U Bratislavi sja oslavovalo rusyňstvo
Bratislava už po pjatyj raz hostyla na svoji pomery exoticke podujaťa – rusyňsku zabavu. Každyj z vecej jak 350 učastnykoch buď znať abo spoznal što znamenať rusyňskyj temperament. V subotu 17. apriľa 2010 sja v Domi kultury - Zerkadlovyj haj uskutočnyla zabava, kotra ša nesla v duchu jubileji – 5. zabava organizaciji molody.Rusyny, 15. vyročie kodifikaciji rusyňskoho jazyka a 20. vyroče od vznyku Rusyňskoj obrody na Sloveňsku (ROS). Takoj na počatku zabavy vystupyl FS Lipa
z prekrasnyma pasmami spiviv i taňciv. Moderatory večera Ľudka Sekerakova (zarivno holovna organizatorka) i Andrij Zeher privytali hostiv a otvorili už tradične podujaťa bratislavskych Rusynoch a jich pryjateliv. Vzacny hoste – Lemkove - prišli z Poľska až Wroclavy.
Z pryhovorami vystupili doc. MUDr. Michal Šteňo, CSc, Ing. arch. Milan Andráš, PhD. i predseda organizaciji molody.Rusyny Ing. Peter Štefaňák. Krim tradičnych slov sme čuli vyzdvihnuťa rusyňskoho jazyka i prezentovaňa peršoj publikaciji z dielňi molodych.Rusynoch spid avtorskoho pera Silviji Lysinovoj. I keď sja vekšyna ľudy pryšla bavyti, minutom tycha byla uctena pamjatka žertv poľskoho leteckoho neščešča.
Prekrasnu ideu utrimovaňa svojo kultury vkazali molody.Rusyny ďalšym velykym krokom – pid vedžiňom Petra Štefaňaka i Boženy Zahorcovoj - nacvičyli svoju peršu tanečnu choreografiu „Ej, svaška, ja svaška...“. Burlivyj potlesk a vyžadanyj tanečnyj prydavok ocinyl entuziasmus molodych ľudy, kotry sja formujuť do novoho folklornoho ansambľu.
Calyj večer hrala do taňca sninska kapela FLAM , kotra prestavky vypovnyla - jak inakše – spivom kolo harmoniji. Zerkadlovyj haj sja zas trjas pid naporom rusyňskoj špivanky a masivnoj spolupatričnosty pooblapjanych ľudy na parketi. Kiby takyj micnyj moment trymal vičnisť, kiby sme furt mali k sobi blizko tak, jak v totu mynutu. Nejedno serdce zaplesalo pri pohľadi na takyj silnyj emocijami nabytyj čas.
Tancom, čapašovyma prvkami, uveli chlopci - organizatorei tombolu, kotra potišyla 15-och vyhercoch prekrasnyma cenami – pobyt v kupeľoch, cena PC Revue, cena vizažistky, obrazy, ovocny košy, CD, knyžky.... O tym, že soj organizacija dala zaležaty na prezentovaňu rusyňskoho jazyka a literatury svedčyli i ceny darovany ROS a infoRusynom – hodnotny knyžky a predplatne časopysu infoRusyn. Každyj vyherca byl zaroveň obdarovanyj perom i zapisnykom molody.Rusyny.
Z pryhovorami vystupili doc. MUDr. Michal Šteňo, CSc, Ing. arch. Milan Andráš, PhD. i predseda organizaciji molody.Rusyny Ing. Peter Štefaňák. Krim tradičnych slov sme čuli vyzdvihnuťa rusyňskoho jazyka i prezentovaňa peršoj publikaciji z dielňi molodych.Rusynoch spid avtorskoho pera Silviji Lysinovoj. I keď sja vekšyna ľudy pryšla bavyti, minutom tycha byla uctena pamjatka žertv poľskoho leteckoho neščešča.
Prekrasnu ideu utrimovaňa svojo kultury vkazali molody.Rusyny ďalšym velykym krokom – pid vedžiňom Petra Štefaňaka i Boženy Zahorcovoj - nacvičyli svoju peršu tanečnu choreografiu „Ej, svaška, ja svaška...“. Burlivyj potlesk a vyžadanyj tanečnyj prydavok ocinyl entuziasmus molodych ľudy, kotry sja formujuť do novoho folklornoho ansambľu.
Calyj večer hrala do taňca sninska kapela FLAM , kotra prestavky vypovnyla - jak inakše – spivom kolo harmoniji. Zerkadlovyj haj sja zas trjas pid naporom rusyňskoj špivanky a masivnoj spolupatričnosty pooblapjanych ľudy na parketi. Kiby takyj micnyj moment trymal vičnisť, kiby sme furt mali k sobi blizko tak, jak v totu mynutu. Nejedno serdce zaplesalo pri pohľadi na takyj silnyj emocijami nabytyj čas.
Tancom, čapašovyma prvkami, uveli chlopci - organizatorei tombolu, kotra potišyla 15-och vyhercoch prekrasnyma cenami – pobyt v kupeľoch, cena PC Revue, cena vizažistky, obrazy, ovocny košy, CD, knyžky.... O tym, že soj organizacija dala zaležaty na prezentovaňu rusyňskoho jazyka a literatury svedčyli i ceny darovany ROS a infoRusynom – hodnotny knyžky a predplatne časopysu infoRusyn. Každyj vyherca byl zaroveň obdarovanyj perom i zapisnykom molody.Rusyny.
Enormnyj zajem o podujaťa, kotre molody.Rusyny organizujut ša vkazal takoj po tyždňu od prodaja lystkoch, keď byla zabava kompletňi vyprodana.
Už teraz ša tišyme na ďalšu prekrasnu akciju, ktoru nam svojom učasťom sprijemnyte Vy všytky – našy priaznivci.
Išti raz ďakujeme aj šytkym sponzorom: Kúpele Vyšné Ružbachy, Galeria Andreja Smoláka, nezávislej vizážistke Mary Kay - Ing. Jozefe Hruškovej, spoločnosti Digital Vision, M.V.O. audit, ROS, časopisu infoRusin, ZIRS, Food and Decor, FS Barvinok, obci Habura i členky SND Gabriela Dzúriková.
-šp-
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Chlopska košuľa na holi žeňi - viťaznyj prapor na dobyti pevnosti...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať