Topoľa. Gréckokatolícky chrám sv. Michala Archanjela z 2. pol. 17. storočia

 

Ostrožnické zlomky. Takmer zabudnuté dedičstvo 

 

V roku 2013 pri príležitosti 210. výročia od narodenia Alexandra Duchnoviča bola v predsieni dreveného chrámu sv. Michala Archanjela v Topoli - „babinci“ nainštalovaná stála expozícia o Alexandrovi Duchnovičovi – rodákovi z Topole, gréckokatolíckom kňazovi a významnom predstaviteľovi Rusínov, známemu aj vo svete. Okrem informácií o Alexandrovi Duchnovičovi, histórii tunajšej farnosti a Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, sa z expozície dozviete aj mnoho doteraz nepublikovaných zaujímavostí, napríklad o legende prenášania tunajšieho dreveného chrámu, o vzácnej ikone, ktorú chcela kúpiť grófka Františka Andrassyová, o mieste skade pochádza cirkevný rod Duchnovičovcov, ktorá významná Rusínka sa narodila v tom istom dome ako Alexander Duchnovič, ktorú Duchnovičovu knihu najviac čítali generácie Rusínov, kde zriadil Duchnovič prvú verejnú knižnicu pre Rusínov, ktorý československý premiér mal mať patronát nad výstavbou prvého pomníka v jeho rodnej obci, kde je vlastne Duchnovič pochovaný a mnohé ďalšie. Pôvodné liturgické predmety a knihy, ktoré sú súčasťou expozície, boli do chrámu vrátené z Múzea rusínskej kultúry v Prešove. 

 

Expozícia je trojjazyčná – v slovenskom, anglickom a rusínskom jazyku. Jej zhotovenie bolo podporené z rezervy predsedu vlády SR v rámci programu „Náš vidiek“, z rozpočtu obce Topoľa a prostriedkov o. z. Duchnovičova Topoľa. Autorom expozície je Ing. Miroslav Buraľ, regionálny historik a tiež rodák z Topole. So súhlasom Gréckokatolíckeho arcibiskupstva v Prešove bude expozícia umiestnená v drevenom chráme na obdobie 10 rokov. Opravu dvoch vzácnych liturgických kníh (Evanjeliár a Apoštolár) zabezpečila organizácia Karpatské drevené cerkvi, n. o.

 

Vďaka grantu z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v rámci projektu "Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon" bola v roku 2015 uskutočnená obnova strechy a zrubu chrámu.

 

Ostrožnické zlomky. Takmer zabudnuté dedičstvo 

Sú najstarším cyrilským rukopisom z prelomu 11. a 12. storočia, ktorý bol nájdený na území Slovenska. Napriek tomu široká verejnosť o týchto dvoch pergamenových listoch nevie takmer nič. Zmienka o nich chýba dokonca vo väčšine knižných publikácií, ktoré boli vydané v posledných rokoch, aj z príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. 

 

Pergamenové listy sa v súčasnosti nachádzajú v Literárnom archíve Památníku národního písemníctvi v Prahe, pričom sú zaradené medzi stratené a neprístupné rukopisy. Ostrožnicu, kde bol rukopis nájdený, dnes už na mape nenájdete. V roku 1980 bola vysídlená a neskôr zrovnaná so zemou z dôvodu výstavby vodárenskej nádrže Starina. Ešte predtým, v roku 1927 Ostružnicu navštívil ukrajinský literárny historik Ivan Paňkevič (*1887 Ceperiv, Ukrajina - †1958 Praha). V gréckokatolíckom chráme sv. Bohorodičky našiel vzácne ručne písané Evanjelium z roku 1492, zabalené v dvoch pergamenových listoch. Listy známe ako tzv. "Ostrožnické zlomky" sú torzom liturgickej mineje podľa rukopisu datované do 11.-12. storočia. 

 

Touto cestou chceme poďakovať Ing. Miroslavovi Buraľovi za neúnavné pátranie po tomto vzácnom rukopise, ďalej pánovi docentovi Mgr. Ľuborovi Matejkovi, PhD., vedúcemu Katedry ruského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, za neoceniteľné informácie a publikovanie poznatkov na odbornej pôde, Literárnemu archívu Památníku národního písemníctví v Prahe za sprístupnenie originálu rukopisu, Mgr. Art. Štefanovi Kockovi za odbornú realizáciu reprodukcie originálu zlomkov, rovnako p. Ladislavovi Ladomirjakovi, predsedovi Spoločenstva obcí mikroregiónu Uličskej doliny za aktívny prístup pri hľadaní možností odprezentovať zlomky opäť v našom regióne. Vznik reprodukcie originálu tohto vzácneho rukopisu bol podporený z dotácie na základe uznesenia Vlády SR č. 568/2014. Je súčasťou expozície Alexandra Duchnoviča umiestnenej v drevenom gréckokatolíckom chráme sv. Michala Archanjela v Topoli.

 

Zdroj: https://www.facebook.com/kdcsnina