Turistický boom v Poloninách? Pozrite sa, akých 13 projektov dostane milióny

Väčšina žiadostí skončila pod čiarou.

POLONINY. Najodľahlejšie, s najväčšími problémami s infraštruktúrou či kanalizáciou.

Také sú podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) oblasti dvoch národných parkov Muránska planina a Poloniny.

Z Plánu obnovy a odolnosti do nich pritečie vyše 17 miliónov eur, z toho do Polonín takmer 8,7 milióna.

O úspešných „zelených“ projektoch podporených z Plánu obnovy informoval Budaj na tlačovej besede začiatkom týždňa.

Projekty posúvajú oba parky od ťažby dreva smerom k službám, sú v súlade s klimatickými a environmentálnymi cieľmi a nadväzujú na reformu národných parkov schválenú vlani v decembri.

„Je to začiatok dôležitej zmeny,“ povedala generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy Lívia Vašáková.

Podali tridsať projektov
Štátny tajomník rezortu životného prostredia Michal Kiča zdôraznil, že zelenú dostali projekty na podporu mäkkého a prírode blízkeho turizmu.

Dôležitým kritériom úspešnosti bolo vytvorenie pracovných príležitostí.

V Národnom parku Poloniny podporu získalo 13 projektov v celkovej hodnote 8,696 milióna eur.

Pod čiarou v zásobníku skončilo 17 projektov za 13,175 milióna eur.

Podporu budú hľadať zo štrukturálnych fondov Európskej únie alebo zo zdrojov Environmentálneho fondu.

Počas realizácie poloninských projektov vznikne 46 pracovných miest, po ich ukončení ďalších 23.

„Som rád, že jedným z podporených projektov je aj kvalitatívne zlepšenie existujúcich produktov turizmu v rámci astronomického observatória. Park je jedným z najtmavších miest, kde môžete v noci pozorovať hviezdy možno tak ako nikde inde v Európe,“ povedal Kiča.

V observatóriu na Kolonickom sedle by sa mali postaviť dva nové pozorovacie pavilóny.

Región sa podľa štátneho tajomníka Kiču zdigitalizuje, vytvoria sa interaktívne mapy či virtuálne prehliadky.

Program na dve hodiny
Podporu získalo zriadenie ekologicko-edukačných centier v Novej Sedlici a v Topoli.

V najvýchodnejšej obci pre turistov a návštevníkov pripravia dvojhodinový program plný informácií, vzdelávania a zážitkov.

V lokalite Domčeka deduška Večerníčka na oboch stranách potoka vznikne náučný chodník, cez lávku sa návštevníci dostanú do kultúrneho domu, kde budú edukačné aktivity pokračovať premietaním filmov a výkladom lektorov.

„Environmentálna výchova je určená všetkým generáciám,“ hovorí starosta Vasiľ Dinič (Smer-SD).

Vzniknúť by malo 17 pracovných miest, lektorské na polročné úväzky počas letnej turistickej sezóny.

Buraľ: Projekty sú veľmi dobré
Správe Národného parku Poloniny prešiel projekt rekonštrukcie terénnej stanice v Ruskom s obnovou tradičných architektonických prvkov.

Návštevnícke centrum Divočina za 3,8 milióna eur skončilo druhé pod čiarou.

„Som rád, že do Polonín prídu investície. Niektoré podporené projekty sú veľmi dobré, pomôžu regiónu a zamestnanosti,“ kvituje riaditeľ Správy Miroslav Buraľ, majúc na mysli napríklad opravu kaštieľa v Stakčíne či vybudovanie environcentra v Novej Sedlici.

Mrzí ho len, že neprešiel projekt Správy a údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja, ktorý plánoval za 1,5 milióna eur dobudovať turistickú infraštruktúru v národnom parku. Skončil prvý pod čiarou.

„Vyriešil by nástupné turistické a cykloturistické body v siedmich obciach. Dúfal som, že prejde,“ dodáva.

Neziskovej organizácii Aevis prešiel projekt Implementácia konceptu prírodného turizmu v Poloninách v hodnote vyše 580-tisíc eur.

Potrvá tri roky. Vzniknú štyri pracovné miesta a tzv. centrum podpory prírodného turizmu pre región Polonín.

„Ide o pozície destinačného manažéra, ktorá nám doposiaľ chýbala, marketingového špecialistu, koordinátora prírodného turizmu a odborníka na cyklistickú a turistickú infraštruktúru. Tento tím bude k dispozícii pre všetkých, ktorí v regióne pôsobia, chceme pokračovať v aktivitách, ktoré sme doposiaľ robili s rôznymi partnermi a nezriedka nám chýbali finančné i ľudské kapacity. Možno sa nám podarí pritiahnuť späť do regiónu šikovných ľudí,“ hovorí projektová manažérka Zuzana Burdová.

V spolupráci so Správou národného parku Poloniny vybuduje Aevis novú turistickú infraštruktúru pre prírodný „divočinový“ turizmus.

