To znamená, že Rusíni žijú

Ladomírovský poštár bez mena z vynikajúceho Kerekesovho filmu Ladomírske morytáty a legendy za rovných štyridsaťpäť rokov poštárčenia zodral 18 uniforiem, 43 párov topánok a prešiel pešo 50 000 kilometrov. Dve svetové vojny, násilná kolektivizácia či socialistická industrializácia viac či menej bolestivo a krvavo prešli životmi jednoduchých ľudí, ktorí prečkali všetko so stoicizmom a im vlastným humorom.

"Tu je rusínska duša vykreslená a "pomenovaná". Je to čestná poctivá prvotina študenta, krásne vyskladané obrázky," charakterizoval zaujímavý dokument Ján Lipinský zo Združenia inteligencie Rusínov Slovenska. Práve ono priviezlo uplynulý piatok do Humenného a o deň neskôr do Sniny filmovú prehliadku Rusíni vo filmovom dokumente.

Kým liberálna Bratislava, kde byť Rusínom má príchuť exotiky, sa zabávala, konzervatívnejša bašta rusínstva - Prešov, moralizovala nad množstvom vypitej vodky, v našom kraji prisypala soli do otvorenej, aj keď zdanlivo zacelenej rany, druhá časť festivalu tematicky venovaná vysídleniu takmer 3 500 občanov kvôli výstavbe vodárenskej nádrže Starina. Dokumenty Starina Laca Kaboša z roku 1981 a ...z nikade Ivany Lempeľovej /2007/ poznačila doba, v ktorej vznikali. Socialisticky upravený a "vylepšený" prvý z nich rozbolel dušu divákov z nesmelého a opatrného výdychu i nádychu "postihnutých". Vysídlenci ... z nikade, už druhá a tretia generácia, vo výpovediach na filmovom plátne prezentovali, ako sa "snažia", respektíve skôr nesnažia vyrovnať sa so stratou domova. V časoch hľadania koreňov a sebaidentifikácie je tak trochu moderné byť večným vysťahovalcom. Pravda, kto nezažil, nevie... Staré krivdy, otvorené a priame slová, slzy, spomienky. Tatarčané pirohy, holúbky, rusínska borovička i spivanočky v podaní mocných hlasov Hačurov urobili svoje. Spoločný osud sa viacerým vždy nesie ľahšie.

"Dnes už nie je možné, aby sme ako reprezentanti rusínskej menšiny zasahovali do filmov "cenzorským" spôsobom. Filmy o Rusínoch vznikajú spontánne, privátni tvorcovia si sami na ne zháňajú peniaze. Som veľmi rád, že sa vôbec o Rusínoch rozpráva. Mne klišé, či akýsi stereotyp v ich zobrazovaní neprekáža. Ukazujeme ľuďom, ako sa na nás niekto díva. Nediskutujeme len o kvalite, dôležité je, že sa o nás píše, hovorí. To znamená, že žijeme," dodal Lipinský.

Jana Otriová