Úprava slovensko-poľskej hranice v roku 1938 a1939 (4)

Konfliktnou oblasťou na Spiši bolo územie Pienin. Poľsko na Spiši požadovalo územie medzi Dunajcom s cestou z Lysej nad Dunaj­com do Červeného Kláštora a celý kataster okolo obce Lesnica.

♦ Ostré spory

Poľská finančná stráž 27. no­vembra 1938 o 14.30 h obsadila slovensko-poľskú hranicu podľa nového zakreslenia hraníc na svo­jich mapách. Avšak českosloven­ské jednotky, ktoré predtým ustú­pili, sa nepozorovane vrátili na sta­rú demarkačnú líniu. Mimoriadne ostré spory vyvolalo obsadenie kú­peľov Smerdžonka. Styčný dôstoj­ník československej armády pre túto oblasť mjr. Forst telefonoval zo Spišskej Sta­rej Vsi, že Poliaci ho síce prijali priateľsky, ale podľa ich máp prípadne Poľsku Červený Kláštor a Smerdžonka. Pplk. Pe­ter Duda v snahe zabrániť ďalšie­mu ozbrojenému stretnutiu, vychá­dzajúc z demarkačnej čiary stano­venej Poľskom, nariadil prichys­tať evakuáciu kúpeľov a poštové­ho úradu v Smerdžonke na ráno 28. novembra. Zároveň súhlasil, aby sa v obci ubytovalo poľské vojsko. Zástupca veliteľa práporu Stráže obrany štátu (SOŠ) v tom­to úseku, vrchný inšpektor Chlubna, však podal veliteľstvu 3. armá­dy sťažnosť na postup pplk. Petra Dudu, lebo podľa mapy vrchného inšpektora Chlubnu mala Smer­džonka zostať v ČSR.

♦ Poľský ústupok

Velenie 3. armády postúpilo sťažnosť na prerokovanie sloven­skej vláde, ktorá 27. novembra ne­skoro večer nariadila, aby evaku­ácia Smerdžonky bola zrušená a poľské vojsko z obce vypovedané. Nasledujúci deň prenechal predseda vlády Dr. J. Tiso koneč­ne rozhodnutie o evakuácii vojen­ským orgánom. Temer k incidentu došlo v noci 29. novembra 1938, keď na okupačnom úseku Smer­džonky, ktorému velil plk. Cieslinski, blízko lesnatého vrchu Aksamitka, sa pokúsili na územie Slo­venska preniknúť ozbrojení poľskí civilisti. Na výzvu SOŠ nezastavi­li a až po začatí paľby ustúpili. Komisár poľskej pohraničnej stráže v Lesnici vzápätí protestoval u veliteľa stanice SOŠ vo Veľkom Lipníku, že bolo údajne strieľané na službu konajúcu poľskú hliad­ku a žiadal vyšetrenie a potresta­nie viníkov. Poliaci od požiadavky na Smerdžonku upustili až na ro­kovaní zmiešanej komisie 29. no­vembra, ale chceli získať aspoň prihraničnú budovu kasární finančnej stráže v obci. Nakoniec aj od tejto požiadavky ustúpili a Smer­džonka zostala v Československu. Ďalším sporným miestom na Spiši bolo územie pri rieke Poprad, blíz­ko ktorej na poľskej strane prechá­dzala železničná trať z Andrzejówky do Piwnicznej. Styčný dôstoj­ník československej armády pod­poručík Šiler zo 16. pešieho pluku sa nemohol dohodnúť so styčným dôstojníkom poľskej armády, kaž­dý mal inak zakreslenú delimitač­nú hranicu. Sporné územie obsa­dzovali jednotky poľskej pohranič­nej stráže - 50 mužov pod velením kapitána Roskowianskeho.

*Michal Murcko (Pokračovanie o týždeň)*