Ubľa oslávila 670 rokov svojej histórie

V regióne horného Zemplína v južnej časti Bukovských vrchov a horského chrbta  Nastas  v dolnej časti Ubľanka v nadmorskej výške 210 m n.m.  leží Ubľa po dhé stáročia pomenovaná ako  Oblya,  Vblya,  Ublya,  Ugar a od roku 1945 Ubľa.

V starom slovanskom jazyku existuje slovo "ubel",  ktoré znamená biely, ale taktiež to môže byť odvodené od slova  "oblý",  okrúhlý.  Prečo pravé Ubľa? No v dejinách na túto otázku nenájdeme pravú odpoveď a teda držme sa ľudovej povesti, ktorá je odovzdáva ústne z pokolenia na pokolenie podľa, ktorej Ubľa je pomenovaná podlá pastiera oviec, ktorý sa volal Ubeľ a ľudia k nemu chodili po mlieko a syr.  Možno je to pravda, možno to bolo naozaj tak, to sa už nikdy nedozvieme, ale z historických prameňov vieme, že prvá zmienka o Ubli sa nachádza v donácii kráľa Ľudovíta Veľkého zo 7. januára 1343, kde sa uvádza,  že Viliamovi Drugethovi pripadli všetky hrady kaštiele, mestá mestečka a obce ktoré boli zhabané Petrovi Pečeňovi a medzi nimi bola aj Ubľa.  Predpokladá sa, že obec založili valasi, ktorí pochádzali z historického úzernia Sedmihradska, súčasného Rumunska  a  v 9. a 10 storočí sa živili sťahovavým spôsobom života a to chovaním dobytka a oviec. Prvá Ubľa bola na hore Osoj. V 15. a 16 storočí sa valasi postupne preorientovali na roľníctvo. Dôvodom bol nedostatok pastvín pre čriedy oviec.

Na sklonku 17. storočia bola Ubľa najväčšou obcou v okolí s 943 obyvateľmi. V obci bol mlyn, bola rozšírená výroba poľnohospodárskeho náradia, dreveného kuchynského riadu, tkanie plátna, pálenie dreveného uhlia, chov dobytka a práce v lese.  No aj napriek tomu, že v uvedenom období  bola Ubľa najväčšou obcou v okolí a žili v nej pracovití obyvatelia, predsa ten život v nej bol ťažký. Klimatické podmienky, neúrodná pôda. neustále zmeny feudálnych vlastníkov obce spôsobovali to, že Ubľania  si hľadali  obživu na Dolnej zemi pri príležitostných prácach počas žatvy, alebo neskôr odchádzali za prácou do Kanady a Ameriky, aby mohli uživiť svoje rodiny. Roky a stáročia ubiehali, a tak ako ubiehali všetky doležíte zmeny v krajine či už v Rakúsko-Uhorskej monarchii alebo Československej republike, tak sa menil aj život Ubľanov a život v obci.

Prvá a druhá svetová vojna hlboko zasiahla do života Ubľanov. Po prvej svetovej vojne prišla hospodárska kríza a tá so sebou priniesla nezamestnanosť a tak nádej na lepší život, a radosť, že vojna sa skončila bola krátka a Ubľania aj naďalej trpeli biedou a nedostatkom. Ale Ubľania sa nikdy nevzdávali, mnoho z nich odišlo na front počas druhej svetovej vojny ako dobrovoľníci, s túžbou po mieri a lepšom živote. Ich mená a fotografie sú zvečnené pre ďalšie generácie v knižnej dvojjazyčnej monografii pod názvom Ubľa v zrkadle stáročí.

V Ubli v čase druhej svetovej vojny žilo taktiež 25 židovských rodín, ktorých priamo na veľkonočnú nedeľu deportovali do koncentračných táborov, a z ktorých sa po vojne z 25 rodín vrátili iba štyria občania. Obdobie prvej a druhej svetovej vojny bolo pre Ubľanov jedným z najťažších období v ich živote. Biedu a hlad sprevádzali choroby, ale Ubľania v mlčanlivej trpezlivosti sledovali pohyb frontu a verili, že čoskoro bude obec oslobodená, čo sa aj 26. októbra 1944 stalo skutočnosťou. Obec bola slobodná, život v nej sa pomaly vracal do starých koľají, bolo potrebné zabezpečiť pre Ubľanov základné životné potreby, opraviť vojnou spustošené obydlia a verejné budovy a práve tu začína zohrávať dôležitú úlohu Miestny národný výbor s predsedom, tajomníkom a poslancami, ktorí zabezpečovali nielen poriadok v obci, ale aj ďalší rozvoj obce a to v oblasti rozvoja poľnohospodárstva, školstva, kultúry a samozrejme poskytovania služieb a zdravotnej starostlivosti. Obec rástla, menila sa až do dnešnej podoby a na tom majú zásluhu všetky generácie Ubľanov od prvého osídlenia až po súčasnosť.

