Ukradnutý sviatok – alebo rímskokatolícke klamstvá o sv. Cyrilovi a sv. Metodovi

Deň 5. júl je v kalendári označený ako Deň slovanských vierozvestcov. Lenže spôsob, ako sa tohto štátneho sviatku v posledných rokoch zmocnili oznamovacie prostriedky a ako zo svätcov Cyrila a Metoda ťaží rímskokatolícka cirkev, vzbudzuje dojem, že sa niekomu prívlastok „slovanských" nepáči.
 
Počúvame o tom, že solúnski bratia nám v 9. storočí „zvestovali vieru", totiž akoby „priniesli kresťanstvo našim predkom, dovtedy nevzdelaným pohanom". Ale to predsa nie je pravda.
 
Kresťanstvo u nás už bolo niekoľko generácií predtým, veď v Mikulčiciach (južná Morava) sa našli základy kresťanskej svätyne z 8. storočia. Zásluha solúnskych rodákov, synov veliteľa tamojšej posádky, vysoko postaveného popredného činiteľa byzantskej armády, bola v tom, že našli spôsob, ako našim predkom vzdelanie v tých časoch výlučne cirkevné odovzdať v domácom jazyku písomne. Treba pripomenúť, že písmo, vynájdené Konštantínom, ktorý až tesne pred smrťou prijal mníšske meno Cyril, totiž písmo hlaholické, je tak presne šité na mieru a nárečiu našich predkov, že to dodnes vyvoláva obdiv filológov.
 
Kam sa na nás hrabú západoeurópske národy, poznajúce len latinku, ktorá má pôvodných znakov len 20 a po rozšírení 26. Slovania v 9. storočí potrebovali písmo s 38 znakmi, aby zaznamenali všetky hlásky svojho jazyka, a takéto písmo im Konštantín vytvoril. Na jeho základe sa o niečo neskôr sformovala cyrilská abeceda, základ súčasnej ruskej azbuky a písma východných sčasti južných Slovanov. Na škodu našej kultúry u nás čoskoro prevládla liturgická latina. Konštantínovo písmo zastaralo, ale zachovalo sa u Chorvátov, predtým aj inde, a ako bohoslužobné žije. Slovanské písmo bolo a doteraz je spojivom Slovanov, prejavom svojbytnosti národnej kultúry. Toto by sa malo každoročne pripomínať práve 5. júla.
 
Lenže čo počujeme z rozhlasu? Čo vidíme v televízii?
Hlavne rímskokatolícke bohoslužby, prenosy z Velehradu (južná Morava), prejavy kňazov. Často aj nepravdy a skresľovanie histórie. Vytvorila sa schéma: 5. júla majú slovo katolíci, 6. júla ostatné cirkvi. To nie je dobré. A dokonca ani dátum 5.7. nie je tým správnym dňom pripomienky prínosu Solúnčanov. Pôvodne sa sviatok Cyrilov svätil 14. februára a Metodov 6. apríla, v úmrtné dni podľa juliánskeho kalendára. Až v 60-tych rokoch 19. storočia v súvislosti s miléniom pokrstenia Moravy kardinál Fürstenberg presadil u Pia IX., že deň vierozvestcov bude 5. júla a to zámerne dňa predchádzajúceho výročiu Husovej smrti. Oficiálne sa argumentovalo možnosťou konať púte v čase medzi kosbou sena a žatvami na južnej Morave. Pravý dôvod však bol úplne iný. Ideologický. V tých časoch sa prebúdzalo národné povedomie, opierajúce sa o husitskú tradíciu, bolo potrebné proti tomu postaviť iný idol.
 
Nikde inde sa u Slovanov neoslavuje cyrilometodský sviatok začiatkom júla. Bulhari ho majú 24. mája, gréckokatolíci v pôvodné dni úmrtia, pravoslávni ho oslavujú viackrát v roku. Ale hlavne tu ide o obsah osláv. Rímskokatolícka cirkev nemá ani to najmenšie právo vyhlasovať Cyrila a Metoda za „svojich svätých", veď oni nabúrali monopol hebrejčiny, gréčtiny a latinčiny a žiadali šírenie cirkevného učenia v národnom jazyku svojich spoluobčanov! Robili presný opak toho, čo rímska cirkev po celý stredovek presadzovala a protinárodne presadila. Na rozdiel o kresťanov východných, ktorí národné písma rešpektovali a ich prostredníctvom šírili vzdelanie.
 
Zmierime sa s tým, že sviatok, ktorý by mal byť oslavou slovanskej myšlienky a národného vzdelania ponecháme ľuďom, ktorí ho zneužívajú? Ľuďom, ktorí sa svojim chápaním cyrilometodského odkazu dopustili svätokrádeže? Nezmierujme sa! Konajme osvetové akcie o slovanskej vzdelanosti, šírme pravdu o slovanských dejinách! Poukazujme na prednosti slovanského písma, ktoré nepotrebuje dopĺňať čiarkami a háčikmi, pretože má dosť znakov. A uvážme, či by pamätný deň nemal byť v kalendári tam, kde pôvodne patrí - do niektorého z jarných dní v súlade s tradíciou našich slovanských priateľov.
 
Doc. PhDr. J. Haubelt, DrSc., český historik najmä osvietenskej doby a podpredseda a hovorca Voľnej myšlienky v Česku k danému problému sa vyjadruje takto: „Katolíctvo má v Čechách opodstatnene zlú povesť. Vďačí za ňu predovšetkým svojim latinským a protislovanským usmerneniam, ktoré sa prejavili v časoch Veľkej Moravy. Vypovedajú o tom najmä tzv. panónske legendy o Konštatínovi Filozofovi a Metodovi, ktoré keď čítame pozorne, zistíme, že historickou pravdou je pravý opak toho, čo kladného tieto texty vypovedajú o latinských kňazoch, vrátane pápeža. Skutočnosť bola totiž úplne iná, ako sa nám dodnes pokúšajú nahovoriť pápeženci.
 
-Je nesporné, že obaja slovanskí apoštoli boli na spiatočnej ceste do Byzancie obvinení z kacírstva a že nedošli do Solúnu, ale že boli nedobrovoľne zavlečení do pápežského Ríma,
 
-Prvý z nich podľahol v Ríme následkom utrpenia, ktoré podstúpil cestou,
 
-Metod sa vrátil na Veľkú Moravu, kde aj zomrel, ale tam boli jeho „kacírske" telesné pozostatky zrejme zhanobené a zlikvidované.,
 
-Slovanskí žiaci Metoda boli po jeho smrti predaní do otroctva vykúpení Byzanciou a vykonali nesmierne civilizačné dielo práve na slovanskom Balkáne.
 
Rímskokatolícka cirkev využila nevzdelanosť slovanského národa a zneužila Cyrilometodskú legendu na upevnenie svojho politického postavenia. Je to hanba nielen pre cirkev, ale aj pre tých, ktorí jej uverili.

Vladimír Šaur
 
Zdroj: http://voltaire.netkosice.sk/index2.html