Ukrajiňskŷj parlament ne vŷznav Rusyniv za korinnŷj narod

Україньскый парламент не вызнав Русинів за корінный народ


Ver’chovna rada Ukrajinŷ 1-ho jula 2021-ho roku schvalyla v druhim čitaňu propoziciju Zakona o korinnŷch narodach Ukrajinŷ. Za zakon holosovalo 325 deputativ, što je ponad konštitučnu vekšŷnu v parlamenti.

Svoji holosŷ daly všŷtkŷ parlamentnŷ frakciji okrim Opozičnoj platformŷ – Za žŷvot (Opozycijna platforma – Za žytťa). V zakoni suť za korinnŷ narodŷ Ukrajinŷ vŷznanŷ lem krymskŷ Tatarŷ, Karajimŷ i Krymčakŷ – žŷdivske naseliňa, kotre bisiduje krymskotatar’skŷm jazŷkom.

Choc’ Zakarpaťska oblasť Ukrajinŷ distala s’a do skladu Ukrajinŷ až po Druhij svitovij vojni, nygda pered tŷm ne bŷla časťov Ukrajinŷ, i narod, kotrŷj dominovav na istoričnim Pidkarpaťu bŷv vse rusyňskŷj, v zakoni Rusynŷ v spysku korinnŷch narodiv ne suť.

Pryhovoryly s’a lem za Gagauziv 
Zakon, kotrŷj bŷv pryjatŷj ukrajiňskŷm parlamentom, hovoryť, že korinnŷm narodom Ukrajinŷ je avtochtonna etnična komunita, kotra sformovala s’a na teritoriji Ukrajinŷ i je nosyteľom samobŷtnoho jazŷka i kulturŷ. Uslovijem je i to, žebŷ ne maly takŷ narodŷ svoju takzvanu domovsku deržavu.

Rusynŷ, choc’ spovňujuť totŷ usloviji, do spysku korinnŷch narodiv ne distaly s’a. Ne distaly s’a tam any Gagauzŷ.

No počas obhovoriňa propoziciji zakona v parlamenti deputat Anatolij Urbaňskŷj bisidovav o tim, žebŷ v budučnosty produmala s’a možlyvosť daty do spysku korinnŷch narodiv Ukrajinŷ išči i Gagauziv, kotrŷ suť avtochtonnŷma v Moldaviji i na Ukrajini. „Žebŷ bŷlo čuty i holosŷ našŷch Ukrajinciv gagauz’koho pochodžiňa,“ poviv deputat. Za Rusyniv ne pryhovoryv s’a.

Do Ver’chovnoj radŷ Ukrajinŷ vnis totu legislativnu iniciativu prezident Volodymir Zeleňskŷj. Zrobyv to 18-ho maja toho roku, v Deň pamjaty žertv genocidŷ krymskotatar’skoho naroda.

Ukrajina dovhodobo potyskuje prava Rusyniv
Pryjaťa zakona o korinnŷch narodach Ukrajinŷ, v kotrim brakuje Rusyniv, je lem dalšŷm prodovžiňom dovhodoboho potyskovaňa prav Rusyniv na Ukrajini. Toto začalo komunističnŷm režimom i tŷrvať dodnes’.

Kyjiv oficialno ne pryznavať isnovaňa Rusyniv. Rusynŷ jak narodnosť na Ukrajini suť vŷznanŷ lem Zakarpaťskov oblastnov radov. Rada toto rišiňa pryjala u 2007 roci. Ne raz vže toto rišiňa bŷlo z boku ukrajiňskŷch nacionalistiv atakovane.

Petro Medviď

Žridlo: 
https://www.lem.fm/ukrayinskyj-parlament-ne-vyznav-rusiniv-za-korinnyj-narod/

Žridlo fotografiji: www.epublishing.cz.

----

Іstorija, kotru ne pyšuť peremožci

Історія, котру не пишуть переможці

Pryjaťa zakona o korinnŷch narodach je lapidarnŷm dokazom, že Kyjiv potyskuje prava Rusyniv i pyše sobi vlastnu istoriju.

To, že Ver’chovna rada Ukrajinŷ pryjala Zakon o korinnŷch narodach Ukrajinŷ, bŷ sobi i zalužŷlo pochvalu, kebŷ to ne bŷlo roblene na ukrajiňskŷj sposob. Lemže bŷlo. І tak zistavať nam lem konštatovaty, že kryvyty istoriju je i dalše ukrajiňskŷm mejnstrimom.

Značiť, što nam bisiduje 325 deputativ, cilŷj poilitičnŷj diapazon, kotrŷj maje kresla v ukrajiňskim parlamenti, okrim jednoj političnoj partiji?

Podľa zakona, kotrŷj schvalyly, korinnŷm narodom Ukrajinŷ je avtochtonna etnična komunita, kotra sformovala s’a na teritoriji Ukrajinŷ i je nosyteľom samobŷtnoho jazŷka i kulturŷ. Navece, što je važnŷm, ne maje takzvanu domovsku deržavu. Zakon tot status pryznav tr’om narodam, za četvertŷj s’a pryhovoryv do budučnosty jeden iz deputativ.

Ne je nespodivaňom, že Rusynŷ medži tŷma tr’oma, potencialno v budučnosty štyr’oma narodamy, ne suť. Taď doteper’ Kyjiv ne pryznav Rusyniv na ciloderžavnij urovny za okremŷj narod, čom bŷ teper’ pryznav tomu narodu status korinnoho naroda?

No Ukrajina teper’ lapidarno pryjaťom toho zakona vkazuje, že potyskuje prava Rusyniv, političnŷj mejnstrim je protyrusyňskŷj i deputatŷ sobi dumajuť, že možuť pysaty vlastnu ukrajiňsku istoriju.

Je predci bezspornŷm faktom, že dnešňa Zakarpaťska oblasť Ukrajinŷ až do prychodu komunističnŷch oslobodyteliv nygda v istoriji ne naležala Ukrajini i perevažnu časť naseliňa toj teritoriji vse tvoryly Rusynŷ, až pokľa taku možlyvosť, zapysaty s’a Rusynom, ne perestaly maty.

Je tak samo bezspornŷm faktom, že Rusynŷ bŷly po padi komunističnoho režimu znova vŷznanŷ vs’adŷľ, de istorično žŷly i žŷjuť, okrim Ukrajinŷ. І je faktom, že takzvanu domovsku deržavu ne majuť, i majuť lem totŷ deržavŷ, v kotrŷch žŷjuť, deržavŷ, kotrŷ jak lojalnŷ hraždanŷ beruť za svij domiv, robľať v nych, plaťať dani, pomahajuť jich rozvyvaty.

Nychto ne spochŷbňuje, že medži Rusynamy v istoriji bŷly i ukrajinofilŷ, lemže jednako tak bŷly i rusofilŷ. No osnovnŷm je, že ľudy ne pryjaly any jednu, any druhu or’jentaciju, i pryholosyly s’a ku svojij samobŷtnosty, samobŷtnosty okremoho rusyňskoho naroda. Tot narod istorično sformovav s’a pid Karpatamy, na teritoriji, kotra dnes’ prynaležŷť vece deržavam, vkľučno Ukrajinŷ.

Po pryjaťu zakona, kotrŷj hovoryť o tim, chto maje status korinnoho naroda Ukrajinŷ, i v kotrim brakuje Rusyniv, treba s’a zamir’aty na dva voprosŷ.

Po perše, je to lem dalše potverdžiňa toho, že Ukrajina potyskuje narodnostnŷ i ľuďskŷ prava jednoho naroda? Abo po druhe, mame to rozumity tak, že Ukrajina ne bere dnešňu Zakarpaťsku oblasť Ukrajinŷ za svoju teritoriju, keď Rusynam, kotrŷ tam realno žŷjuť, ne pryznavať status korinnoho naroda Ukrajinŷ?

Ne dumam, že bŷ Ukrajina sama chotila spochŷbňovaty svoju teritorialnu cilosť, kotru ne spochŷbňujuť any Rusynŷ, i keď suť z toho obvyňovanŷ. Značiť, zistavať nam perša možlyvosť, i to, že Kyjiv dalšŷm zakonom vkazav, že potyskuje prava jednoho konkretnoho naroda. І toto už može bŷty calkom dobrŷj material na medžinarodnŷ sudnŷ inštanciji. Bo už ne ide lem o to, ci „s’me“ abo „ne s’me“ v spysovaňu ľudej.

Zakon o korinnŷch narodach Ukrajinŷ je dalšŷm dokazom, že Kyjiv nelem potyskuje prava Rusyniv, ale že perepysuje i kryvyť istoriju jak bŷ s’a mu lem ne chotilo.

І toto je važnŷm momentom. Bisiduje s’a, že istoriju pyšuť peremožci. Choc’ z tŷm vŷslovom ne jem stoprocentno sohlasnŷj, treba pidkreslyty, že ukrajiňsku istoriju dodnes’ pyšuť mentalno banderivsko-komunističnŷ kruhŷ, što vydity i na pryjatim zakoni, i maje to pidproru takoho čisla deputativ, že suť komfortno nad konštitučnov vekšŷnov. І takŷ kruhŷ predci peremožc’amy v 21-im stoliťu ne možuť bŷty.

Perestaňme s’a z Evropskoj uniji smotryty lem na to, ci Kyjiv na svojij „puty do Evropŷ“ spovňuje ekonomičnŷ, protykorupčnŷ i ne znam jakŷ usloviji, i začnyjme s’a konečno smotryty i na to, jakŷj šovinističnŷj, za lžŷ holosujučij je političnŷj mejnstrim toho „kandidata“.

Staťa bŷla napysana jak komentar’ „Vstupne do kontroly“ lemkivskoho radija lem.fm.

Petro Medviď

Žridlo:
https://www.lem.fm/istoriya-kotru-ne-pishut-peremozhtsi/