Tomáš Michal Babjak z obce Jurkova Voľa sprievodcom hudobnými rozhlasovými pozdravmi
Rodák z Ostravy propaguje všetko, čo súvisí s Rusínmi
Deväť rokov externej a päť rokov intenzívnej externej spolupráce vyvrcholili v internú spoluprácu. Tomáš Michal Babjak z obce Jurkova Voľa je redaktorom a moderátorom Rusínskeho vysielania Národnostno-etnického vysielania RTVS. Jednoduchšie povedané, pôsobí v Slovenskom rozhlase, konkrétne v jeho rusínskej redakcii v Košiciach.
„Od 1. januára som nastúpil, ako sa hovorí, nastálo. Novinárska práca je ťažká, 24 hodín denne v strehu, no ale bola to poriadna výzva a ja som si povedal, že to prijmem a uvidím, čo ukáže čas. Spravodajstvo zo života Rusínov, o ktorých každý vie, že majú bohatú klenotnicu nielen čo sa týka tradícií či zvykov, ale i toho pracovného života. Rusínsky národ je veľmi pracovitý a ja som si povedal, že budem prinášať spravodajstvo o ľuďoch, ktorí možno žijú v obciach, kde líšky dávajú dobrú noc, ale majú čo dať celému regiónu. Rozhodol som sa aj prostredníctvom médií pomôcť tomu nášmu kraju a ľuďom, ktorí tu žijú a chcú niečo povedať našim rusínskym jazykom, aby to naše spravodajstve bolo obohatené o tento kraj,“ rozhovoril sa v našom rozhovore Tomáš Michal Babjak. Sám priznal, že často sa ho ľudia pýtajú na to, prečo sa angažuje v rusínskych otázkach, keď svoje korene má inde. „Som rodákom z Ostravy, národnosť som mal niekedy českú, začínal som profesiami, ktoré boli takpovediac štátne, pôsobil som v PUĽSe a napokon som zakotvil pri novinárčine. Hovorím však, že život prináša aj také chvíle, ponúka rôzne situácie, ktoré som prijal a verím, že to bude v prospech nášho kraja, našich ľudí a nášho rusínskeho etnika, aby sme mohli povedať: áno, sme tu, žijeme a chceme, aby náš národ rozkvital,“ zdôraznil Tomáš Michal Babjak, ktorého ste v roku 2015 mohli počas tradičného svidníckeho festivalu vidieť a počuť aj ako moderátora sobotňajšieho večerného programu, ktorý bol venovaný životnému jubileu Marky Mačoškovej. A nebola to náhoda. „Od školských čias som sa venoval najprv spevu ako ľudový spevák v Poddukelskom ukrajinskom ľudovom súbore (PUĽS). Spolu som v PUĽSe spieval päť rokov, no moju profesiu speváka prerušila alergia na prach, keďže vieme, že s tým javiskovým sa človek stretával všade,“ vysvetlil Tomáš Michal Babjak.
V národnostno-etnickom vysielaní RTVS sa momentálne nevenuje len spravodajstvu. Postupne mu pribudli aj relácie Občiansky klub, Zvony nad krajinou a Hudobné pozdravy. „Musím priznať, že práve pri Hudobných pozdravoch sa mi rozbúšilo srdce, lebo prihovárať sa našim Rusínom, ale aj nerusínom prostredníctvom rádia v takých prekrásnych životných jubileách, to nie len tak,“ netajil svoje pocity Tomáš Michal Babjak a čo to poodhalil aj zo zákulisia príprav tejto stále populárnej relácie. „Pripravujem si ju sám, teda začína to listami, ktoré si prevezmem a následne ich musím preložiť do rusínskeho jazyka. Niekedy sám sa divím, že je to krásne, že ľudia využívajú túto možnosť pozdravy jubilantom v rusínskom jazyku, ale listy sú písane, žiaľ, viac v slovenskom jazyku, ako napríklad rusínskym dialektom. Mojou prácou preto je texty listov preložiť, upraviť po štylistickej a gramatickej stránke a až potom sa postaviť pred mikrofón a predniesť ich jubilantom a poslucháčom tak, aby človek do toho vložil aj srdce aj dušu,“ podotkol Tomáš Michal Babjak, ktorý pripomenul aj to, že hudobným pozdravom sa v minulosti venovali významní ľudia na rusínskej pôde. Boli to, napríklad, bývalý riaditeľ Ukrajinského národného divadla v Prešove Jaroslav Sisák, po ňom žena, ktorá je v rusínskom jazyku mimoriadne doma, dlhoročná rusínska aktivistka Anna Kuzmiaková. „Skutočne to boli ľudia doma v tomto neskôr kodifikovanom rusínskom jazyku. Nuž verím, že aj moja práca v tomto bude len potešením pre všetkých tých, čo oslavujú svoje krásne životné jubileá.“
Minulý týždeň vo štvrtok sme Tomáša Michala Babjaka s rozhlasovým mikrofónom v ruke stretli v Kapišovej. Spolu s kolegom Dávidom Palaščákom v tejto dedinke v Údolí smrti nakrúcali rozhlasovú reláciu Zvony nad krajinou. Je to relácia v národnostno-etnickom vysielaní RTVS, ktorá sa vysiela od roku 2016. „Relácia sa pripravuje v rusínskej redakcii, teda navštevujú sa rusínske obce, v ktorej predstavujeme rusínske lokality a život v nich. Vysiela sa zatiaľ dvakrát v mesiaci z okresu Svidník bola doteraz predstavená rusínska obec Miroľa. Kapišová je teda druhá rusínska obec z okresu Svidník, kde sme zavítali s našim rozhlasovým mikrofónom, aby sme poslucháčom Rádia Regina, okruh Patria predstavili obec, ktorá aj keď si prešla neľahkou etapou života najmä v čase druhej svetovej vojne, život tu plynie pokojne ako v každej rusínskej dedine,“ ozrejmil nahrávanie v Kapišovej Tomáš Michal Babjak. Reláciu Zvony nad krajinou v rusínskom jazyku o obci Kapišová, v ktorej okrem rozhovoru so starostom Pavlom Fekom prinesú napríklad aj rozhovor s majiteľkou Svadobného centra Danka Danou Kurilcovou a ďalšími zaujímavými obyvateľmi Kapišovej, si môžete v Rádiu Patria vypočuť v stredu 15. marca od 19. hodiny.
(pn)
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
28.04.2025
Pred 75. rokmi sa uskutočnil Prešovský sobor
Michal Pavlišinovič
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku si v pondelok pripomína 75. výročie od uskutočnenie Akcie P. 28. apríl 1950 – smutný dátum v živote tejto cirkvi, kedy sa v sále Čierneho orla v Prešove pod taktovkou komunistickej stran…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Mudrota ujka Vasyľa:
-Kiď sja ti podarylo ocyganyty čolovika, to ne značyť, že vin durak, ale to značyť, že tobi dovirjuvav vecej, jak jes soj zaslužyv...!

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať