To znamená, že Rusíni žijú
Ladomírovský poštár bez mena z vynikajúceho Kerekesovho filmu Ladomírske morytáty a legendy za rovných štyridsaťpäť rokov poštárčenia zodral 18 uniforiem, 43 párov topánok a prešiel pešo 50 000 kilometrov. Dve svetové vojny, násilná kolektivizácia či socialistická industrializácia viac či menej bolestivo a krvavo prešli životmi jednoduchých ľudí, ktorí prečkali všetko so stoicizmom a im vlastným humorom.
"Tu je rusínska duša vykreslená a "pomenovaná". Je to čestná poctivá prvotina študenta, krásne vyskladané obrázky," charakterizoval zaujímavý dokument Ján Lipinský zo Združenia inteligencie Rusínov Slovenska. Práve ono priviezlo uplynulý piatok do Humenného a o deň neskôr do Sniny filmovú prehliadku Rusíni vo filmovom dokumente.
Kým liberálna Bratislava, kde byť Rusínom má príchuť exotiky, sa zabávala, konzervatívnejša bašta rusínstva - Prešov, moralizovala nad množstvom vypitej vodky, v našom kraji prisypala soli do otvorenej, aj keď zdanlivo zacelenej rany, druhá časť festivalu tematicky venovaná vysídleniu takmer 3 500 občanov kvôli výstavbe vodárenskej nádrže Starina. Dokumenty Starina Laca Kaboša z roku 1981 a ...z nikade Ivany Lempeľovej /2007/ poznačila doba, v ktorej vznikali. Socialisticky upravený a "vylepšený" prvý z nich rozbolel dušu divákov z nesmelého a opatrného výdychu i nádychu "postihnutých". Vysídlenci ... z nikade, už druhá a tretia generácia, vo výpovediach na filmovom plátne prezentovali, ako sa "snažia", respektíve skôr nesnažia vyrovnať sa so stratou domova. V časoch hľadania koreňov a sebaidentifikácie je tak trochu moderné byť večným vysťahovalcom. Pravda, kto nezažil, nevie... Staré krivdy, otvorené a priame slová, slzy, spomienky. Tatarčané pirohy, holúbky, rusínska borovička i spivanočky v podaní mocných hlasov Hačurov urobili svoje. Spoločný osud sa viacerým vždy nesie ľahšie.
"Dnes už nie je možné, aby sme ako reprezentanti rusínskej menšiny zasahovali do filmov "cenzorským" spôsobom. Filmy o Rusínoch vznikajú spontánne, privátni tvorcovia si sami na ne zháňajú peniaze. Som veľmi rád, že sa vôbec o Rusínoch rozpráva. Mne klišé, či akýsi stereotyp v ich zobrazovaní neprekáža. Ukazujeme ľuďom, ako sa na nás niekto díva. Nediskutujeme len o kvalite, dôležité je, že sa o nás píše, hovorí. To znamená, že žijeme," dodal Lipinský.
Jana Otriová
"Tu je rusínska duša vykreslená a "pomenovaná". Je to čestná poctivá prvotina študenta, krásne vyskladané obrázky," charakterizoval zaujímavý dokument Ján Lipinský zo Združenia inteligencie Rusínov Slovenska. Práve ono priviezlo uplynulý piatok do Humenného a o deň neskôr do Sniny filmovú prehliadku Rusíni vo filmovom dokumente.
Kým liberálna Bratislava, kde byť Rusínom má príchuť exotiky, sa zabávala, konzervatívnejša bašta rusínstva - Prešov, moralizovala nad množstvom vypitej vodky, v našom kraji prisypala soli do otvorenej, aj keď zdanlivo zacelenej rany, druhá časť festivalu tematicky venovaná vysídleniu takmer 3 500 občanov kvôli výstavbe vodárenskej nádrže Starina. Dokumenty Starina Laca Kaboša z roku 1981 a ...z nikade Ivany Lempeľovej /2007/ poznačila doba, v ktorej vznikali. Socialisticky upravený a "vylepšený" prvý z nich rozbolel dušu divákov z nesmelého a opatrného výdychu i nádychu "postihnutých". Vysídlenci ... z nikade, už druhá a tretia generácia, vo výpovediach na filmovom plátne prezentovali, ako sa "snažia", respektíve skôr nesnažia vyrovnať sa so stratou domova. V časoch hľadania koreňov a sebaidentifikácie je tak trochu moderné byť večným vysťahovalcom. Pravda, kto nezažil, nevie... Staré krivdy, otvorené a priame slová, slzy, spomienky. Tatarčané pirohy, holúbky, rusínska borovička i spivanočky v podaní mocných hlasov Hačurov urobili svoje. Spoločný osud sa viacerým vždy nesie ľahšie.
"Dnes už nie je možné, aby sme ako reprezentanti rusínskej menšiny zasahovali do filmov "cenzorským" spôsobom. Filmy o Rusínoch vznikajú spontánne, privátni tvorcovia si sami na ne zháňajú peniaze. Som veľmi rád, že sa vôbec o Rusínoch rozpráva. Mne klišé, či akýsi stereotyp v ich zobrazovaní neprekáža. Ukazujeme ľuďom, ako sa na nás niekto díva. Nediskutujeme len o kvalite, dôležité je, že sa o nás píše, hovorí. To znamená, že žijeme," dodal Lipinský.
Jana Otriová
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Teta Paraska: Baby, kotry žruť i ne tučňijuť - naisto vorožyľi (bosorky)...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať