UKRAJINSKÍ FARAÓNI V DIVADLE ALEXANDRA DUCHNOVIČA

V poradí už 71. sezónu otvára Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove. Prvým predstavením bude titul v ukra­jinskom jazyku s názvom Faraóni. Hra od autora Oleksija Kolomijeca nám prináša pohľad na chod družstva, kde prebieha všetko podľa zabehnutých stereotypov a práca sa delí na ženskú a mužskú. Zaujímalo vás niekedy, ako by to vyzeralo, keby sa roly obrátili? Ako by to vyzeralo, keby sa muži zo svojich chlapských pozícií spoza pracovných stolov dostali do rolí gazdiniek? Potom je komediálna hra Faraóni určená práve pre vás. Celý dej vtipným spôsobom ukazuje práve situáciu, keď nastane takýto obrat.

 

Celý príbeh nám približuje režisér­ka Zuzana Galková: „Jedného dňa sa hlavná postava príbehu zobudí a zisťuje, že je všetko naopak. Páni od družstva zrazu prechádzajú k pekáčom a pomaly sa rozbieha celý kolotoč utrpenia mužov, ktorí si doteraz mysleli, že ženy nič nerobia. Zrazu sa ale sami muži pa­sujú s bremenom ženských prác.“ Sama režisérka, ktorá má rusínske korene po starom otcovi, rusínčinou síce nehovorí, ale zato jej rozumie. Frázy, ktoré zazneli na javisku, si neraz v hlave preklada­la do slovenského jazyka. „Cítila som sa chvíľami ako na takom prekladovom seminári, takže to bola dvojnásobná výzva,“ prezradila režisérka, ďakujúca za google prekladač, ktorý neraz použila.

 

DOBRÁ SKÚSENOSŤ

Skúškové obdobie ale hodnotí naopak veľmi pozitívne. „Skutočne príjemne sa mi pracovalo, sú to skvelí profesionáli a pre mňa to bola skúsenosť posúvajúca vpred,“ uzatvára Galková. Celá hra bola zinscenovaná už v roku 1962 pod taktovkou toho istého divadla. Všetko sa ale odohrávalo ešte v socialistickom duchu, zatiaľ čo dnešná hra je prispôsobená dobe, v ktorej žijeme. Tentoraz boli do hry zapojení i mladší herci. Ich ochotu ocenil i umelecký šéf činohry Ľubomír Mindoš: „Som milo prekvapený a veľmi spokojný. Je to trošku pre nich cudzí jazyk, ale tá snaha u nich bola, už začínajú, snažia sa a hlavne chcú.“ Podobne hodnotil i spoluprácu s režisérkou predstaviteľ „mladšej generácie“ Michal Kucer. Páči sa mu, že je režisérka otvorená nápadom a nedrží sa striktne scenára. „Ak sa jej páči niečo, čo vymyslíme, tak nám dá priestor a nechá to v hre“. Michal sám dostal rolu, ktorá je všetkým veľmi dobre známa. Je to postava dedinskej klebetnice - ľabdy. Tá chodí za chlapmi a donáša všetko, čo kde v dedine počula. „Trošku som sa nechal inšpirovať, všade sú babky – guľometky, ktoré potrebujú vedieť, kde sa čo deje,“ vysvetlil Michal. Sami herci sa rozhodli, že na hru zoberú svoje polovičky. Bude to forma ocenenia za ich prácu v domácnosti.

 

LIBEZŇUK: ÚLOHU ŽENY ZVLÁDAM AJ DOMA

Rolu Tarana si v predstavení zahral herec, pre ktorého je ukrajinčina materským jazykom Jevgenij Libezňuk. „Postupne sa musím stať ženou a preberám aj ženské reálie – napríklad šatku. Aby krava spoznala, kto je jej gazdiná,“ opísal. S rolou nemá problém, úlohu ženy zvláda aj doma. „Keď si doma dám šatku na hlavu, tak zvládam aj ženské práce,“ prezradil so smiechom Libezňuk.

 

Úlohy asistentky réžie sa po prvýkrát zhostila domáca herečka Zuzana Kovalčíková. Práca asistentky bola pre ňu nová, náročnejšia, ale i zaujímavá a poučná. „Je to rozdiel, lebo keď prídem na skúšku, ako je naplánovaná, tak si urobím svoju prácu a idem domov, to je všetko. Ako asistent režiséra musí dávať dokopy hercov, skúšky, každý diktuje, kedy nemôže a všetko to zosumarizovať, plus osvetľovačov, techniku, rekvizity,“ vymenovala Zuzka, pre ktorú je to nová skúsenosť. Hra je podľa nej zaujímavá a má i pútavé posolstvo: „Osobne si myslím, že je to zaujímavé aj kvôli tomu, že žena odíde z predstavenia spokojná, že je jej uznané, že práca, ktorú robí doma, stojí veľa námahy a žena je dosť unavená. A v tomto predstavení muži uznajú, že nie je to sranda len tak si stáť pri sporáku,“ povedala Kovalčíková.

 

(ver)