TRI PODOBY MLADÉHO A ÚSPEŠNÉHO MUŽA

TRI PODOBY MLADÉHO A ÚSPEŠNÉHO MUŽA

Pestrý život činorodého „činoherca"

 

Tvár známa zo spravodajstva televízie JOJ, prinášajúca čerstvé informácie zo svidníckeho regiónu, Michal Iľkanin je v Habure ako „doma". Zamiloval si ju nielen kvôli „krásnej prírode", ale najmä vďaka „skvelým ľuďom, ktorí v nej žijú". I preto už druhým rokom neodmietol zhostiť sa prvý júlový víkend úlohy moderátora obecných slávností organizovaných Nadáciou drevený kostolík Habura i keď vedela, že mu to jeho rodní Svidníčania budú ešte dlho zazlievať. V mieste pod Duklou totiž počas rovnakého víkendu prebiehali oslavy jeho 660. výročia prvej písomnej zmienky. V Habure však splnil trojúlohu - moderoval, recitoval hovorené slovo v predstavení „Búrka" študentov Súkromného konzervatória Dezidera Kardoša z Prešova a bol organizátorom pokračovania Noci hrdinov. Počas nášho milého stretnutia a rozhovoru sme sa dozvede

 

li, že pre Michala Iľkanina je plnenie niekoľkých úloh naraz výzvou. „Rád prijímam nové výzvy, poznávam nové veci,"odpovedá na našu prvú otázku, ako sa dostal k „multi využitiu" počas haburských osláv a pokračuje: „Život je predsa taký pestrý, ako si ho „vymaľujeme". A tieto projekty sú o nás, o ľuďoch a sú dôkazom toho, čo je v nás." Prečo ste sa rozhodli zopakovať v Habure podujatie Noc hrdinov?

 

Noc hrdinov sa primárne koná pod Duklou. Je to podujatie, ktorým chceme poďakovať všetkým, ktorí oslobodili našu vlasť v II. svetovej vojne, a to práve takým spôsobom, že vymeníme jednu noc z pohodlia svojej postele za noc pod holým nebom. Aj keď od konca Druhej svetovej vojny ubehlo už dlhých 70 rokov. Mali by sme na to pamätať a nezabúdať na najväčšiu tragédiu našich dejín. Takýmto nenásilným spôsobom si chceme pripomínať, poznávať a učiť sa našu históriu.

 

Okrem neho ste tu mali na starosti i moderovanie a účinkovali ste i v jednom vystúpení. Aj vo vašom bežnom pracovnom živote „sedíte na troch stoličkách". Mnoho ľudí vás však pozná najmä ako tvár spravodajstva televízie JOJ. Čo teda robíte, keď netočíte „na svidníc-ku"?

 

Okrem TV JOJ pracujem ako herec činohry v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove. Je to krásne rozmanité povolanie. Človek sa tam nikdy nenudí. Sme super kolektív a viem, že to cítia aj diváci. Okrem toho sa podieľam na výrobe Rusínskeho magazínu. Som Rusín a nehanbím sa zato. Práve naopak, som na to hrdý.

 

A ešte i moderujete kultúrne podujatia. Ako to všetko stíhate?

 

Vždy som chcel byť pánom svojho času (hovorí s úsmevom - pozn. red.). Nevravím, že dnes ním som, ale usilujem sa zariadiť si veci tak, aby som stihol všetko, čo som si naplánoval.

 

Ktoré zo svojich povolaní máte najradšej? Prečo?

 

Jednoznačne „pobyt" na doskách, ktoré znamenajú svet. Divadlo milujem. Prináša mi mnoho radosti. Nie je jednotvárne a človeku dáva možnosť tvoriť.

 

Vy ale nie ste vyštudovaný herec, alebo sa mýlim? Ako ste sa dostali na javisko?

 

Správne, vyštudoval som politológiu. Školu herectva mi dali až moji kolegovia, za čo im veľmi ďakujem. V živote zohrá častokrát úlohu aj náhoda a v mojom prípade to bolo doslova. S mojím hereckým dvojčaťom Vladom Čemom sme sa do

 

stali do divadla tak, že sme si išli kúpiť lístky na predstavenie. Tam si nás všimol umelecký šéf činohry a po dlhšom rozhovore sa nás opýtal, či by sme nechceli prísť na konkurz, veď za to nič nedáme. Nikdy predtým sme nemali skúsenosti s herectvom. Boli sme folkloristi, ktorí tancovali a spievali v súboroch. Lenže, pokušenie ísť na konkurz bolo obrovské. Napokon sme tam šli a čoskoro začneme už ôsmu sezónu (smiech).

 

Hrali ste už úlohu, ktorá vám bola „šitá na mieru"?

 

Áno. Po mojom už nebohom skvelom hereckom kolegovi Sergejovi Hudákovi som zdedil postavu Nenada v inscenácii Počuješ, mama... Vždy sa veľmi teším na toto predstavenie. Taktiež mám veľmi rád inscenáciu Vassa od Maxima Gorkého, ktorú režíroval Sveťo Sprušanský. Je to pre mňa fyzicky ale i psychicky náročné predstavenie.

 

Ktoré hry vám prinášajú najviac radosti?

 

Všetky, ktoré prinášajú potešenie divákovi, tešia rovnako aj mňa. V našom repertoári je ich dosť. Rád by som k nám preto pozval i vašich čitateľov. Určite si niečo zaujímavé vyberú.

 

Ďakujeme za pozvanie i za rozhovor a prajeme veľa úspechov vo vašom činorodom živote. Našim čitateľom len pripomenieme, že ak sa rozhodli prijať Michalovo pozvanie do divadla, môžu tak urobiť až v septembri, keďže i Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove má počas leta, rovnako ako všetky divadelné stánky, prestávku.

 

Jana Ďurašková

Foto: facebook