Účastníci bojov na Dukle spomínajú na udalosti spred 60-tich rokov
Celú cestu 1. československého armádneho zboru v ZSSR z Buzuluku až do Prahy prešiel v rokoch druhej svetovej vojny jeho príslušník Jan Plovajko. Dnes 83-ročný plukovník v zálohe z českého Trutnova bojoval aj v Karpatsko-duklianskej operácii, v rámci ktorej československí vojaci po boku príslušníkov Sovietskej armády začali práve pred 60 rokmi 6. októbra oslobodzovať okupované Československo od fašistov.
Počas spomienkového stretnutia pri Pamätníku československých vojakov na Dukle stál v uniforme veterána pod stromom a cez okuliare sa díval na mohyly aj svojich spolubojovníkov. Slovami "to bylo hrozny, vítr, mokro, pršelo, zima" komentoval podmienky, v ktorých sa vojaci prebíjali ku hranici z poľského pohraničia. V bojoch ho aj ranili, ale zostal na fronte, a až po šiestich rokoch mu črepinu vybrali z oblasti kolena. Zle počuť od bojov na Dukle však už neprestal. Preto aj tvrdí, že 6. októbra 1944 sa mu príjemný pocit z toho, že sa začalo oslobodzovanie miešal s pocitom zlým, pretože "spousta lidi bylo zmrzačeno, zabito". Neodpustil si ani poznámku ku dnešku. Podľa neho boje na Dukle nie sú uznávané. To, za čo sa bojovalo, teda za Československú republiku, "paru lidi pro koryta ji rozbili aniž by dali možnost narodu, aby vo tom rozhodla". On sám trpkosť zažil ešte i v 50. rokoch minulého storočia, keď už ako vojak z povolania dvakrát ušiel pred väzením za vykonštruované obvinenia. Dnes plukovník Václav Přibyl pôsobil priamo v štábe veliteľa 1. čs. armádneho zboru Kratochvíla a potom Ludvíka Svobodu. "Najhoršie a najťažšie chvíle boli práve v tejto lokalite, od poľského mestečka Dukla až tu ku hranici. Potom to už boli boje s menšími stratami, no stále boli vleklé a náročné," zaspomínal si po šesťdesiatich rokoch pred pietnym aktom na Dukle a pri Soche arm. gen. L. Svobodu vo Svidníku nám povedal: "Ludvík Svoboda bol výborný človek, všetci ho nevolali inak, ako "náš táta." Keď sme odchádzali z Buzuluku na front, tak sme na vagóny kriedou napísali So Svobodom za slobodou.“ V stredu bolo na Dukle a vo Svidníku mnoho priamych bojovníkov v KDO. Podľa dostupných informácií ich na Slovensku a v Česku v súčasnosti žije okolo dvoch tisíc. Aj po šesťdesiatich rokoch si zaslúžia našu vďaku, vzdanie úcty za to, že bojovali, aby sme my žili v slobode, čo vo svojom príhovore počas pietneho aktu na Dukle zdôraznil aj prezident Ivan Gašparovič.
Počas spomienkového stretnutia pri Pamätníku československých vojakov na Dukle stál v uniforme veterána pod stromom a cez okuliare sa díval na mohyly aj svojich spolubojovníkov. Slovami "to bylo hrozny, vítr, mokro, pršelo, zima" komentoval podmienky, v ktorých sa vojaci prebíjali ku hranici z poľského pohraničia. V bojoch ho aj ranili, ale zostal na fronte, a až po šiestich rokoch mu črepinu vybrali z oblasti kolena. Zle počuť od bojov na Dukle však už neprestal. Preto aj tvrdí, že 6. októbra 1944 sa mu príjemný pocit z toho, že sa začalo oslobodzovanie miešal s pocitom zlým, pretože "spousta lidi bylo zmrzačeno, zabito". Neodpustil si ani poznámku ku dnešku. Podľa neho boje na Dukle nie sú uznávané. To, za čo sa bojovalo, teda za Československú republiku, "paru lidi pro koryta ji rozbili aniž by dali možnost narodu, aby vo tom rozhodla". On sám trpkosť zažil ešte i v 50. rokoch minulého storočia, keď už ako vojak z povolania dvakrát ušiel pred väzením za vykonštruované obvinenia. Dnes plukovník Václav Přibyl pôsobil priamo v štábe veliteľa 1. čs. armádneho zboru Kratochvíla a potom Ludvíka Svobodu. "Najhoršie a najťažšie chvíle boli práve v tejto lokalite, od poľského mestečka Dukla až tu ku hranici. Potom to už boli boje s menšími stratami, no stále boli vleklé a náročné," zaspomínal si po šesťdesiatich rokoch pred pietnym aktom na Dukle a pri Soche arm. gen. L. Svobodu vo Svidníku nám povedal: "Ludvík Svoboda bol výborný človek, všetci ho nevolali inak, ako "náš táta." Keď sme odchádzali z Buzuluku na front, tak sme na vagóny kriedou napísali So Svobodom za slobodou.“ V stredu bolo na Dukle a vo Svidníku mnoho priamych bojovníkov v KDO. Podľa dostupných informácií ich na Slovensku a v Česku v súčasnosti žije okolo dvoch tisíc. Aj po šesťdesiatich rokoch si zaslúžia našu vďaku, vzdanie úcty za to, že bojovali, aby sme my žili v slobode, čo vo svojom príhovore počas pietneho aktu na Dukle zdôraznil aj prezident Ivan Gašparovič.
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
15.03.2026
Atentát OUN v Užhorodu
Jiří Plachý
V době mezi válkami probíhal na Podkarpatské Rusi mezi zastánci rusínské národní identity a těmi, kteří tvrdili, že zdejší slovanské etnikum je součástí ukrajinského národa boj o národní charakter tohoto regionu.
Překlad text…
13.03.2026
RUMUNSKÉ VÝSKUMY OHĽADOM USÁDZANIA SA VALACHOV V SEVERNÝCH KARPATOCH („IUS VALAHICUM” / "„ВОЛОСКОМ ЗАКОНЪ” / "VALAŠSKÉ PRÁVO")
NICOLAE EDROIU
Skôr ako predstavím historický sled a štádium rumunského výskumu diskutovanej problematiky je nutných niekoľko spresnení terminologického u metodologického charakteru. Čo sa týka doteraz zaužívanej terminológie, konštat…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Včera u labirski korčmi o 18.24h sja po šesťim pivdecu stav Vasyľ vladcom vesmiru. Panuvav až do času, poka sja mu ne mynuly hrošy na upovnomočňiňa...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať