Ulice už nebudú môcť nazvať po komunistoch a ľudákoch, staré názvy však môžu zostať

Koaličná väčšina v parlamente zmenou dvoch zákonov zakázala nazývanie ulíc po predstaviteľoch totalitných režimov. Poslanci Fico a Blaha boli proti.

Ulice, námestia či iné verejné priestranstvá už nebude možné pomenovať po predstaviteľoch komunistického režimu či vojnového Slovenského štátu. Rozhodli o tom poslanci zmenou zákonov o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému a o protifašistickom odboji.

Od 16. novembra sa nebudú môcť na verejných priestranstvách stavať takýmto ľuďom ani pamätníky či sochy, a na pamätníkoch a pomníkoch sa nebudú môcť umiestňovať texty, vyobrazenia či symboly, ktoré oslavujú alebo obhajujú komunistický či fašistický režim.

Novely zákonov však neplatia spätne, takže už existujúce ulice sa nebudú musieť premenovať. Nebude to znamenať ani búranie pamätníkov či sôch. Pokiaľ však niekto pomenuje po predstaviteľoch týchto režimov ulicu či napríklad odhalí bustu Vasiľa Biľaka, ako sa to stalo pred piatimi rokmi v obci Krajná Bystrá, bude musieť názov či pamätník odstrániť pod hrozbou tisíceurovej pokuty. Tú bude možné ukladať opakovane, až dokým sa nedosiahne náprava.

Fico a Blaha boli proti
Za zmeny zákona hlasovali poslanci koalície, proti boli len deviati poslanci Smeru na čele s Robertom Ficom a Ľubošom Blahom, ktorí sa fotili so symbolmi komunizmu – s červenou hviezdou alebo s kosákom a kladivom.

Prečo zákon nemyslel aj na už existujúce názvy a pamätníky? „Je to riešenie, na ktorom sme dokázali nájsť zhodu v rámci vládnej koalície. Na tom, aby sme do zákona stanovili, že sa majú meniť už existujúce názvy ulíc, by sa asi zhoda nenašla,“ hovorí jeden z navrhovateľov novely Ondrej Dostál (SaS/OKS). Verí, že nová legislatíva zabráni pomenúvaniu ulíc po komunistických funkcionároch, a keď raz samosprávy premenujú ulice, ktoré už také názvy majú, nebude možné vrátiť to späť.

Na Slovensku sú desiatky ulíc s názvami po predstaviteľoch bývalých režimov. V Bratislave je napríklad rozsiahle Námestie hraničiarov v Petržalke. V minulosti sa objavilo viacero občianskych pokusov zmeniť tento názov, pretože hraničiari pripravili za komunizmu v Československu o život najmenej 266 ľudí. Od premenovania sa však nakoniec ustúpilo, a to najmä z praktického dôvodu. Podľa starostu Jána Hrčku tam momentálne býva 2650 ľudí a veľká väčšina z nich má nad 15 rokov, takže by si museli meniť občianske preukazy a ďalšie doklady, v ktorých majú uvedené bydlisko.

Podobné zmeny by museli urobiť aj firmy, ktoré na námestí sídlia. Hrčka vraví, že premenovanie námestia momentálne nepatrí medzi priority mestskej časti a ani on sám v názve Námestie hraničiarov zásadný problém nevidí. Pokiaľ by sa mal meniť, muselo by o tom rozhodnúť mestské zastupiteľstvo na návrh mestskej časti.

Aj Ondrej Dostál, ktorý je dlhoročný komunálny politik, zažil podobnú dilemu. „Keď sme sa snažili premenovať Nábrežie generála Ludvíka Svobodu na Masarykovo nábrežie, narazili sme na problém, že by si veľmi veľa ľudí muselo zmeniť trvalý pobyt alebo sídlo firmy. Preto sme prišli na riešenie – za Masarykovo námestie sme označili časť Vajanského nábrežia, na ktorom sa nachádza len jedna inštitúcia – Slovenské národné múzeum.“

Po kom a čom ulice nesmú byť pomenované? Podľa novely sa za predstaviteľov režimu považujú členovia komunistickej strany na okresnej a vyššej úrovni, príslušníci bezpečnostných zložiek štátu a tí, čo sa podieľali na komunistických zločinoch.

Zákaz sa však nevzťahuje „na predstaviteľov režimu, ktorí sa aktívne zapojili do odporu proti komunistickému režimu“. Pokiaľ nie je jasné, do ktorej kategórie spadá daná osoba, po ktorej sa má ulica pomenovať, malo by sa rozhodnúť podľa stanoviska Ústavu pamäti národa.

Hlavným kandidátom na posudzovanie v ÚPN by sa mal stať bývalý prvý tajomník ÚV KSČ Alexander Dubček. Toho síce po okupácii Československa zbavili funkcií a strážila ho ŠtB, otázka však je či sa aktívne zapojil do odporu proti komunistickému režimu. Ulíc a námestí pomenovaných po Dubčekovi môže časom na Slovensku pribúdať a na Dubčekovom námestí sídli aj parlament.

Napríklad bývalý komunistický minister zahraničia Vladimír Clementis, ktorého komunisti popravili po vykonštruovanom procese a má v Bratislave svoju ulicu, by do výnimiek nespadal a pokiaľ by po ňom chceli pomenovať námestie, zákon by to neumožňoval.

Koľko názvov ulíc či námestí po komunistických funkcionároch či inštitúciách je na Slovensku, nikto neeviduje. V Bratislave je okrem Námestia hraničiarov napríklad aj Stachanovská ulica pomenovaná po sovietskom úderníkovi ale aj Pionierska ulica.

V obci Želovce v okrese Veľký Krtíš majú ešte stále ulicu Klementa Gottwalda, v Prešove ulicu Friedricha Engelsa či ulicu komunistického ideológa a pedagóga Antona Makarenka. Varín v žilinskom okrese je zasa jedinou obcou na Slovensku, kde majú ulicu Jozefa Tisu.

Otázkou je, čo by sa stalo, keby niekto zničil sochu komunistického funkcionára alebo odstránil symboly komunizmu z pamätníka. V novele zákona sa nepíše, či by ich tam bolo možné znovu osadiť. Takéto prípady sa už stali, keď výtvarníci Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz strhli z pamätníka osloboditeľom v centre Košíc kosáky a kladivá a poničili aj sochu Vasiľa Biľaka v Krajnej Bystrej. Poslanec Dostál si však myslí, že po odstránení pamätníka či jeho súčastí, ktoré propagujú zakázané režimy, ich tam už nebude možné vrátiť.

Miro Kern

Zdroj:
https://dennikn.sk/autor/miro-kern/?ref=in

Foto: 
Predtým, ako Biľakovu bustu niekto ukradol, hlavu umyli. Krvavo červená naokolo zostala.
Autor – TASR