„Hovoríme o pozorovateľniach zvierat so sprevádzaním vyškolených lektorov. Budú mimo už existujúcej infraštruktúry, mimo turistických chodníkov. Spoločne sme vytypovali lokality, ktoré prichádzajú do úvahy,“ spresňuje.

Stakčín je centrum
Špecifikom národnostne zmiešaného kraja je podpora rusínskej kultúry.

V zanedbanej časti kaštieľa v Stakčíne vznikne za takmer 1,83 milióna eur múzeum rusínskej kultúry.

„Budova sa rozpadáva už tridsať rokov,“ hovorí dosluhujúci starosta Miroslav Bober (Smer-SD).

Samospráva sa ju pokúšala opraviť z cudzích zdrojov už v roku 2014, úspešná však nebola. Nepochodila ani pri získaní peňazí z nórskych fondov.

„Stakčín je najväčšia rusínska obec na Slovensku. Sme stredisková obec a máme štvrtý najväčší kataster, keďže nám pripadli katastre všetkých siedmich vysťahovaných obcí. Cez Stakčín cestujú obyvatelia Uličskej a Ublianskej doliny,“ vyratúva Bober, prečo by múzeum rusínskej kultúry malo byť práve u nich.

„Oprášenie“ starého projektu podľa neho znamená aj aktualizáciu cien prác a stavebných materiálov.

„Sú reálne. Navyše náš projekt je v štádiu vydaného stavebného povolenia, čo pravdepodobne zavážilo pri jeho schvaľovaní. Vyplatilo sa nám šesť mesiacov tvrdej práce,“ dodáva.

Kino bolo voľakedy najväčšie
V polyfunkčnom objekte by okrem muzeálnej expozície malo byť informačné centrum, rusínska knižnica, galerijné priestory pre putovné výstavy, konferenčná sála a expozícia starej premietacej techniky.

„V budove v 60. rokoch sídlilo kino, najväčšie v celom vtedajšom Humenskom okrese, kým nepostavili kiná v Humennom a v Snine,“ spresňuje Bober.

Už existujúce Obecné múzeum sa dočká rekonštrukcie druhej časti budovy.

Sídliť by v nej mali zabudnuté či zanikajúce remeslá, ktoré by si návštevníci aj priamo vyskúšali.

„Obec má bohatú históriu, v tomto storočí cez ňu prešli štyri vojny, prvá svetová, tzv. malá vojna, druhá svetová a vojna proti banderovcom. Túto históriu by sme ponechali v obecnom múzeu, ostatné artefakty presťahovali do nového. Nie je problém expozične ho naplniť,“ nahlas uvažuje Bober.

Časť expozície by poslúžila na prezentáciu manuálne šikovných a zručných obyvateľov regiónu.

Modrá chyžka prichýli hrnčiarov
Zachovať a zatraktívniť tradičné hrnčiarstvo má za cieľ projekt Modrá chyžka.

Storočnú drevenicu, najstaršiu v Ladomirove, za vyše pol milióna eur oživí detská organizácia Fénix.

„Voľakedy boli domy natreté na modro,“ vysvetľuje Jozef Talarovič názov projektu.

V drevenici bude hrnčiarska dielňa, v ktorej si návštevníci vyskúšajú, ako pripraviť hlinu i výrobky z nej.

Minimúzeum hrnčiarstva bude venované hrnčiarskej rodine Štefana Halamku. Pripomenúť by ho mal hologram.

Vzniknúť by malo jedno pracovné miesto, ktoré obsadí osoba vyškolená v hrnčiarstve.

Bylinková záhrada a chalúpka Ježibaby
Zemplínske Hámre sa presadili projektom Zmierňovanie negatívnych dopadov zmeny klímy v obci Zemplínske Hámre ako vstupnej brány do starých bukových pralesov a vulkánov Východných Karpát.

Projekt za 1,3 milióna obsahuje množstvo aktivít.

„Chceme edukačne propagovať ochranu životného prostredia Vihorlatských vrchov a Polonín, sú úzko prepojené,“ hovorí starosta Ján Kepič (nezávislý).

V športovo-rekreačnom areáli Barnova rika v lesoparku vznikne náučný chodník, relaxačné kóje, stavby z technických konopí, rozprávky, legendy, chalúpka baby Ježibaby, bylinková záhrada, vodozádržné opatrenia umožnia využiť dažďovú vodu napríklad na polievanie ihriska.

„Sme tu v jednej doline. Keď návštevník príde, nerozlišuje, čo je napravo a čo naľavo, potrebuje si vyskladať produkt a zaujímavé aktivity,“ dodáva Kepič na margo toho, že sa do oprávneného územia dostali aj obce Sninského okresu ležiace mimo národného parku.

Peniaze z plánu obnovy musia úspešní žiadatelia využiť do polovice roka 2026.

„Tam naozaj bude snaha makať veľmi rýchlo. Veríme, že všetky projekty budú uskutočnené,“ povedal minister Budaj.

Jana Otriová, redaktorka

zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/23064753/turisticky-boom-v-poloninach-pozrite-sa-akych-13-projektov-dostane-miliony-eur.html