Úprava slovensko-poľskej hranice vr. 1938 a 1939 (6)

Lesničania s tým najväčším chladom prijali Poliakov." píše vo svojom prípise Krajinskému úradu v Bratislave spišský biskup Ján Vojtaššák. ..nielen preto, že sa oni nikdy nedržali za Poliakov, ale aj preto, že v Poľsku nemajú zabezpečenú svoju existenciu, lebo pre dobytok - hlavný zdroj obživy, pripojením stratili svoje pasienky, ktoré zostali v Československu. Richtár obce vyhlásil: .. Teraz budeme chovať len jednu kozu, ako je to u Poliakov." A podrichtár dodal, že celá obec do 5-tich rokov skape.

Svoj odpor voči pripojeniu k Poľsku občania Lesnice demon-štratívne prejavili po obsade-ní obce Poliakmi 30. novembra 1938, keď so zástavami prekročili stanovenú hranicu a prišli na Slo-vensko. Len po dlhšom presvied-čaní slovenských úradov sa vráti-li do svojich domovov. Na pripo-jenom území orgány poľskej ad-ministratívy uskutočňovali násil-nú asimiláciu. V pripojenej obci Lesnica žiadali kázať po poľsky a do slovenskej školy ustanovili poľských učiteľov.

Prepad Poľska
O niekolko mesiacov po utvo-rení Slovenského štátu sa sever-né hranice Slovenska opäť zmeni-li. Po podpísaní Zmluvy o ochran-nom pomere medzi Nemeckou rí-šou a Slovenským štátom 23. marca 1939 územie Slovenska sa stalo ná-stupišťom nemeckých vojsk pri vierolomnom prepade Poľska 1.septembra 1939. A. Hitler 22. augusta 1939 vydal rozkaz na vstup nemec-kých vojsk na územie Slovenska s cieľom ochrany severných hra-níc, ktoré obsadila 14. armáda ge-nerála W. von Lista armádnej sku-piny Juh generála von Rundstedta. Útoku na Poľsko sa zúčastnila slovenská poľná armáda s krycím menom Bernolák. Na jej čele stál minister národnej obrany generál Ferdinand Čatloš. Tvorili ju tri divízie pechoty: 1. divízia - krycie meno Jánošík, veliteľ generál Anton Pulanich, 2. divízia - krycie meno Škul-téty, veliteľpodplukovník Ján Imro (od 5.septembra 1939 generál Alexander čunderlík), 3. divízia - kry-cie meno Rázus, veliteľ plukovník Augustín Malár a rýchla skupina - krycie meno Kalinčiak, veliteľ pod-plukovník Ján Imro. Nasadené boli aj tri slovenské letky: 39. a 45. stí-hacia letka a 16. pozorovacia letka leteckého pluku Fialka a obrnený vlak Hrdlička.

Navrátenie územia
Po porážke Poľska bola 21. no-vembra 1939 v Berlíne minis-trom zahranič-ných vecí Ne-meckej ríše Joachimom von Ribbentropom a slovenským veľ-vyslancom Matúšom Čermákom podpísaná nemecko - slovenská zmluva o vrátení územia, ktoré bolo v rokoch 1920, 1924 a 1938 pripojené k Poľsku. Podľa tejto zmluvy bolo k územiu Slovenskej republiky pripojené územie, kto-ré proti vôli slovenského národa bývalá Československá republika odstúpila Poľsku. Snem Sloven-skej republiky 22. decembra 1939 na svojom 22. zasadnutí schválil ústavný zákon číslo 325 SI. z. o in-korporácii územia, zabraného Poľ-skom v rokoch 1920,1924 a 1938 a 26. januára 1940 prijal k nemu vykonávací predpis. Navrátenie území k Slovensku obyvateľstvo privítalo s nadšením a uspokoje-ním. Tento stav trval až do 17. júla 1945, keď po oslobodení Sloven-ska a Poľska červenou armádou, severné územie Slovenska, ktoré bolo v roku 1920 pripojené k Poľ-sku, bolo opäť obsadené poľským vojskom.

Michal Murcko