Tri studničky

Bol január, vládla pochmúrna zima. Brodila som sa s pár nadšencami do kopca smerom k Trom studničkám v Runine. Zvedavosť ma hnala dopredu, nechávala som ostatných za sebou. Chodník k miestu bol už kýmsi vyšliapaný a stáčal sa do lesa. Pred nim stál drevený kríž a informačný panel, na ktorom bolo uvedené, že v tejto lokalite sa údajne v roku 1927 deväťročnému Jurkovi Regulovi pri pasení kráv zjavila Presvätá Bohorodička. Jeho rozprávaniu nikto neveril, len miestny učiteľ pán Popovič, ktorý so svojimi žiakmi začal toto miesto navštevovať. Chlapec prestal o udalosti rozprávať po nejasnom stretnutí so ženou z Veľkého Berezného z vtedajšej Podkarpatskej Rusi. Udalosť zjavenia sa napriek tomu veľmi rýchlo šírila po okolí a na miesto prichádzali početné procesie. Pútnici si naberali vodu z troch studničiek veriac, že má liečivé účinky. Po druhej svetovej vojne toto miesto upadlo do zabudnutia, ale stále bolo obľúbenou zastávkou pri potulkách prírodou. Až po roku 1990 zásluhou pravoslávnych veriacich v Runine a z iniciatívy kňaza Mikuláša Rusiča miestu prinavrátili pôvodný význam.

Po týchto poznatkoch som ešte netrpezlivejšie kráčala lesom a natrafila na okúzľujúce tri čisté pramene, vyvierajúce spod hory a prvú ikonu Bohorodičky upevnenú na strome. Maj strovsky ju skrášľovala námraza a sneh. Za ňou už nasledovali ďalšie ikony, ktoré v belosti snehu a majestátnych stromov úplne pohltili naše mysle a tlačili na povrch ukrytú citlivosť. Zapálili sme sviečky a akosi prirodzene v tichosti sa pomodlili. Zrazu som zbadala, že jeden z prítomných si sadol na zasneženú lavicu pri breze a oči mu zvlhli. Neskôr som sa dozvedela, že práve vtedy skrsla v ňom myšlienka, keďže je stolár, postaviť na tomto mieste kaplnku. Je úžasné, keď sa predsavzatia plnia. Miroslavovi Kapráľovi sa to podarilo. Vďaka jeho veľkému nadšeniu, pomoci sponzorov, priateľov, starostu obce Mariána Regulu, duchovného správcu Borisa Hrustiča a, ako sám vraví, hlavne vďaka pomoci a blahodati Bohorodičky. Výsledkom snaženia bolo vysvätenie kaplnky Bohorodičky pri troch studničkách a posvätenie prameňov 22. septembra za účasti vladyku Tichona, šiestich kňazov humensko-sninského arcidekanátu, veľkého počtu veriacich a krásneho počasia. Znova som z boku pokorne pozorovala túto slávnostnú a dojímavú chvíľu plnú ľudských túžob a prosieb na tomto magickom mieste. Takéto miesta sú potrebné. Tu si človek v tíšine stromov, v čistote pramenistej vody a belasej nebeskej klenby uvedomí svoju cestu životom a potrebu viery.

A čo sa mi ešte pri spomienkach derie na povrch? Hostina. Hostina, ktorú pripravili runinské ženy pre prítomných. „Každá si zobrala na starosť nejaké jedlo. Ja som upiekla štyri druhy koláčov“, povedala tetka, ktorá nás obsluhovala pred obecným úradom. Tak trochu som jej v dobrom závidela tu runinskú súdržnosť a veľkú zodpovednosť za podujatie, ktoré sa skutočne vydarilo.

Daniela Kapráľová