Úprava slovensko-poľskej hranice v roku 1938 a 1939 (5)

Poľsku odstúpili aj prameň Sulínka
Počas obsadzovania delimitovaného územia prišiel do Žegiestówa poľský obrnený vlak. Z neho zložili tri tanky, ktoré sa s obrneným vlakom po celú dobu obsadzovania pohybovali pozdĺž československo-poľskej hranice, aby v prípade, že dôjde k boju, mohli zasiahnuť.

Slovenská delimitačná komisia 25. novembra 1938 z Tatranskej Lomnice odišla cez Kežmarok a Spišskú Maguru do Čorštína, od-kiaľ sa po telefonickom oznámení vedúceho poľskej delimitačnej komisie, že treba čakať na rozhodnu-tie Varšavy, vrátila na Slovensko. Rokovanie komisií pokračovalo 27. novembra 1938 o 14.00 hodine v hoteli Maratón v Zakopanom (lebo po incidentoch poľská delimitačná komisia odmietla zísť sa na Slovensku), kde 1. decembra 1938 obe delegácie podpísali delimitačný protokol.

Odstúpené územie
Poľsku.bolo odstúpené územie: pri Čadci s rozlohou 44 km s 2000 obyvateľmi, na Orave časť chotára pri Lipnici a obce Suchá Hora, Hladovka so 40 km2 a s 1300 obyvateľmi, na Spiši časť katastra Ždiaru, Javorina s rozlohou 110 km2 a 530 obyvateľmi, obec Lesnica so 102 domami a 479 obyvateľmi s rozlohou 1425 ha, ktorú poľské vojsko obsadilo už 26. novembra 1938, územie pri rieke Poprad, kde štátna hranica pri osade Medzibrodie bola upravená tak, aby úseky poľskej železnice Žegiestów - Piwniczna, ktoré prechádzali územím Slovenska, boli na poľskej strane. Pri rieke Poprad nová hranica prebiehala pozdĺž toku rieky a pri obci Sulín bol Poľsku odstúpený pás územia so známym prameňom Sujínka a meandrovitým výbežkom, zvaným Lopata, malé zalesnené územie pri Cigeľke s rozlohou asi 2 km, pás územia pri poľskej železničnej tratí blízko Lupkowa, východne od Medzilaboriec. Celkom Slovensko odstúpilo Poľsku 226 km2 s 1934 domami a 4280 obyvateľmi.

Nesúhlas Lesničanov
Podpísaním delimitačného protokolu skončil svoju misiu styčný dôstojník Hlavného štábu československej armády plukovník Peter Duda a 2. decembra 1938 sa vrátil na veliteľstvo 16. pešej divízie v Ružomberku. Po obsadení delimitovaných území Slovenska poľská armádna operačná skupi-na „Sliezsko", vytvorená na záber území v Československu, bola 9. decembra 1938 rozpustená. Jej jednotky boli dislokované k svojim útvarom.

Obyvatelia delimitovaných území nielenže nesúhlasili s pripojením k Poľsku, ale tento akt považovali za spáchanú krivdu a nespravodlivosť. Podľa hlásenia československého styčného dôstojníka majora Jozefa Marka obyvatelia spišskej obce Lesnica v okrese Stará Ľubovňa sa príchodu poľského vojska veľmi obávali a prosili, aby obec aspoň sčasti zostala na území ČSR. Ihneď po obsadení Lesnice poľským vojskom prišli čaty četníctva, finančnej stráže, predstavitelia politickej správy a farár s dvomi kaplánmi.
Michal Murcko (pokračovanie)