Účastníci bojov na Dukle spomínajú na udalosti spred 60-tich rokov

Celú cestu 1. československého armádneho zboru v ZSSR z Buzuluku až do Prahy prešiel v rokoch druhej svetovej vojny jeho príslušník Jan Plovajko. Dnes 83-ročný plukovník v zálohe z českého Trutnova bojoval aj v Karpatsko-duklianskej operácii, v rámci ktorej československí vojaci po boku príslušníkov Sovietskej armády začali práve pred 60 rokmi 6. októbra oslobodzovať okupované Československo od fašistov.

Počas spomienkového stretnutia pri Pamätníku československých vojakov na Dukle stál v uniforme veterána pod stromom a cez okuliare sa díval na mohyly aj svojich spolubojovníkov. Slovami "to bylo hrozny, vítr, mokro, pršelo, zima" komentoval podmienky, v ktorých sa vojaci prebíjali ku hranici z poľského pohraničia. V bojoch ho aj ranili, ale zostal na fronte, a až po šiestich rokoch mu črepinu vybrali z oblasti kolena. Zle počuť od bojov na Dukle však už neprestal. Preto aj tvrdí, že 6. októbra 1944 sa mu príjemný pocit z toho, že sa začalo oslobodzovanie miešal s pocitom zlým, pretože "spousta lidi bylo zmrzačeno, zabito". Neodpustil si ani poznámku ku dnešku. Podľa neho boje na Dukle nie sú uznávané. To, za čo sa bojovalo, teda za Československú republiku, "paru lidi pro koryta ji rozbili aniž by dali možnost narodu, aby vo tom rozhodla". On sám trpkosť zažil ešte i v 50. rokoch minulého storočia, keď už ako vojak z povolania dvakrát ušiel pred väzením za vykonštruované obvinenia. Dnes plukovník Václav Přibyl pôsobil priamo v štábe veliteľa 1. čs. armádneho zboru Kratochvíla a potom Ludvíka Svobodu. "Najhoršie a najťažšie chvíle boli práve v tejto lokalite, od poľského mestečka Dukla až tu ku hranici. Potom to už boli boje s menšími stratami, no stále boli vleklé a náročné," zaspomínal si po šesťdesiatich rokoch pred pietnym aktom na Dukle a pri Soche arm. gen. L. Svobodu vo Svidníku nám povedal: "Ludvík Svoboda bol výborný človek, všetci ho nevolali inak, ako "náš táta." Keď sme odchádzali z Buzuluku na front, tak sme na vagóny kriedou napísali So Svobodom za slobodou.“ V stredu bolo na Dukle a vo Svidníku mnoho priamych bojovníkov v KDO. Podľa dostupných informácií ich na Slovensku a v Česku v súčasnosti žije okolo dvoch tisíc. Aj po šesťdesiatich rokoch si zaslúžia našu vďaku, vzdanie úcty za to, že bojovali, aby sme my žili v slobode, čo vo svojom príhovore počas pietneho aktu na Dukle zdôraznil aj prezident Ivan Gašparovič.