, ale predovšetkým odbúravaním predsudkov. Ako povedal, občania všeobecne nemajú radi, ak sa ich dakto pýta v mene štátu na čokoľvek, nie to na takúto citlivú otázku. Okrem toho mnohí si mýlia sčítanie obyvateľstva so zoznamom národnostných voličov, pri ktorom treba udať meno i ďalšie údaje. Je dôležité uvedomiť si, že sčítanie nie je etnickou registráciou, na hárkoch sa neuvádzajú osobné údaje a výsledky nedávajú odpoveď na otázku, kto patrí k danej národnosti, iba na tú, koľkí k nej patria. Túto informáciu je podľa neho najdôležitejšie rozšíriť v čo najširšom kruhu príslušníkov národností, ide teda o informačnú kampaň. Taktiež sa vyjadril k dôležitosti národnostných sčítacích komisárov, v súvislosti s čím poznamenal, že je to tvrdý oriešok najmä v prípade menších obcí. Na jedného komisára pripadne totiž 100-120 domácností a v obci, kde ich je málo, a teda sú dvaja-traja komisári, je veľmi ťažké presadiť, aby jeden z nich bol národnostný. Ako povedal, monitorujú aj túto situáciu a v prípade porušenia princípu rovnakého zaobchádzania budú ho avizovať smerom k vláde.
 

Zástupcovia všetkých troch organizácií teda zhodne vyzývajú národnostných občanov, aby sa smelo a bez akýchkoľvek obáv hlásili k svojej národnosti, lebo je to ich vlastným záujmom.
 

Zlatko Papuček

 

Zdroj: www.luno.hu