Možno, že si niekto povie, čo to je 670 rokov?  Veď planéta Zem existuje niekoľko miliónov rokov, ale pre Ubľanov je to významný medzník ich vlastnej histórie, zrodu, premien, udržania kultúry a tradícii, ktoré nám zanechali naši predkovia a našou povinnosťou je zachovať ich pre ďalšie generácie.

V dňoch 10. a 11. augusta sa v Ubli pri príležitosti 670 výročia prvej písomnej zmienky konali slávnosti spojené so slávnostným zasadnutím obecného zastupiteľstva v zrekonštruovanom kultúrnom dome, na ktorom boli slávnostne odovzdané pamätné plakety. Keď poslanci obecného zastupiteľstva a starostka obce Mgr. Nadežda Sirková prechádzali dom za domom, rodinu za rodinou skonštatovali, že každý jeden obyvateľ obce si zaslúži udelenie pamätnej plakety, pretože každý sa počas svojho života snaží zveľaďovať obec tak, aby život v nej bol,  čo najkrajší, čo najspokojnejší a čo najhodnotnejší.

Avšak sú občania obce. ktorí sa po celý život aktívne podieľali na výstavbe. zveľaďovaní  obce a poskytovaní služieb obyvateľom obce. Reprezentovali obec na domácich ale aj zahraničných podujatiach. Na základe týchto skutočností obecné zastupiteľstvo schválilo udelenie pamätných plakiet podľa týchto katégorii: 1. Významné osobnosti, ktoré významnou mierou prispeli k rozvoju obce,  2. Tajomníci a predsedovia Miestneho národného výboru v Ubli a poslanci obecného zastupiteľstva od roku 1989.  3. Pedagógovia, školstvo, vzdelávanie a veda.  4. Zdravotníctvo a poskytovanie zdravotnej starostlivosti  5. Rodáci, ktorí obec reprezentujú nielen na domácej pôde, ale aj v zahraničí, 6. Poľnohospodárstvo ako jedno z hlavných odvetví živobytia v obci. 7. Podnikatelia a živnostníci poskytujúci pracú a služby občanom obce. 8. Kultúra, ochrana tradícii, zvykov a odkazu predkov. 9. Ubľanská pekáreň, Ubľanská gombikáreň, ako jedinečné výrobné odvetvie v Slovenskej republike. 10. Dobrovoľnícké organizácie a občianske združenia v obci Ubľa. 11. Sponzori obce. Na základe uvedených kategórii bolo starostkou obce odovzdaných 135 pamätných plakiet.

Po ukončení slávnostného zasadnutia obecného zastupiteľstva nasledoval kultúrny program, kde vystúpil mužský spevácky zbor Rusinija z Humenného, rocková kapela Massriot so spevákom Robom Šimkom a augustová sobota bola ukončená tanečnou zábavou. Prítomní si zároveň v zrekonštruovanom kultúrnom dome v Ubli mohli pozrieť inštalovanú výstavu obrazov slovenských a zahraničných maliarov. Obrazy zapožičal akademicky maliar Andrej Smolak - Galéria Andrej Smolák.

V nedeľu 11. augusta oslavy obce pokračovali 23. ročníkom kultúrnych slávností venovaných starým ubľanským rodom, ich potomkom až po dnešnú generáciu. Celý program bol venovaný Ubľanom ich predkom, ich tradíciám a zvykom. Na scéne vystúpilo 320 účinkujúcich a celý program prebiehal od 14.00 do 23.00 hod., kde bol ukončený slávnostným ohňostrojom a prianím obci Ubľa prežiť ďalších najmenej 670 rokov v pokoji, blahobyte a spokojnosti.

Po prvýkrát na Slovensku a v Ubli vystúpili štyri súbory z Odesy, Bilgorodu, Dnistrovska z Ukrajiny a to Veselka, Veseli molodičky, Mažoriki, Lileja, z Užhorodu Biserky, Šarišan z Prešova, Drišľak a mnoho ďalších domácich účinkujúcich, za čo im všetkým patri obrovské poďakovanie. Na pódiu so svojimi piesňami vystúpila aj Sofia Fedyna z Lvova, ktorá obci Ubľa popriala všetko najlepšie.

Pre Ubľanov bolo prekvapením, koľko divákov sa zúčastnilo 23. ročníka Kultúrnych slávností v Ubli. Sme presvedčení, že všetkým sa program páčil a sme veľmi radi, že s nami Ubľanmi oslávili pre nás veľmi dôležitý sviatok našej identity.

A čo by sme si my, Ubľania , priali zo všetkého najviac? Aby život v obci bol čo najkrajší, čo najspokojnejší  a minimálne ďalších 670 rokov bez vojen, chorôb a biedy. A aby sme dokázali zachovať  pre ďalšie generácie, ktoré prídu po nás všetky tradície, zvyky, a ubľanské nárečie.

Mgr. Nadežda Sirková, starostka