Topoľania ikonu nepredali, drevenú cerkov nerozobrali

Na Veľkonočnú nedeľu si mohli diváci STV na Dvojke pozrieť veľmi zaujímavý dokumentárny film o grófskom rode Andrássyovcov z Krásnej Hôrky. Aktivity a majetky tohto rodu v minulosti ďaleko presahovali oblasť Gemera, kde sídlili, i do iných častí vtedajšieho Uhorska. Čiastočne siahali i do dnešného okresu Snina, predovšetkým do obce Topoľa, kde mali vo vlastníctve rozsiahle pozemky a zároveň boli fundátormi dodnes stojacej drevenej cerkvi Sv. Michala archanjela z polovice 17. storočia. Práve v súvislosti s touto rodinou a drevenou cerkvou sa mi pri spracovaní histórie tunajšej grécko-katolíckej parafíe podarilo zaznamenať rozprávanie viacerých starších obyvateľov o tom, ako grófka Kiralyjka chcela kúpiť ikonu Posledný súd z drevenej cerkvi. Podľa tohto rozprávania grófka Kiralyjka (ide buď o Františku Andrássyovú - manželku Júliusa IV. Andrássyho, alebo Františku Andrássyovú - manželku Dionýza Andrássyho) chcela od obyvateľov obce Topoľa kúpiť ikonu Posledný súd.

Pri jej možnom predaji sa však vyskytol problém v tom, že ikona Posledný súd mala veľké rozmery (207x234 cm), preto sa nedala vybrať von cez vchodové dvere. Grófka im sľúbila, že ak rozoberú drevenú cerkov a predajú jej túto ikonu, tak im dá postaviť novú murovanú cerkov. Po dlhých dohadoch sa nakoniec dedinčania rozhodli ikonu grófke nepredať. Týmto gestom vlastne zachránili drevenú cerkov, ktorá je dnes najstaršou v regióne Sniny. Z uvedeného rozprávania zároveň vyplýva, že grófka Františka Andrássyová musela v 19. storočí navštíviť obec Topoľa, kde mali Adrássyovci postavenú letnú kuriu, ktorá bola zbúraná v roku 1990 a zároveň bola dobrou znaľkyňou umenia, ak chcela predmetnú ikonu získať do vlastníctva.

Ikona Posledný súd bola najcennejšou ikonou v drevenej cerkvi v Topoli. Podľa odborníkov bola namaľovaná priamo na mieste v Topoli v čase jej výstavby v polovici 17. storočia miestnym ľudovým ikonopiscom. Zvláštnosťou bolo to, že bola namaľovaná na ľanovom plátne a nie na dreve. V 60. rokoch 20. storočia ikonu získalo múzeum vo Svidníku, ktoré na jej miesto do cerkvi dalo vyhotoviť veľmi nevhodný moderný obraz kľačiaceho Ježiša. Ikonu z cerkvi vybrali tak, že ju rozrezali na dve polovice a po jej vynesení opäť zošili. V súčasnosti je vystavená vo Svidníku v Galérii Dezidera Millyho. Gréckokatolícky farský úrad v Topoli už niekoľko rokov vedie súdny spor so Svidníckym múzeom o navrátenie tejto vzácnej ikony na jej pôvodné miesto. Takáto cenná ikona, ktorá je navyše opradená nezvyčajným príbehom, si určite zaslúži byť znova umiestnená tam, kde pôvodne vznikla.

Ing. Miroslav Buraľ