Uctili si Židov medzi troma hranicami

OSADNÉ. V rámci dní Európskeho kultúrneho dedičstva sa uskutočnilo podujatie na počesť Židov zo sninského okresu ako aj kňazov, ktorí sa vydávaním ich krstných listov snažili zachrániť pred koncentračnými tábormi a smrťou. Organizátormi bolo Ob čianske združenie (OZ) Európska zberateľská spoločnosť, OZ Krypta a obec Osadné.

Nedeľný program (10.9.) sa začal v dopoludňajších hodinách pešou túrou k stĺpu nad Osadným, ktorý v minulosti tvoril trojhraničie vojnového Nemecka, Slovenského štátu a Maďarska. Medzi hranicami žili oddávna ľudia rôznych národností aj konfesií. Popoludnie pokračovalo sériou prednášok: Spojitosť zberateľstva, histórie a turistiky v regióne – Ján Bocan, ktorý vysvetlil, prečo a ako sa to dá spojiť. Kamenní svedkovia nie až tak dávnej minulosti v podaní Jozefa Nováka bola sumárom existujúcich židovských cintorínov v sninskom okrese so zaujímavými príbehmi o ich objavení a udržiavaní. Prot. Peter Soroka hovoril o Pravoslávnej matrike v Osadnom, v ktorej je zapísaných v rokoch 1935, 1937, 1938 a 1942 spolu 60 Židov. Pokrstil ich vtedajší osadňanský duchovný Konštantín Machlajčik s cieľom zachrániť im život. V obci slúžil od augusta 1930.

Krst možno nebol len formalitou
Nie je isté, či boli všetci títo ľudia skutočne pokrstení alebo im otec Konštantín iba oficiálne vydal krstné lity, pretože v matrike väčšina nemá svoje poradové číslo, ale sú zapísaní viacerí pod jedným číslom. V roku 1942 už je každý zapísaný osobitne a ako dátum krstu sa niekedy uvádza rok 1938. Ide o všetky vekové kategórie, najstarší sa narodil v roku 1875, ale sú tu aj ani nie ročné deti. Očití svedkovia si dodnes pamätajú, ako sa otec Konštantín tešil, keď títo Židia vstupovali do chrámu, žehnali sa a bozkávali sväté ikony. To zase dokazuje, že ich krst možno nebol iba formálny. 

Jeden dvojhárok navyše
Zaujímavé je, že v prvej knihe matriky je evidentne badateľné, že boli do roku 1935 vložené nové strany. Polovica bola totiž používaná na zapisovanie pokrstených a druhá časť pre zosobášených. Tiež je použitý iný odtieň atramentu. Kým na konci starej a začiatku novej knihy je atrament rovnaký. Zrejme tak bolo urobené v neskorších rokoch, kedy Židia potrebovali potvrdenie o pokrstení staršieho dátumu. V novembri sa matrika pokrstených zapísala a pokračovalo sa v novej knihe formátu A5. Posledné dieťa bolo v starej zapísané pod číslo 183 dňa 16.11.1935 a prvé dieťa v novej pod číslom 184 dňa 18.11.1935. Ak chcel otec Konštantín Židom pomôcť a dať im potvrdenie o pokrstení a zá pise v matrike, musel ich zaevidovať pod číslom 183 cez lomku práve 17.11.1935, čo aj urobil. Uprostred knihy je badateľné, že tam bol doplnený a prilepený jeden dvojhárok.  Pokrstení neboli len z okolitých dedín, ale za otcom Machlajčikom prichádzali z Humenného, Michaloviec, Veľkých Kapušian, Sečoviec či Košíc. Katolícki a protestantskí kňazi im v mieste ich trvalého bydliska krstné listy vydávať nechceli, lebo sa prirodzene báli. Tento čin pravoslávnych
duchovných sa môže chápať aj ako záchrana blížneho, keďže aj im zato hrozila smrť.

V hebrejčine i staroslovienčine
Na podujatí sa zúčastnil aj Juraj Levický zo Židovskej náboženskej obce v Humennom, ktorý bude nápomocný pri preskúmaní matriky a zistení, či sa ešte nájde potomok tu pokrstených Židov. Prítomní si pripomenuli aj 70 rokov od smrti otca Vasilija Ptaščuka, ktorý vo Svetliciach  pokrstil vyše 600 Židov. V závere kurátor Židovskej náboženskej obce z Košíc Peter Haber predniesol modlitbu
za obete Holokaustu v hebrejskom a následne aj slovenskom jazyku. Všetkým obetiam fašizmu aj tým, ktorí sa   snažili o záchranu spoločne zaspievali „Vičnuju pamjať“.

prot. ThDr. Peter Soroka, PhD.