URAN-MURÍN, Andrej *1934 †2026

Navždy nás opustil Andrej Uram-Murín, pedagóg, výtvarník, ikonopisec...

Neprekvapuje, že životným krédom Andreja Urama-Murína bolo žiť naplno. Od života statočne prijímal všetko – dobré aj zlé. Nezlomili ho životné prekážky ani rany osudu. Z trápenia duše ho vždy liečila paleta farieb a štetec. Emócie vložené do obrazov krajiny s detailmi prírody v podobe zátiší, sakrálnej architektúry drevených „cerkví", dedinských pracovných motívov, ikon, nástenných malieb i abstraktných kompozícií otvorili srdcia jeho blízkym aj priateľom.

Andrej Uram-Murín sa narodil 8. apríla 1934 v malebnej dedinke Habura. Tu trávil svoje detstvo a ukončil osem tried základnej školy. Už v útlom veku intenzívne vnímal krásu a jedinečnosť prostredia, v ktorom vyrastal. Fascinovali ho premeny prírody počas ročných období, ktoré sa stali bohatým inšpiračným žriedlom pre jeho neskoršiu tvorbu.
Študijné roky prežil v Prešove na Pedagogickom gymnáziu. Počas nich sa intenzívne venoval výtvarnej tvorbe. V roku 1954 nastúpil ako učiteľ na ZDŠ v Stropkove. V štúdiu pokračoval diaľkovo na Pedagogickom inštitúte v Prešove, odbor matematika – výtvarná výchova, ktoré ukončil roku 1964.

Celý pracovný život pôsobil ako učiteľ – krátko v Stropkove a neskôr väčšinu produktívnych rokov vo Svidníku, kam sa v roku 1970 aj s rodinou presťahoval. Tu až do svojho dôchodku učil matematiku a výtvarnú výchovu. Matematika a umenie, ako to ide spolu? „Všetko spolu súvisí," hovoril zanietene. „Neverili by ste, ale matematika je nutná pri výtvarnej tvorbe. Geometria a perspektíva mi pomohla pri kompozícii obrazov, využil som predstavivosť aj matematický zmysel pre detaily. Viete, keby som nemaľoval, asi by som sa utrápil. Aj teraz, keď denne tvorím, mám pocit naplnenosti a nerozmýšľam o chorobe a iných problémoch," vravieval.

Vždy si na maľovanie našiel čas. Jeho nástenné maľby so školskými motívmi dodnes skrášľujú priestory Základnej školy na Komenského ulici vo Svidníku. Pre celé generácie žiakov bol motivačným príkladom. Keďže sám aktívne tvoril, bol prvým, kto im otváral nové obzory umeleckého myslenia, cit pre estetično a lásku k umeniu. Jeho vedomosti, skúsenosti a pedagogicko-výtvarné aktivity prispeli k ich oboznámeniu sa s výtvarným umením. Mnohí z nich odišli študovať ďalej na rôzne umelecké školy. Pod jeho vedením pracoval aj hudobný krúžok žiakov na každej škole, kde pôsobil.

V jeho tvorbe okrem žánrov, ako sú krajinomaľba a zátišie, dominovalo aj ikonopisectvo. Najprv to boli maľby v interiéroch kostolíkov, neskôr aj reštaurovanie poškodených ikon. Ikonopisná maľba je svojbytný umelecký prejav a špecifický výtvarný druh sakrálnej umeleckej tvorby východnej cirkvi – gréckokatolíkov i pravoslávnych. Prostredníctvom prísneho kánonu sprístupnil veriacim božskú realitu a priblížil myšlienky teologických textov. Už samotný pojem „ikonopisná maľba" výstižne poukazuje na skutočnosť, že božie slovo je „napísané" prostredníctvom ikony – obrazu. Povedané slovami významných cirkevných učiteľov: „...to, čo slovo rozprávača ponúka sluchu, to mlčanlivé maliarstvo ukazuje prostredníctvom zobrazenia..." (sv. Basil Veľký). Tak ako pretrvávajú tvary písmen, tak sa po stáročia v ikonách objavujú kompozície, farebné vzťahy, postoje figúr svätých, vyjadrenie emócií, hľadanie pravdy. Toto umenie Andrejovi Uramovi-Murínovi natoľko učarovalo, že začal „písať" ikony sám.

Práca na nich si vyžadovala hodiny trpezlivosti a oddanosti. Ako ikonopisec – maliar prežíval ich posolstvo o to intenzívnejšie. Cítil ich silu a čerpal duševné uspokojenie. Vychádzal z predlôh, ale ako vravel: „...v každej ikone je môj originálny rukopis a kus duše so všetkými pravidlami, ktoré sa musia dodržať."

Dominovala Bohorodička – matka s malým Ježiškom, ktorú ako správne zvolenú životnú cestu a symbol lásky pretváral do ďalších „svetských obrazov", odkazujúcich na vrúcny materinský cit. Neskôr autor vo svojej tvorbe objavil ďalší priestor pre umelecké skúmanie v nefiguratívnych, abstraktných kompozíciách.

Počas jeho tvorivého života vznikli diela, ktoré sa nachádzajú v mnohých zbierkach doma i v zahraničí. Patril k pravidelným účastníkom okresných, krajských a celoslovenských prehliadok neprofesionálnej výtvarnej tvorby, kde získal niekoľko ocenení. Jeho práce boli vystavené na celoslovenskom kole Výtvarné spektrum 2013 v Trenčíne. Tvorbu Andreja Urama mohli obdivovať návštevníci v mnohých mestách na Slovensku, ale aj v neďalekom Poľsku.

Ani ako dôchodca Andrej Uram-Murín neodložil svoju milovanú paletu a štetec. Všetok voľný čas venoval tejto ušľachtilej záľube – maľovaniu. Na jednej z výstav mu položili „tak trochu šteklivú" otázku, či sa nebojí pribúdajúcich rokov. Odpovedal: „Nie, nie. Nič sa nekončí. Mám ešte veľa plánov. Koniec bude, keď tu už nebudem."

Vičnaja jomu pamjať!

Katarína Grúsová, POS vo Svidníku