Tomáš Michal Babjak z obce Jurkova Voľa sprievodcom hudobnými rozhlasovými pozdravmi

14.03.2017

 
Rodák z Ostravy propaguje všetko, čo súvisí s Rusínmi
 
Deväť rokov externej a päť rokov intenzívnej externej spolupráce vyvrcholili v internú spoluprácu. Tomáš Michal Babjak z obce Jurkova Voľa je redaktorom a moderátorom Rusínskeho vysielania Národnostno-etnického vysielania RTVS. Jednoduchšie povedané, pôsobí v Slovenskom rozhlase, konkrétne v jeho rusínskej redakcii v Košiciach.
 
„Od 1. januára som nastúpil, ako sa hovorí, nastálo. Novinárska práca je ťažká, 24 hodín denne v strehu, no ale bola to poriadna výzva a ja som si povedal, že to prijmem a uvidím, čo ukáže čas. Spravodajstvo zo života Rusínov, o ktorých každý vie, že majú bohatú klenotnicu nielen čo sa týka tradícií či zvykov, ale i toho pracovného života. Rusínsky národ je veľmi pracovitý a ja som si povedal, že budem prinášať spravodajstvo o ľuďoch, ktorí možno žijú v obciach, kde líšky dávajú dobrú noc, ale majú čo dať celému regiónu. Rozhodol som sa aj prostredníctvom médií pomôcť tomu nášmu kraju a ľuďom, ktorí tu žijú a chcú niečo povedať našim rusínskym jazykom, aby to naše spravodajstve bolo obohatené o tento kraj,“ rozhovoril sa v našom rozhovore Tomáš Michal Babjak. Sám priznal, že často sa ho ľudia pýtajú na to, prečo sa angažuje v rusínskych otázkach, keď svoje korene má inde. „Som rodákom z Ostravy, národnosť som mal niekedy českú, začínal som profesiami, ktoré boli takpovediac štátne, pôsobil som v PUĽSe a napokon som zakotvil pri novinárčine. Hovorím však, že život prináša aj také chvíle, ponúka rôzne situácie, ktoré som prijal a verím, že to bude v prospech nášho kraja, našich ľudí a nášho rusínskeho etnika, aby sme mohli povedať: áno, sme tu, žijeme a chceme, aby náš národ rozkvital,“ zdôraznil Tomáš Michal Babjak, ktorého ste v roku 2015 mohli počas tradičného svidníckeho festivalu vidieť a počuť aj ako moderátora sobotňajšieho večerného programu, ktorý bol venovaný životnému jubileu Marky Mačoškovej. A nebola to náhoda. „Od školských čias som sa venoval najprv spevu  ako ľudový spevák v Poddukelskom ukrajinskom ľudovom súbore (PUĽS). Spolu som v PUĽSe spieval päť rokov, no moju profesiu speváka prerušila alergia na prach, keďže vieme, že s tým javiskovým sa človek stretával všade,“ vysvetlil Tomáš Michal Babjak.
 
V národnostno-etnickom vysielaní RTVS sa momentálne nevenuje len spravodajstvu. Postupne mu pribudli aj relácie Občiansky klub, Zvony nad krajinou a Hudobné pozdravy. „Musím priznať, že práve pri Hudobných pozdravoch sa mi rozbúšilo  srdce, lebo prihovárať sa našim Rusínom, ale aj nerusínom prostredníctvom rádia v takých prekrásnych životných jubileách, to nie len tak,“ netajil svoje pocity Tomáš Michal Babjak a čo to poodhalil aj zo zákulisia príprav tejto stále populárnej relácie. „Pripravujem si ju sám, teda začína to listami, ktoré si prevezmem a následne ich  musím preložiť do rusínskeho jazyka. Niekedy sám sa divím, že je to krásne, že ľudia využívajú túto možnosť pozdravy jubilantom v rusínskom jazyku, ale listy sú písane, žiaľ, viac v slovenskom jazyku, ako napríklad rusínskym dialektom. Mojou prácou preto je texty listov preložiť, upraviť po štylistickej a gramatickej stránke a až potom sa postaviť pred mikrofón a predniesť ich jubilantom a poslucháčom tak, aby  človek do toho vložil aj srdce aj dušu,“ podotkol Tomáš Michal Babjak, ktorý pripomenul aj to, že hudobným pozdravom sa v minulosti venovali významní ľudia na rusínskej pôde. Boli to, napríklad, bývalý riaditeľ Ukrajinského národného divadla v Prešove Jaroslav Sisák, po ňom žena, ktorá je v rusínskom jazyku mimoriadne doma, dlhoročná rusínska aktivistka Anna Kuzmiaková. „Skutočne to boli ľudia doma v tomto neskôr kodifikovanom rusínskom jazyku. Nuž verím, že aj moja práca v tomto bude len potešením pre všetkých tých, čo oslavujú svoje krásne životné  jubileá.“
 
Minulý týždeň vo štvrtok sme Tomáša Michala Babjaka s rozhlasovým mikrofónom v ruke stretli v Kapišovej. Spolu s kolegom Dávidom Palaščákom v tejto dedinke v Údolí smrti nakrúcali rozhlasovú reláciu Zvony nad krajinou. Je to relácia v národnostno-etnickom vysielaní RTVS, ktorá sa vysiela od roku 2016. „Relácia sa pripravuje v rusínskej redakcii, teda navštevujú sa  rusínske obce, v ktorej predstavujeme rusínske lokality a život v nich. Vysiela sa  zatiaľ dvakrát v mesiaci z okresu Svidník bola doteraz predstavená rusínska obec  Miroľa. Kapišová je teda druhá rusínska obec z okresu Svidník, kde sme zavítali s našim rozhlasovým mikrofónom, aby sme poslucháčom Rádia Regina, okruh Patria predstavili obec, ktorá  aj keď si prešla neľahkou etapou života najmä v čase druhej svetovej vojne, život tu plynie pokojne ako v každej rusínskej dedine,“ ozrejmil nahrávanie v Kapišovej Tomáš Michal Babjak. Reláciu Zvony nad krajinou v rusínskom jazyku o obci Kapišová, v ktorej okrem rozhovoru so starostom Pavlom Fekom prinesú napríklad aj rozhovor s majiteľkou Svadobného centra Danka Danou Kurilcovou a ďalšími zaujímavými obyvateľmi Kapišovej, si môžete v Rádiu Patria vypočuť v stredu 15. marca od 19. hodiny.
 
(pn)
 

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2025

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu

Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine 

Dejiny Podkarpatskej Rusi kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine  История республики Подкарпатская Русь  24. Дискриминация русинской нации в Украине  po rusky TU Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere

PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY Pavel Cibere (1914 - 1972) Zatčen 10. září 1947 Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.04.2025

Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu

Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše autor: Adam Drda Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.04.2025

Pred 75. rokmi sa uskutočnil Prešovský sobor

Michal Pavlišinovič Gréckokatolícka cirkev na Slovensku si v pondelok pripomína 75. výročie od uskutočnenie Akcie P. 28. apríl 1950 – smutný dátum v živote tejto cirkvi, kedy sa v sále Čierneho orla v Prešove pod taktovkou komunistickej stran…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Mudrota ujka Vasyľa:
-Kiď sja ti podarylo ocyganyty čolovika, to ne značyť, že vin durak, ale to značyť, že tobi dovirjuvav vecej, jak jes soj zaslužyv...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať