Ukrytá pred zrakmi zvedavcov
PARIHUZOVCE. V rámci našej pravidelnej mesačnej rubriky Najmenšia dedinka nášho regiónu Vás zoberieme na miesto, ktoré je ukryté pred zrakom návštevníkov. Ale nebolo to tak dávno, čo patrilo medzi vychýrenú destináciu počas zimných mesiacov. Dedinka, ktorú kedysi vyhľadávali lyžiari nielen zo Slovenska, ale aj zahraničia. Vitajte v slovenskom Paríži.
Na úvod... Aj tentokrát sme zakotvili v sninskom okrese. Približne po kilometri odbočenia z hlavnej cesty sme začali pochybovať o tom, či ideme tak, ako ukazuje mapa, keďže začiatok obce nebol vôbec v dohľade. Stromový „tunel" nás viedol čoraz hlbšie, až sme napokon zbadali prvé vrcholky domov a komíny. Cestou do dediny sme minuli aj bývalú budovu družstva a naše prvé kroky viedli na obecný úrad za starostom Jánom Stankom.
Dedinka v údolí Parihuzovce sa rozprestierajú vo východnej časti Nízkych Beskýd, v kotline pramennej oblasti Pčolinky. Obec sa nachádza v rozpätí 400 - 857 m.n.m. a jej kataster je súčasťou Národného parku Poloniny. Prvá písomná zmienka pochádza zo 16. storočia, konkrétne z roku 1548 v súvislosti s riešením dedičských záležitostí Drugethovcov. Parihuzovce kedysi patrili panstvu Humenné, neskôr viacerým rodinám. V minulosti bolo v obci rozvinuté drevorubačstvo, poľnohospodárstvo, ale predovšetkým pastierstvo, vďaka ktorému sa oblasť postupne zaľudňovala valachmi. V rokoch 1880 - 1900 sa mnohí obyvatelia vysťahovali. Dedinu poznamenala ako prvá, tak aj druhá svetová vojna. Prvé vojnové udalosti ju postihli na jar v roku 1915 a dlhých šesť týždňov bola vo vojnovej zóne. V tom čase sa frontová línia ustálila severne nad obcou na hrebeni Skory. V bojoch padlo veľké množstvo vojakov a časť z nich je pochovaná na vojnovom cintoríne v Parihuzovciach, ktorý sa nachádza na miernom návrší pred obecným cintorínom na mieste niekdajšieho dreveného kostolíka. Cintorín pozostáva zo 157 hrobov, z ktorých je 145 jednotlivých a 12 hromadných. Vojaci patrili k rakúsko-uhorskej armáde a známych, na základe mien, je 52 príslušníkov armády a neznámych 428. Cintorín má jedinečnú architektúru - obdĺžnikovú a kruhovú časť. Pôvodne boli hroby označené drevenými krížmi, neskôr ich nahradili plechové. Na jeseň o takmer 30 rokov neskôr zúrili v obci opäť boje a druhá svetová vojna zanechala stopy. Počas nej bolo zničených 17 domov. Dedina bola oslobodená 31. októbra v roku 1944.
Symbol Parihuzoviec. Na erbe dediny je na červeno - zelenom podklade vyobrazený stojaci, čuvačovi podobný, pes na znak toho, že kedysi v obci bolo dominantné pastierstvo. Pri tvorbe erbu sa vychádzalo z obecnej pečate, odtlačok ktorej sa nachádza v Zemplínskom archíve Boršodsko-abovsko-zemplínskeho župného archívu v maďarskom Satorlajaújhelyi. Nedatovaná pečať pochádza z 19. storočia a pečatný obraz predstavujena pažiti stojaceho psa. Štít erbu je neskorogotický alebo španielsky.
Zjazdovka priamo v obci. Najväčšiu slávu zažila dedina v 90. rokoch, keď bol naplno rozvinutý cestovný ruch vďaka lyžiarskemu stredisku, ktoré bolo založené v roku 1980. Najvyššie položený bod strediska je vo výške 620 m n. m. a celková dĺžka zjazdoviek sú tri kilometre. V areáli sa nachádzajú dva vleky s celkovou prepravnou kapacitou 1 450 osôb za hodinu. Lyžiarske stredisko je prevádzke naďalej, ale vzhľadom na teplejšie zimy záujem návštevníkov klesol.
Ako je to dnes? V súčasnosti je v obci 44 rodinných domov a 28 obyvateľov. Najstarší z nich má 88 rokov a najmladší 15. Autobusové spojenie je dvakrát do dňa, ráno a poobede, iba počas pracovných dní. V obci sa už neprevádzkuje ani obchod a ani pohostinstvo, avšak raz do týždňa je k dispozícii pojazdná predajňa. V obci sa nachádzajú aj dva chrámy, pravoslávny a gréckokatolícky. Barokovo-klasicistický pravoslávny chrám z roku 1801 je v súčasnosti gréckokatolícky. Tí ho získali od pravoslávnych veriacich v reštitúcii v 90. rokoch. Neskôr si pravoslávni postavili vlastný Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky. Pri oboch sa nachádza drevená zvonica. A ako sme sa dozvedeli, kronika obce sa nezachovala.
-latt-
Aktuality
Zobraziť všetky
30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérie
Ujko Vasyľ
Mudrota ujka Vasyľa.
-Rusynom už politici toho tiko za toty roky naobicjaly
a nam - iši furt malo...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať